Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Prečo Nemci, Slováci atď. bijú Grékov obuškami? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prečo Nemci, Slováci atď. bijú Grékov obuškami? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Celá tá situácia mi tak trochu pripomína obdobie socializmu v Československu, kedy väzenstvo bolo postavené na iných základoch ako dnes a keďže každý človek mal právo na prácu a zároveň povinnosť pracovať, týkalo sa to aj odsúdených.

Súdy ukladali delikventom tresty v prísne diferencovaných skupinách (prvá až tretia) a mladých ľudí, ktorí v čase spáchania činu nedovŕšili 18 rokov, posielali do špeciálnych zariadení – nápravnovýchovných ústavov pre mladistvých. Tam sa prevýchova chlapcov, ktorí sa dostali do rozporu so zákonom, riešila tak, že im dávali také vysoké pracovné normy, ktoré objektívne nemohli stíhať a potom ich surovo bili obuškami za to, že nestíhali.

Nechajme ale prevýchovu ľudí zo šikmej plochy na uvedomelých a pracujúcich socialistických občanov. Ja som tento príklad použil len na ilustráciu niekdajšieho vzťahu Grécka, ktoré bolo najviac postihnuté vtedy vrcholiacou finančnou krízou, a Európy, ktorá ho chcela zachrániť.

Navonok možno ozaj išlo o záchranu, lebo európski politici sa v tom čase obávali, že krachujúce Grécko by mohlo so sebou strhnúť a potopiť veľkú časť eurozóny a Európskej únie.

Báli sa o svoje úspory

V skutočnosti však celá veľkolepá záchrana Grécka sledovala aj iný cieľ – ochrániť úspory Nemcov, ale aj Holanďanov, Rakúšanov, Slovákov atď., lebo keby náhle krachlo euro a eurozóna, čo vtedy žiaden geniálny makroekonóm nevedel vylúčiť, mohli prísť o značnú časť svojich nasporených peniažkov.

Dôkazom, že to bolo naozaj tak, boli aj výsledky prieskumov renomovaných inštitúcií, ktoré som v roku 2010 citoval na portáli Investujeme.sk a z ktorých vyplynulo, že ak by sa z eura vďaka gréckym problémom mala stať slabá mena, až 46 percent Nemcov by bolo za urýchlené znovuzavedenie nemeckej marky (prieskum spoločnosti TSN Emnid).

Ešte negatívnejší postoj vtedy vyjadrili Holanďania – podľa prieskumu, ktorého výsledky zverejnil renomovaný denník De Telegraaf, viac ako 90 percent (!) z nich bolo za to, aby ich krajina spolu s Nemeckom odišla z eurozóny a čo najskôr sa vrátila k vlastnej mene

Bolo to v roku 2010, teda v čase, keď som v jednom zo svojich pravidelných komentárov citoval stratéga banky Sociéte Générale Alberta Edwardsa, ktorý vtedy zdôraznil, že južné krajiny eurozóny sú už natoľko chytené v pasci nadhodnotenej meny, že to povedie k skorému rozpadu eurozóny.

Celé roky neprimerane nízkych úrokových sadzieb v Grécku a ďalších krajinách podľa jeho slov spôsobili prehriatie a vysokú infláciu. „Preto každá pomoc, ktorú by sme poskytli Grécku, by len o trošku posunula aj tak nevyhnutný rozpad eurozóny… Po Grécku prídu ďalšie krízy – vo vnútri eurozóny aj mimo nej,“ upozornil Albert Edwards.

Zázračný liek sa však vtedy našiel, Grécku sa naordinovala veľmi prísna diéta v podobe úsporných opatrení, o ktorých všetci vopred dobre vedeli, že ich Gréci nebudú vedieť utiahnuť. A možno ani v hociktorej inej európskej krajne by to len tak nezvládli. Preto som v úvode použil to prirovnanie s mladistvými delikventmi, ktorých "prevychovávali” obuškami za to, že nestíhali

Ale v prípade zadĺženého Grécka to napokon nebol liek na problémy, len nástroj na ich odsunutie “na neskôr”. Aby sa situácia upokojila…

Po celý ten čas však Gréci pravidelne, takmer denne masovo protestovali proti neúnosným úsporným opatreniam. Akurát, že s postupom rokov sa o tom čoraz menej hovorilo vo svetových médiách. Tie protesty totiž časom mediálne zovšedneli. Iba občas sa daktorý politik blysol nejakým vyhlásením, aby bol v televízii. Ako napríklad český exprezident Klaus výrokom o Grékoch – lenivých darmožráčoch, ktorí podľa neho nepracujú, len pijú svoje ouzo. Ale potom sa im hlboko ospravedlnil…

Čiže nariadenou prísnou diétou sa problém oddialil a európskych politikov dlho netrápil, až teraz v januári, keď prišli parlamentné voľby, v ktorých Gréci dali jasne najavo, že už majú dosť úsporných opatrení, ktoré nevedia zvládnuť a – zvolili si populistickú Syrizu. A druhou vecou je fakt že pôvodný program záchrany Grécka končí už teraz februári.

Preto taký rozruch.

Rusko, Čína a Grécko…

Situácia na grécko-európskom fronte sa nebezpečne zamotáva. Do hry totiž vstúpili ďalší hráči. Podľa minulotýždňového vyjadrenia gréckeho ministra obrany Panosa Kammenosa (zo strany Nezávislí Gréci, ktorá je koaličným partnerom víťaznej Syrizy na čele s Alexisom Tsiprasom), ak sa gréckej vláde nepodarí vyjednať novú dlhovú dohodu s eurozónou, bude hľadať pomoc inde. „Samozrejme, najlepšie by boli Spojené štáty, ak by to nevyšlo, tak potom Rusko alebo Čína,“ povedal pre médiá.

Zaskočeným novinárom na jednej z tlačoviek dovysvetlil svoje prvotné vyhlásenie slovami:

„Jediné, čo my Gréci chceme, je dohoda. Pokiaľ však dohoda nepríde a my uvidíme, že Nemecko zostáva tvrdohlavé a chce rozhádzať Európu, potom je našou povinnosťou prejsť k plánu B. A plán B znamená získať financie z nejakého iného zdroja, vrátane tých krajín, ktoré som spomínal.“ 

Grécko ako ruské predmostie v Európe?

K minulotýždňovým vyjadreniam ministra Kammenosa, ktoré obleteli celý svet, len doplním niekoľko myšlienok a dôležitých faktov:

Bol to práve on, ktorý sa krátko po januárových voľbách blysol svojimi nenávistnými výrokmi voči Nemecku a jeho kancelárke Angele Merkel, pričom odchádzajúcej gréckej vláde vytkol, že pod jej vedením sa Grécko stalo okupovanou krajinou prijímajúcej rozkazy priamo od pani Merkelovej. Samotných Nemcov obvinil z toho, že Európsku úniu chcú premeniť na tzv. Štvrtú ríšu. Len pripomeniem, že je to narážka na tzv. Tretiu ríšu (Drittes Reich), čo bolo neoficiálne, predovšetkým však nadšene propagandistické označenie nacistického Nemecka.

Mienkotvorný nemecký týždenník Der Spiegel na Kammenosove vyjadrenia zareagoval redakčnými komentármi, podľa ktorých je pre prežitie eura nevyhnutné, aby „všetci o trošičku ustúpili.“ Podľa Spieglu by to malo byť tak, že Nemecko prijme fakt, že má zodpovednosť nielen za seba, ale za celú eurozónu, kým Francúzsko, Taliansko a Grécko pochopia, že trvalý ekonomický rast je dosiahnuteľný len prostredníctvom dôsledných reforiem a nie ďalšími a ďalšími pôžičkami.

Situácia sa medzitým znova skomplikovala, pretože médiá priniesli informácie o tom, že nejaké, zatiaľ však len predbežné rokovania medzi gréckou a ruskou stranou sa už uskutočnili. Avšak za oveľa závažnejšie považujem to, že Grécko sa v hodnotení rusko-ukrajinského konfliktu oficiálne postavilo na stranu agresívneho Ruska a ostro sa dištancuje od kritiky Európskej únie adresovanej vláde v Moskve práve kvôli zhoršujúcej sa kríze na Ukrajine a zneužívaniu humanitárnej pomoci, pod pláštikom ktorej ruská strana dodáva proruským povstalcom zbrane a muníciu.

Grécki predstavitelia sú proti sankciám, ktoré EÚ uvalila na Rusko. Minister obrany Kammenos označil protiruské sankcie za neprijateľné a zároveň dodal, že Grécko v boji s nemeckými okupačnými jednotkami počas druhej svetovej vojny predsa vždy stálo na strane spojencov…

Môj názor: Ak sa vláde v Aténach nepodarí vyjednať s eurozónou nové podmienky medzinárodného záchranného programu, ktoré by krajine umožnili obmedziť tvrdé úsporné opatrenia a Nemecko bude naďalej trvať na tom, aby Gréci splnili naordinovanú veľmi prísnu diétu, ku ktorej sa síce zaviazali, no zvládnuť ju nedokážu, Grécko to napokon vzdá a rýchlo si nájde nového spojenca.

Mám pocit, že Rusko, ktoré stojí na samom pokraji obrovskej recesie, na to len čaká; potrebuje v južnej Európe to, čomu sa vo vojenskej stratégii hrdo hovorí predmostie .

A budúcnosť Európy bude opäť o niečo černejšia. A naďalej bude platiť to, čo v strede týždňa konštatoval BIG EXPERT, a síce, že grécky dlh a rusko-ukrajinská hra na mier aktuálne sú a aj v ďalších dňoch budú hýbateľmi trhov a celkového ekonomického vývoja.

Geopolitika vz. rast európskych akciových trhov

Minulý týždeň sa mi viackrát zazdalo, že trhy viac ako po možnom zjemnení tvrdých podmienok záchrany zadlženého Grécka, resp. po potvrdení toho, že pôvodná prísna diéta sa nemení, dychtili po správach z Minska. V bieloruskom hlavnom meste lídri Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska diskutovali o ukončení rusko-ukrajinského konfliktu, ktorý napriek nedávnym mierovým rozhovorom bol naďalej v plnom prúde.

Aj keď sa tam napriek dlhým a náročným rokovaniam až tak veľa konkrétneho nedohodlo (len pomerne všeobecne formulovaná dohoda o prímerí), už samotné rokovania prispeli k upokojeniu situácie, čo pomohlo európskym akciovým trhom k štvrtkovému rastu. Ten pokračoval aj v piatok, i keď už o niečo miernejšie, ale indexy sa dostali na historické maximá – nemecký DAX sa prvý raz v histórii dostal nad hranicu 11 000 bodov a paneurópsky EuroStoxx 600 dosiahol nové maximum – na úrovni 377.96 bodu.

Okrem upokojenia situácie ohľadom rusko-ukrajinského frontu trhom pomohli údaje z nemeckej ekonomiky (medzikvartálny rast vo 4Q 2014 o 0,7 percenta oproti očakávaniam na úrovni 0,3 percenta), ale aj črtanie sa určitých možných kompromisov ohľadne gréckeho dlhu. Môj názor: Akoby si lídri EÚ i Nemecka napokon predsa len uvedomili, že stratou Grécka, nech je aj zadĺžené vyše hlavy, by sa pozícia Únie výrazne oslabila a naopak – posilnil by sa vplyv Ruska v Európe.

Maklér Fio banky David Brzek situáciu okolo rokovaní v Minsku o Ukrajine a v Bruseli o Grécku komentoval slovami: „Táto situácia potvrdzuje, že geopolitické udalosti naďalej výrazne ovplyvňujú dianie na trhoch.“

Veselo je veselo,

spieva sa v známej pesničke. Ale veselo je nielen v európsko-gréckych, rusko-gréckych a v čínsko-gréckych vzťahoch, ale aj u nás doma. To, že sa blížia parlamentné voľby (marec 2016), už cítiť pomaly na každom kroku. Dobrôt typu „vlaky zadarmo“ bude stále viac a viac, no nepríjemnou otázkou zostáva, kto a kedy tie dobroty a nekonečné láskavosti zaplatí. Kedže úradujúci premiér Fico si po krutej prehre v minuloročných voľbách už nie je ničím istý a správy, že je bohabojný katolík a dokonca má aj birmovku, nie sú až takým ternom ako si to myslel, musí hútať ďalej.

Inak povedané, máme sa na čo tešiť – dobrôt bude pribúdať. Najnovšie pribudne zákaz vyberania poplatkov za prednostné ošetrenie u lekára. Ako to bude fungovať v praxi, nie je celkom jasné, keďže čakárne sú plné ľudí. Isté je len to, že poslanci za vládny Smer-SD, ktorí – akoby ich jedna mater mala! – poslušne a unisono hlasujú za každý návrh svojich straníckych šéfov, v čakárňach vysedávať nemusia.

Im sa ľahko hlasuje.

Dokonca ma prekvapil, ak už nechcem napísať, že zaskočil, vcelku sympatický a ukazuje sa, že aj rozumný minister zdravotníctva Viliam Čislák. Ale keď pred TV kamerami odôvodňoval to, čo v parlamente schválili poslanci vládneho Smeru-SD, na očiach mu bolo vidno, že nie je si až tak celkom istý tým, čo tak vehementne obhajuje. Ako minister zastáva názor vlády, že poplatky za prednostné ošetrenie treba zrušiť, ale ako zdravoťák s dlhoročnou praxou (sanitár, lekár, riaditeľ atď.) si o tom určite myslí svoje…

Peniaze zvesené z neba

A presne v intenciách „všetko pre dobro občana“ a „naďalej ničme život tým, ktorí vytvárajú hodnoty a živia našu ľudomilnú vládu“, poslušná poslanecká mašinéria Smeru-SD, ktorá má v parlamente pohodlnú väčšinu, zmietla zo stola opozičný návrh novely zákony o DPH. Išlo o to, aby podnikateľ mohol zaplatiť túto daň až po tom, čo mu odberateľ úhradí faktúru za dodaný tovar alebo vykonanú prácu. Mal sa tak vyriešiť problém, keď firmy dotujú štát pri faktúrach, ktoré nemajú načas uhradené. A samé pritom len živoria…

Novela by pomohla prežiť najmä drobným podnikateľom, ktorým veľké spoločnosti napojené na štátny rozpočet alebo doslova vyciciavajúce štátny rozpočet, neuhrádzajú faktúry a ešte sa im smejú do očí. Malí podnikatelia – bez ohľadu na to, či majú svoje faktúry včas uhradené alebo nie, však DPH musia štátu vopred uhradiť. A ďalej len živoria!

A kedže aj vďaka tomu nemôžu uhradiť faktúry iným malým a drobným podnikateľom, ktorí sa rovnako trápia, rastie marazmus druhotnej platobnej neschopnosti.

Ale koho dnes zaujímajú živnostníci, drobní a malí podnikatelia? Veď o rok sú tu voľby a dobrotivá vláda, ktorá z nich vzíde, peniaze zvesí z neba, aby sa mohla ďalej starať o poslušný a bohabojný ľud a zabezpečovať jeho túžby a potreby.

Normálny človek sa z toho musí poryhať.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu
Prečo Nemci, Slováci atď. bijú Grékov obuškami? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prečo Nemci, Slováci atď. bijú Grékov obuškami? (Týždeň vo financiách očami komentátora) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Peter Apolen | 30.06.2016 00:00 Najväčší neopracovaný diamant na svete sa včera nepodarilo predať

Dražba, v ktorej sa túto stredu predával najväčší neopracovaný existujúci diamant na svete, sa skončila neúspešne. Záujem investorov síce vyhnal cenu až na 61 miliónov dolárov, majiteľovi kameňa, spoločnosti Lucara Diamond, sa to však zdalo málo. Obrí diamant tak nepredala. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Katarína Muchová | 28.06.2016 00:00 Referendum - čo prinieslo, a čo vzalo

Referendum rozdalo nové karty, na ktoré nebol nikto pripravený. Libra prudko prepadla. Akcie britských bánk padajú takmer voľným pádom. Dôvodom je neistota, ktorú výsledok hlasovania vyvolal. D. Cameron sa rozhodol rezignovať a potenciálni noví lídri zatiaľ nepredstavili ucelenú koncepciu budúcnosti krajiny. Niektorí občania berú moc do vlastných rúk a útočia na poľských prisťahovalcov. Aká budúcnosť čaká Britániu a aká zvyšok Európy rozoberáme v komentári. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 27.06.2016 00:00 Od indexu DAX po možnú hnačku zo žinčice (Svet financií očami komentátora)

Finančné trhy dostali fajne po papuli. Doplatili na svoju, ak už nechcem napísať, že hlúposť, tak napíšem, že doplatili na prehnanú dôverčivosť. Tak im treba! Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Pavel Škriniar | 22.06.2016 00:00 Kedy začať a kam sporiť svojim ratolestiam

Deťom sa rodičia snažia dať to najlepšie. Chcú pre nich lepšiu budúcnosť, než do akej prišli oni. A to je dôvod, prečo im začínajú sporiť. No vyvstávajú tu dve otázky: Kedy začať? Kam sporiť? Ponúka sa niekoľko možností. Od tradičných vkladných knižiek, cez životné poistenie až po nezvyčajné investície typu umelecké dielo, či drahý koňak. Výber záleží od rizikové profilu rodičov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

30.06.2016 10:10 Scenár opakovania finančnej krízy z roku 2008 je vylúčený

Začiatkom týždňa došlo pri viacerých aktívach na finančných trhoch k prudkému poklesu, no zdá sa, že paniku už máme za nami. Rýchla a efektívna intervencia niekoľkých centrálnych bank, najmä Bank of England a Swiss National Bank, totiž pomohla začiatkom týždňa stabilizovať trhy.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

30.06.2016 09:10 Ranný prehľad trhov 30. júna

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.06.2016 22:32 Trhy opäť v zelenom

V stredu, sa na akciových trhov opäť zaznamenal býčí sentiment, čo je druhý ziskový deň po Brexite. Investori tak opäť upierali svoje pohľady skôr na dianie okolo Brexitu, ako na fundamentálne dáta.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.06.2016 10:19 Dôchodkové fondy rástli na základe pozitívnych očakávaní pred britským referendom

Týždeň pred britským referendom priniesol fondom mierne zisky. Keďže trhy očakávali potvrdenie zotrvania v únii, rástli s nimi i dôchodkové fondy. Platí to takmer na všetky, až na fondy od NN, kde indexový fond dokázal za týždeň spadnúť až o štyri percentá. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.06.2016 10:00 Ranný prehľad trhov 29. júna

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 14.06.2016 00:00 Neurofinancie - nová vedná disciplína, ktorá skúma investorov

Nášmu chápaniu toho, ako robíme finančné rozhodnutia v obrovskej miere pomáha stret a spojenie troch samostatných disciplín – ekonomiky, psychológie a neurovedy. Vznikla tak nová disciplína – neurofinanie, ktorá skúma činnosť mozgu pri investičných rozhodnutiach. Odhaľuje napríklad to, že človek je menej ostražitý v prípade pozitívnych skúseností, alebo že sa snaží vyhnúť ľútosti z premárnených príležitostí.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »