Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Prečo je dobré mať ziskové banky

Autor: Marcel Laznia | 27.01.2012 02:30 | Kategórie: Banky Makroekonomika | 0 komentárov
Prečo je dobré mať ziskové banky

Zisky bánk predstavujú nie len odmenu pre akcionárov, ale plnia aj omnoho dôležitejšiu funkciu. Predovšetkým v čase ekonomického poklesu ostávajú prakticky jediným významným zdrojom posilňovania vlastného kapitálu banky. Vďaka tomu aj v kríze banky dokážu poskytnúť viac úverov svojim klientom, a tak významne podporiť rast ekonomiky.

Za posledné tri roky viac ako polovica zisku bánk na Slovensku ostala „doma“ a ako nerozdelený zisk výraznou mierou posilnila základný kapitál bánk. Táto stratégia bánk a ich akcionárov nie je záležitosťou len posledného obdobia. Na Slovensku totiž nie je výnimkou, že nerozdelený zisk minulých rokov tvorí v banke aj viac ako 50 % z jej najkvalitnejšieho kapitálu. Keby banky u nás nedosahovali v minulosti zisky, v súčasnosti by finančným inštitúciám chýbalo viac 1,2 mld. EUR. Reálne by tak ekonomike hrozilo obmedzovanie poskytovania úverov, tak ako sa to dnes deje v mnohých krajinách západnej Európy, kde banky neboli schopné dosiahnuť dostatočné zisky. 

Hospodárenie bánk a ich dividendová politika

Celkový objem zisku 14 slovenských bánk (bez pobočiek zahraničných bánk) za posledné tri roky (2008– 2010) dosiahol úroveň 1,449 mld. EUR. Za toto obdobie v strate skončilo 5 bánk (celkovo až 7 krát). Celkový objem ich straty tak predstavoval 164 mil. EUR.

sba-27-1-2012-a  

Najvyššiu hodnotu zisku vykázali banky v roku 2008, naopak najnižšiu v roku 2009, kedy sa naplno prejavili sekundárne dopady krízy na bankový sektor a ekonomiku Slovenska. Isté zotavenie v ziskovosti sektora v dôsledku zlepšenia ekonomickej situácie podnikov ale aj domácností nastalo v roku 2010. Aj napriek tomu so stratou rovnako ako rok pred tým skončila viac ako tretina bánk (vrátane pobočiek zahraničných bánk.)

sba-27-1-2012-b

Akcionári slovenských bánk sa počas krízy správali konzervatívne a podstatnú časť zisku nechávali v slovenských bankách na posilnenie najkvalitnejšieho kapitálu (najčastejšie vo forme nerozdeleného zisku). Len za posledné tri roky tak v bankách ostalo viac ako 775 mil. EUR, čo je takmer 54 % z dosiahnutého zisku (viď graf 2).

sba-27-1-2012-c

Táto stratégia bánk a ich akcionárov nie je záležitosťou len posledného obdobia. Na Slovensku totiž nie je výnimkou, že celkový nerozdelený zisk minulých rokov tvorí aj viac ako 50 % z najkvalitnejšieho kapitálu banky. Priemerná hodnota podielu nerozdeleného zisku ku kapitálu sledovaných bánk k 30.9.2011. predstavuje viac ako 46 %.

Aj vďaka tomu dokázal slovenský bankový sektora prakticky bez ujmy prekonať sekundárne dopady hospodárskej krízy. Slovensko tak ako jedna z mála krajín EÚ nemusela v tomto období zasahovať a finančne pomáhať bankovému sektoru.

Potrebujú byť banky ziskové aj naďalej?

Potreba zisku ako prostriedku na tvorbu nového kapitálu je v súčasnosti viac ako nevyhnutná. Mnohé banky v Európe dnes čelia problémom s novými, prísnejšími regulačnými pravidlami (tzv. Bazilej III). Popri tom Európska únia spolu s Európskym bankovým regulátorom v októbri minulého roka predstavili bankám novú podmienku: dosiahnuť do konca júna 2012 primeranosť najkvalitnejšieho kapitálu (tzv. tier1) vyššiu ako 9 %.

Jednou z možností dodržania tejto podmienky je zvýšiť kapitál upísaním nových akcií, čo je dnes málo pravdepodobné. Druhou, viac reálnou možnosťou je prispôsobiť aktíva (úvery) súčasnej výške kapitálu. Dôsledkom tohto kroku bude v mnohých prípadoch výrazné obmedzovanie úverov, čo ešte viac pribrzdí európsku ekonomiku.

Čo je to vlastný kapitál banky a ako sa delí?

Vlastný kapitál (vlastné zdroje) banky tvorí predovšetkým vklad akcionárov a nerozdelené zisky. Jeho výška je dôležitá pre potreby pokrytia rizík plynúcich z bankovej činnosti. (napr. poskytovanie úverov). Nedostatok vlastného kapitálu môže mať za následok až krach banky.

Celkové vlastné zdroje banky sa delia na základné vlastné zdroje (tier 1), ktoré tvoria jeho najkvalitnejšiu zložku (najmä zisk a vklad akcionárov) a dodatkové vlastné zdroje (tier2), t.j. menej kvalitný kapitál (napr. podriadený dlh). Na Slovensku dnes 93% vlastných zdrojov tvorí práve najkvalitnejší kapitál.

Situácia na Slovensku je však v tomto smere priaznivá. Celková priemerná primeranosť základného (tier 1) kapitálu bankového sektora sa dnes 6 pohybuje na úrovni 12 %, čím výrazne presahuje hodnoty navrhované EÚ (9%).

Primeranosť základného kapitálu na takej vysokej úrovni je vďaka nerozdeleným ziskom z predošlých rokov. Ak by banky nedosahovali zisky, resp. by všetky zisky v plnej miere skončili ako dividendy akcionárov, bankový sektor by dnes potreboval na dosiahnutie 9 % primeranosti základného kapitálu viac ako 1,2 mld. EUR (necelé 2 % HDP). Priemerná primeranosť tier 1 by tak dosahovala len 6,42% a bolo by ju v pomerne krátkom čase zvýšiť na potrebných 9%.

V takom prípade by tak slovenskej ekonomike reálne hrozilo obmedzovanie poskytovania úverov, tak ako sa to dnes deje v krajinách západnej Európy, kde banky neboli schopné dosiahnuť dostatočné zisky.

Autor je analytik Slovenskej bankovej asociácie.

Prečo je dobré mať ziskové banky

Prečo je dobré mať ziskové banky >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Banky

Christopher Dembik | 29.09.2016 00:00 Prinúti kríza, ktorá príde, vlády konečne konať?

Bublina raz praskne. To je isté. Otázkou zostáva len kedy. Dôsledky budú podobné, ako pri kríze z roku 2008, teda nárast nezamestnanosti, nedostatok likvidity a panika na finančných trhoch.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 30.09.2016 14:52

Pavel Škriniar | 28.09.2016 00:00 Sú obavy o budúcnosť finančného sprostredkovania opodstatnené?

Najnovšia štatistika distribúcie poistenia v Európe ukazuje, že banky majú v niektorých krajinách dominantnú a v niektorých významnú úlohu pri predaji životného poistenia. Majú sa teda sprostredkovatelia obávať o svoje pozície na trhu? Celá správa »

Komentárov: 3 / 3 Posledný komentár: 29.09.2016 08:21

Peter Apolen | 23.09.2016 00:00 Takmer pätina hypotekárnych klientov ľutuje, že si nezobrala nižší úver

Až 55 percent slovenských domácností dá viac ako polovicu svojho rozpočtu na bývanie. Okrem neustáleho stresu to znemožňuje tvorbu úspor. Viac ako rok by pri výpadku príjmov dokázalo naďalej fungovať len šesť percent domácností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.09.2016 00:00 Mali by sa banky začať báť konkurencie brokerských spoločností?

Banky môžu byť ďalšou obeťou technologického pokroku. Tak, ako sa taxikári cítia ohrození mobilnými aplikáciami typu Uber, cítia dych na krku i tradičné skostnatené bankové domy. Rôzne fintech spoločnosti im odkrajujú z koláča, či už v oblasti peňažných prevodov, pôžičiek, ale aj investícií. Ak banky nespružnia a nezlacnia svoj biznis, čaká ich pravdepodobne podobný osud, ako iné odvetvia, ktoré technológie vytlačili do histórie.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 08.09.2016 00:00 Banky vlani podporili 1200 neziskových projektov

Upozornenie: Tento článok môže nahlodať tradičný pohľad na banky ako na zmotnenú predstavu kapitalizmu. Je o tom, že finančné ústavy sú ochotné niečo zo svojho úspechu vrátiť späť spoločnosti. Bez podpory bankového sektora by niektoré projekty, ako napríklad bratislavský maratón, nefungovali, alebo niektoré divadlá by nehrali. Ak si chcete zachovať v bankách triedneho nepriateľa, ďalej nečítajte. Ak sa chcete dozvedieť, ktoré najvýznamnejšie projekty banky vlani podporili, k dispozícií je tabuľka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Banky

30.09.2016 14:26 Prehľad trhov 30. septembra

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.09.2016 12:00 Úročenie hypotekárnych záložných listov klesá

Kým ešte v máji emitovala Slovenská sporiteľňa hypotekárne záložné listy s priemernou ročnou úrokovou sadzbou 0,946  percenta, aktuálne je to už len 0,65 percenta. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.09.2016 08:56 Zagrebačka banka žaluje chorvátsku vládu

Rakúska banka Bank Austria a jej chorvátska dcéra Zagrebačka Banka zažalovali chorvátsku vládu na pôde Medzinárodného centra pre riešenie investičných sporov (ICSID) pri Svetovej banke. Dôvodom je konverzia hypoték znejúcich pôvodne na švajčiarske franky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.09.2016 09:19 Väčšina britských finančných firiem uvažuje o presune do EÚ

Podľa prieskumu KPMG až tri štvrtiny riaditeľov oslovených britských firiem by presťahovalo hlavné sídlo alebo aspoň časť ich podnikania do kontinentálnej Európy, aby tak udržali spojenie s EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

26.09.2016 14:06 Brexit je opäť na scéne

Strach z dôsledkov hlasovania Veľkej Británie o vystúpení z EÚ po prieskume spoločnosti KPMG, ktorý prebehol medzi generálnymi riaditeľmi spoločností sídliacich v Británii, znova stúpol. Podľa prieskumu uvažuje o premiestnení sídla a/alebo prevádzok mimo Spojeného kráľovstva až 75 percent riaditeľov korporácií. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Banky za posledných 14 dní

Peter Apolen | 23.09.2016 00:00 Takmer pätina hypotekárnych klientov ľutuje, že si nezobrala nižší úver

Až 55 percent slovenských domácností dá viac ako polovicu svojho rozpočtu na bývanie. Okrem neustáleho stresu to znemožňuje tvorbu úspor. Viac ako rok by pri výpadku príjmov dokázalo naďalej fungovať len šesť percent domácností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »