Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Prečo sa Španielsko topí: Hypotekárna kríza pokračuje

Autor: Peter Margetiny | 09.05.2012 00:00 | Kategórie: Banky Makroekonomika | 0 komentárov
Tagy: Španielsko kríza euro banky
Prečo sa Španielsko topí: Hypotekárna kríza pokračuje

Španielsko je katastrofa takých rozmerov, že len málo trhových komentátorov jej skutočne rozumie. Na to, aby sme pochopili, prečo tomu tak je, potrebujeme analyzovať Španielsko v kontexte Európskej únie a tiež globálneho finančného systému. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlh a deficit tejto krajiny nie je príliš veľký. Potom by sme sa mali pýtať, prečo je nezamestnanosť na takej vysokej úrovni a výnosy na desať ročných dlhopisoch sa približujú ku kritickej úrovni 7% – číslo, ktoré odštartovalo potrebu záchrany Grécka a Portugalska. 

Odpoveď na tieto otázky je skrytá v detailoch španielskeho ekonomického „boomu" zo začiatku nového tisícročia a tiež v jeho bankovom systéme. Na úvod niekoľko dôležitých ekonomických dát o Španielsku:

  • Španielska ekonomika, ktorá dosahuje asi €1 bilión, je štvrtou najväčšou v Európe a dvanástou najväčšou na svete;
  • Oficiálne uvádzaný pomer dlhu k HDP predstavuje 68% a krajina operuje s vládnym deficitom 5,3 – 5,8%;
  • Nezamestnanosť v Španielsku dosahuje 24% a je tak najvyššou zo všetkých industrializovaných krajín;
  • Nezamestnanosť mladých, podobne ako v Grécku, je vyššia ako 50%;

Asi každý už vie, že španielsky ekonomický boom bola v skutočnosti realitná bublina poháňaná znižujúcimi sa úrokovými sadzbami a v žiadnom prípade organický ekonomický rast. Ak porovnáme bublinu na trhu s nehnuteľnosťami v USA a v Španielsku, tá americká, je iba slabý odvar.

Počas obdobia boomu bolo bežné, keď ste v Spojených štátoch počuli rozprávať sa ľudí o tom, ako dávajú výpoveď vo svojich zamestnaniach a idú pracovať ako realitní makléri. V Španielsku bol rast taký silný, že študenti opúšťali školy a začali pracovať v realitnom sektore (preto tá vysoká nezamestnanosť mládeže). Španielski študenti však neboli jediní, ktorí sa tak rozhodli. Medzi rokmi 2000 a 2008, španielska populácia narástla zo 40 miliónov na 45 miliónov (úctyhodných 12%) ako prichádzali do krajiny imigranti, aby sa zúčastnili na tomto boome. V skutočnosti, od roku 1999 do 2007 španielska ekonomika bola zodpovedná za viac ako tretinu rastu celkovej zamestnanosti v EU. Toto ja naozaj neuveriteľný údaj. Španielsko, ktorého počet obyvateľov dosahuje iba 46 miliónov, sa podieľalo na raste zamestnanosti celého európskeho regiónu (490 miliónov obyvateľov) viac ako jednou tretinou. Prasknutie realitnej bubliny a následná banková kríza tak bude v Španielsku horšia ako v USA. Naznačujú to koniec koncov aj známe údaje o španielskom bankovom sektore:

  • Španielske banky si v marci z ECB požičali €227 miliárd, čo je takmer o 50% viac v porovnaní s februárovými číslami;
  • Španielske banky predstavujú 29% na celkových pôžičkách z ECB;
  • Výnosy na španielskych dlhopisoch rastú, čo znižuje ich hodnotu. Práve španielske banky držia obrovské množstvo štátnych dlhopisov;

Akokoľvek zle môžu tieto čísla vyzerať, pravdou je, že sú z veľkej miery podhodnotené a nezobrazujú v akom katastrofálnom stave je bankový systém krajiny. Dôvodom je štruktúra španielskeho bankového sektora.

Španielsky bankový systém je rozdelený na dva stupne: veľké banky (napríklad Banco Santander, Banco Bilbao) a menšie, tzv. cajas. Vznik cajas sa datuje do 19. storočia. Tie boli v tom čase podobné akýmsi vidieckym finančným centrám. Z toho dôvodu je ich v Španielsku veľký počet – na 1900 obyvateľov existuje jedna caja banka. V USA existuje napríklad jedna pobočka banky na 3130 obyvateľov vo Veľkej Británii to je jedna banka na 6200 ľudí. A teraz to začne byť „zaujímavé".

Až donedávna bol caja bankový systém prakticky neregulovaný. Tieto banky nemuseli dokladovať pomer poskytnutej pôžičky k odhadovanej cene nehnuteľnosti, na ktorú je táto hypotéka vystavená, nemuseli tiež podávať správy o kolateráloch pri týchto pôžičkách, prakticky nemuseli robiť vôbec nič. Nie je teda žiadnym prekvapením, že počas realitného boomu požičiavali cajas obrovské množstvá prostriedkov developerom. Druhou „vďačnou" skupinou boli tiež mladí ľudia, ktorí využili výhodu nízkych úrokov a začali nakupovať nehnuteľnosti (pred týmto rozmachom bolo bežné, keď mladí ľudia v Španielsku žili s rodičmi až do svojej svadby). Povedané jednoducho, v rokoch 2000 až 2007 predstavovali cajas neregulovaný bankový systém, ktorý požičiaval peniaze každému, kto chcel postaviť alebo si kúpiť nehnuteľnosť.

Po tom, čo realitná bublina v Španielsku dosiahla v roku 2007 svoj vrchol, sa situácia len zhoršovala. V čase, keď väčšie španielske banky už tušili, že niečo nie je v poriadku a začali spomaľovať tempo poskytovania pôžičiek, cajas boli „all in" a doslova dávali úvery všetkému, čo javilo známky života. V roku 1998 bol pomer hypotekárneho dlhu k HDP iba 23%, avšak do roku 2009 sa strojnásobil na takmer 70%. Počas rovnakého časového obdobia narástol tento ukazovateľ v USA z 50% na 90%. Ako sme uviedli, španielska realitná bublina je ešte väčšia ako tá americká. Do roku 2009 vlastnili cajas 56% všetkých španielskych hypoték. Povedané inak, viac ako polovica španielskej realitnej bubliny bola financovaná neregulovanými bankami. V skutočnosti, až 20% aktív týchto bánk bolo tvorených úrokmi realitných developerov, ktorí si z týchto bánk požičali obrovské sumy na svoje megalomanské projekty.

A práve toto je ten skutočný problém španielskeho bankového systému. Je nasýtený „subprime" pôžičkami, ktoré sa naakumulovali počas jednej z najväčších realitných bublín za posledných 30 rokov. To, že situácia je naozaj vážna, dokumentuje aj rozhodnutie španielskej vlády. Tá vo februári minulého roka uviedla do platnosti legislatívu, ktorá od všetkých bánk vyžaduje, aby sa ich vlastný kapitál rovnal 8% voči ich „rizikovo váženým aktívam". Tie z bánk, ktorým sa nepodarilo splniť túto požiadavku, sa museli zlúčiť s väčšími bankami alebo boli čiastočne znárodnené. Najneskorším termínom, kedy sa mali cajas prispôsobiť tomuto pravidlu bol september roku 2011. Avšak, až 60% z nich nebolo schopných túto reguláciu zaviesť do praxe a čakal ich tak spomenutý osud.

Možno, že sme dosiahli bod, z ktorého už niet návratu: problémy, ktoré trápia (nielen) Európu sú príliš veľké na to, aby ich „vyriešili" doterajšie nástroje finančného inžinierstva.

Autor je analytik spoločnosti TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Komentár je voľným prekladom externého zdroja, spracované podľa Grahama Summersa z Phoenics Capital Research. Ilustračné foto: sxc.hu.

Prečo sa Španielsko topí: Hypotekárna kríza pokračuje

Prečo sa Španielsko topí: Hypotekárna kríza pokračuje >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Banky

| 22.02.2017 00:00 Čím sa líšia hypotéky od VÚB a od Slovenskej sporiteľne

Slovenská sporiteľňa začala nový rok zvyšovaním úrokov. Vyzeralo to preto tak, že banky otáčajú kormidlo k vyšším sadzbám. Dlho to však netrvalo. Začiatkom roka prišla s úrokom 1,39 najväčšia hypotekárna banka na trhu VÚB. O zhruba desať dní ju nasledovala aj trhová dvojka Slovenská sporiteľňa. Vyzerá to teda, že cenová vojna pokračuje. Pozrime sa teraz na to, v čom sa tieto dve ponuky líšia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 20.02.2017 00:00 Bankám sa oplatia aj pôžičky s nulovým úrokom

Požičiavanie peňazí je stále lacnejšie. Rastie tak aj počet ľudí, ktorí sa zadlžujú. Dnes je už  dokonca možné požičať si skutočne zadarmo a pre finančné domy plné likvidity je to stále výhodné, hoci zdanlivo nezarobia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 21.02.2017 20:06

Peter Apolen | 15.02.2017 00:00 Čo sa zmení v hypotékach pre mladých?

Ministerstvo financií chystá zmeny v hypotekárnych pravidlách. Cieľom je spružniť a zefektívniť hypotekárny trh a vylepšiť štátnu podporu bývania mladých.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Banky

21.02.2017 12:12 Donald Trump je pod tlakom a preto je nebezpečný

Vnútorný súboj Donalda Trumpa medzi snahou udržať ekonomický rast krajiny a regresiou k „Trumpovi-kandidátovi“ ukazuje na obmedzený dosah a výkon jeho vlády. Touto dobou mali už všetci Trumpovi predchodcovia v prezidentskej funkcii pripravený a zverejnený svoj ekonomický program a agendu. D. Trump však nemá ani len smer či stratégiu, s výnimkou jeho útokov na Twitteri. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.02.2017 16:18 Nezamestnanosť v januári opäť príjemne prekvapila

Trh práce v úvode roka znova raz príjemne prekvapil. Na prelome rokov sa zvyčajne pokles nezamestnanosti zastavuje, keď do evidencie úradov práce vo väčšej miere prichádzajú sezónni pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve. Tento sezónny vplyv sa však posledné roky zmierňuje a potvrdili to aj čísla z prelomu tohto a minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.02.2017 11:03 Česká ekonomika vlani vzrástla o 2,3 %

Rast českej ekonomiky sa vlani spomalil na 2,3 percenta. Predvlani predstavoval 4,6 percenta. Vyplýva to z predbežného odhadu hrubého domáceho produktu, ktorý zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ). V 4. štvrťroku 2016 ekonomika medziročne stúpla o 1,7 percenta. Podľa analytikov bola za spomalením predovšetkým nižšia investičná aktivita. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.02.2017 08:44 Ekologie v časech Donalda Trumpa

V jistém legislativním běsnění, které je spojeno s počátkem éry nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, poněkud zaniká moment, jehož racionálnost se zdá naopak téměř nepochybná. Je to Trumpův rezervovaný postoj k otázce globálního oteplování. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.02.2017 09:06 Bankovní daň… zaplatí klient!

Sociální demokracie (ČSSD) postupně rozkrývá svůj volební daňový program. Jedním z již zveřejněných bodů je bankovní daň. A kdo ji zaplatí? Pochopitelně klient. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Banky za posledných 14 dní

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00

Peter Apolen | 15.02.2017 00:00 Čo sa zmení v hypotékach pre mladých?

Ministerstvo financií chystá zmeny v hypotekárnych pravidlách. Cieľom je spružniť a zefektívniť hypotekárny trh a vylepšiť štátnu podporu bývania mladých.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »