Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Prelom rokov vo financiách: Eurozóna sa rozšírila o Cyprus severu, Slovensko zažije najvýznamnejší rok svojej histórie

Prelom rokov vo financiách: Eurozóna sa rozšírila o Cyprus severu, Slovensko zažije najvýznamnejší rok svojej histórie

Hoci Európa ukazuje povzbudivé signály oživenia, neistota zostáva – je ňou cesta do veľkého neznáma v oblasti regulácie a dohľadu nad bankami. A Ficov nadmerný optimizmus schladzujú analytici, podľa ktorých za terajšími úspechmi nie sú systémové, ale jednorazové opatrenia, napríklad oslabenie druhého piliera. Čo ale bude ďalej?

Pred rokom sme na tomto mieste pod titulkom Prelom rokov vo financiách: Keď sa reportér vysmieva z ľúbivých rečí politikov, písali že najsledovanejšou udalosťou bol americký boj na tému fiškálny útes (fiscal cliff) a akýmsi neoficiálnym symbolom tohto boja bol Richard Austin Quest (z televízie CNN), právom označovaný za najlepšieho ekonomického publicistu a reportéra našich čias.

Je to novinár, ktorého žurnalistickou „výbavou“ sú neustále grimasy, divoká gestikulácia a najmä nezameniteľné úškrny a ironické poznámky, ktorými sprevádza svoj výsmech z ľúbivých rečí a sľubov interviewovaných politikov. V redakčnom dôvetku sme vtedy napísali, že tento renomovaný reportér by sa na Slovensku neuživil, keďže u nás a ani v celej EÚ niet politikov, ktorí iba balamutia a ohlupujú ľudí. Po roku dodajme, že to platí i naďalej. Tu sa pán Richard A. Quest neuživí!

USA: Prelom rokov intenzívne prežívali nielen samotné Spojené štáty, ale celý svet.  Po neustálych hádankách a očakávaniach, či americká centrálna banka (Fed) viac pritlmí kvantitatívne uvoľňovanie (QE) alebo v ňom bude ešte po istú časť roka 2014 pokračovať v terajšom rozsahu, prišlo jasné oznámenie. Banka dala ústami svojho šéfa Bena S. Bernankeho najavo, že  napriek nedávnemu obmedzeniu nákupu dlhopisov bude i naďalej oddaná podpornej menovej politike. Na začiatku februára Bernankeho vo funkcii vystrieda pani Janet Yellen.
 
Európa: Podľa prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghiho európska ekonomika ukazuje povzbudivé signály oživenia, aj keď sa ešte úplne nedostala z krízy. Eurozóna sa postupne zotavuje z recesie, nebezpečenstvo jej rozpadu je zažehnané a niet dôvodu na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb. „Nemyslím si, že je potrebné, aby sme súčasnosti konali… Eurozóne totiž nehrozí deflačná špirála v japonskom štýle," zdôraznil Draghi. Hlavný stratég Sberbank Slovensko  Martin Barto však v optimistických výhľadoch vidí určitú neistotu vyplývajúcu z faktu, že eurozóna sa vydáva na cestu do veľkého neznáma v oblasti regulácie a dohľadu nad bankami.
 
K tomu niekoľko správ z EÚ, ktoré stoja za pozornosť:
V najsilnejšej európskej ekonomike, v Nemecku v tomto roku podľa odhadov analytikov i odborových centrál vznikne cca 210 až 250 tisíc nových pracovných miest, pričom miera nezamestnanosti v krajine sa už teraz pohybuje pod úrovňou siedmich percent.
– Podľa eurokomisára Olliho Rehna je Únia pripravená poskytnúť zadĺženému Portugalsku ďalšiu finančnú pomoc hneď po tom, čo na jar skončí terajší program záchranného úveru. Podmienkou je, aby krajina naďalej pokračovala reformách. Podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) však Portugalsko ešte čakajú ťažké roky.
Nástupom nového roka Španielsko vystúpilo zo 41-miliardového programu na pomoc svojim bankám. Prezident eurovalu (ESM) Klaus Regling povedal, že španielske banky opäť stoja na vlastných nohách, avšak Brusel bude i naďalej preventívne po istý čas pokračovať v kontrolách tamojšieho bankového sektora. 
Lotyšsko sa stalo v poradí už 18. krajinou eurozóny. Analytici však vidia isté riziká v tom, že v lotyšských bankách majú svoje úspory zbohatlíci a finanční oligarchovia z Ruska. Obávajú sa, že pri najbližšom probléme sa môže zopakovať minuloročný cirkus okolo Cypru, ktorého banky sú rovnako útočiskom ruských miliardárov. Mnohé krajiny EÚ odmietli podielať sa na záchrane Cypru práve kvôli tomu, že nechceli z peňazí európskych daňových poplatníkov dotovať ruské mafie. To isté môže byť aj s Lotyšskom.
Predsedníckou krajinou Únie sa stalo po uši zadĺžené Grécko s prísľubom premiéra Antonisa Samarasa, že jeho vláda vyvedie krajinu zo 6-ročnej recesie, udrží vyrovnaný rozpočet a v roku 2014 sa Grécko vráti na trhy a začne byť opäť normálnou krajinou. 
  • K posledne menovanej správe aspoň krátky redakčný komentár: Grécko sa ujalo predsedníctva EÚ v čase, keď okrem vážnych ekonomických problémov čelí aj vzostupu radikálnych ľavicových, ale aj krajne pravicových fašizujúcich politických smerov a zoskupení. Radikálna ľavicová Syriza, ktorá získava čoraz vyššie preferencie, požaduje od medzinárodných veriteľov Grécka výrazné zmiernenie reformných a úsporných opatrení. Počet nezamestnaných v Grécku naďalej prudko rastie.
  • Na margo faktu, že Grécko prevzalo rotujúce predsedníctvo EÚ, vyjadrila počudovanie slovenská Sloboda a solidarita (SaS): „Grécko na čele EÚ? Keby to nebolo také vážne, znelo by to ako zlý vtip.“ SaS sa pýta, ako môže na čele EÚ stáť krajina, ktorá je príkladom katastrofálneho hospodárenia a do eurozóny sa dostala iba vďaka účtovným podvodom. „Grécko nie je schopné riadiť samé seba," zdôrazňuje SaS vo svojom vyhlásení.

Na našom portáli sme pred časom citovali hlavného investičného stratéga Generali PPF Invest Michala Valentíka, ktorý nie práve najlepšiu situáciu vo svetovej ekonomike komentoval slovami: "Ak sa pozriem do USA, Japonska a Európy, všade vidím príliš veľa regulácie, daní, zákazov, vyhlášok, obmedzení, nariadení a podobne. Avšak to jediné čo hospodárstvo potrebuje, je deregulácia, uvoľnenie obmedzení, vyhnanie byrokratov.“

Najkrikľavejším príkladom ako sa tomu vzoprieť je v súčasných európskych podmienkach azda maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa počas uplynulého roka viackrát nechal počuť, že maďarská ekonomika nepotrebuje sústavné dirigovanie a nezmyselné nariadenia z dielní bruselských byrokratov. Presne z tohto dôvodu Orbán odmieta myšlienku skorého prijatia eura v Maďarsku („Najskôr možno za 30 rokov, ak euro ešte bude vôbec existovať…") argumentujúc tým, že členstvo v eurozóne znemožňuje tej-ktorej krajine vykonávať inovatívnu a neortodoxnú ekonomickú politiku a zväzuje ruky. Tak trochu dáva Orbánovi za pravdu fakt, že v Maďarsku nezamestnanosť klesá (v novembri sa dostala na úroveň 9,3 percenta oproti septembrovej hodnote 9,8 percenta), zatiaľ čo v niektorých ďalších krajinách EÚ naďalej stúpa. Je síce pravdou, že maďarská opozícia toto zlepšenie kritizovala s tým, že ide o určité klamanie, ale ak vezmeme do úvahy všetky jej argumenty a použila by sa iná metodika výpočtu, mohlo by ísť o korekciu maximálne na úrovni desatiny percenta. Slovom, nemáme sa o čom baviť.

Pripomeňme si, že práve na podporu Viktora Orbána, ktorý ako jediný zo súčasných premiérov sa dokáže chlapsky postaviť voči nezmyselným byrokratickým nariadeniam Únie, sa počas minulého roka konali pred maďarským veľvyslanectvom vo Varšave viaceré manifestácie, počas ktorých Poliaci pálili vlajky EÚ a prevolávali solidaritu s maďarským premiérom. Týmto udalostiam sme sa viackrát venovali v minuloročných Týždňoch vo financiách.

Ešte pár slov k susednému Česku: Podľa šéfanalytika Erste Group Juraja Kotiana budú pre rok 2014 najdôležitejšie dve veci: koniec fiškálnych obmedzení, ktoré boli hlavným dôvodom predošlej recesie, a otázniky okolo budúcej koalície s tým, že ožehavé témy (napríklad dane) sa možno budú odsúvať…

Poďme ale na Slovensko. Vládna garnitúra sa na tlačovej konferencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pochválila dosiahnutým nízkym deficitom štátneho rozpočtu. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu predstavuje 2,02 mld. eur, čo je o viac ako jednu miliardu menej než bol plán. Ide vraj o najnižší hotovostný schodok za posledných 5 rokov a na znížení deficitu sa podpísali aj úspory na strane výdavkov štátu. Opozícia a odborníci ale upozornili na prehnaný optimizmus. Dobré čísla sa podľa nich podarilo dosiahnuť vďaka jednorazovým opatreniam, ktoré už nemožno opakovať, čím vzniká riziko v budúcnosti. Ide napríklad o oslabenie druhého piliera… Martin Barto zo Sberbank upozornil na pokles záujmu o investovanie na Slovensku, ktorý zavinili neuvážené zmeny niektorých zákonov. Podľa Juraja Kotian (Erste Group) konsolidácia prebieha predovšetkým na základe jednorazových efektov či dočasných opatrení

Ale sú aj dobré správy. Jedna z nich hovorí o tom, že Ficov Smer-SD je naďalej zaviazaný odborárskym predákom, ktorí ho v parlamentných voľbách 2012 tak masívne podporovali. A tak od Nového roku (v rozpore so zdravým rozumom, ktorý považuje inštitút minimálnej mzdy za neorganický škodlivý a zbytočný prvok v trhovom prostredí), vzrástla minimálna mzda oproti predchádzajúcemu roku o 4,2 percenta na úroveň 352 eur. A ešte jedna správa: Finančná správa (FS) SR spustila 1. januára 2014 nový portál pre komunikáciu s podnikateľmi a občanmi. „Počas prvého dňa sa na portál prihlásilo viac ako 15.000 unikátnych návštevníkov, ktorý na stránke pobudli v priemere takmer 9 minút,“ informovala hovorkyňa FS SR Patrícia Macíková.

Nezamestnanosť napriek úsiliu vlády a jeho rozporuplným krokom však na Slovensku veľmi neklesá. Podľa posledných údajov (november 2013) je  miera nezamestnanosti vyrátaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie na úrovni 14,81 percenta, čo je napríklad v porovnaní so spomínaným Maďarskom podľa tej istej metodiky o 5 a pol percenta viac!

Z iného pohľadu sa na prelom rokov na Slovensku pozrel predseda strany Sloboda a solidarita (SaS) Richard Sulík, keď povedal, že si želá, aby sa vláda Roberta Fica čo najskôr rozpustila. Keďže pri 83 Kolesíkoch v parlamente to nie je veľmi reálne novoročné prianie, tak si aspoň želá, aby terajší kabinet Roberta Fica dovládol a neprijímal už žiadne zmeny zhoršujúce podnikateľské prostredie. Niekdajší pusipajtáš a verný spojenec Smeru-SD, dnes jeho najúhlavnejší nepriateľ a najostrejší kritik Slovenská národná strana (SNS) ústami svojho predsedu Antona Danka upozornila, že vďaka premiérovi Ficovi a jeho verným je Slovensko v takom marazme, v akom je. 

Kroky terajšej vlády (zavedenie tzv. daňovej licencie, zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov pre živnostníkov, skrátenie lehoty na odpisovanie strát zo siedmich na štyri roky, odvody pre tzv. dohodárov a mnohé ďalšie) nie sú koncepčné a systémové a podľa SNS vedú k zhoršeniu situácie poctivých a slušných malých podnikateľov a živnostníkov. Nevedú k potrestaniu špekulantov, naopak, priťažia tým poctivým. Už v roku 2013 sme na Slovensku zaznamenali úbytok malých firiem a podľa predsedu SNS existuje reálna obava, že ak sa pravidlá nezmenia, rok 2014 sa bude niesť v rovnakom trende.

Dôležitejší ako reči politikov je ale fakt, že prelom rokov 2013/14 je zároveň piatym výročím zavedenia jednotnej európskej meny v krajine pod Kriváňom. A ešte jeden dôležitý medzník: Národná banka Slovenska (NBS) vo štvrtok 2. januára 20147 ukončila výmenu slovenských mincí za eurá. Slovenské bankovky však bude naďalej vymieňať bez časového obmedzenia.

Čo prinieslo Slovensku euro? Podľa analytikov aj keď sa Slovensko zavedením eura vzdalo istej časti svojej suverenity, jednotná mena priniesla stabilitu a Slovensko sa stalo dôveryhodnejším pre medzinárodných veriteľov a zahraničných investorov. Podľa bývalého splnomocnenca vlády pre zavedenie eura Ivana Štefanca z SDKÚ-DS prijatie eura bolo pre Slovensko jednoznačne dobrým rozhodnutím, hoci jedných dychom dodal, že pre stabilitu Slovenska sú potrebné aj ďalšie opatrenia, ako napríklad zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, pružnejšie pracovné právo či zníženie administratívnych nákladov podnikateľov. To všetko podľa SDKÚ-DS Slovensko potrebuje ako soľ.

Ak sa ale máme na prelome rokov povzniesť nad pozemské problémy súvisiace s financiami, tak musíme citovať niektorých katolíckych duchovných, ktorí nadšene rečnia o tom, že sa práve začal odkrúcať vôbec najvýznamnejší rok v celej histórii Slovenska! Dôvod je prostý – Katolícka cirkev prostredníctvom Konferencie biskupov Slovenska (KBS) vyhlásila rok 2014 za Rok Sedembolestnej Panny Márie. Za dôvodmi vyhlásenia hľadajme dva historické dátumy – jeden z nich sa viaže k zázraku, ktorý sa údajne udial pred 450 rokmi v dnešnom Šaštíne (predtým Sassin) a tým druhým je 50. výročie toho, čo Svätý Otec pápež Pavol VI. potvrdil, že Sedembolestná Panna Mária je naozaj Patrónkou Slovenska

Základným cieľom Roka Sedembolestnej Panny Márie je podľa KBS primknúť Slovensko bližšie k Ježišovi – s Pannou Máriou a podľa jej vzoru. Z nášho hľadiska je dôležité najmä to, že počas roka budeme svedkami masívneho mediálneho masírovania zo strany významných slovenských politikov (aj bývalých komunistov a niekdajších presvedčených ateistov, vrátane niekdajšieho prokurátora, ktorý chránil zákonnosť a ideovú čistotu socialistického štátu postaveného na marxisticko-leninských princípoch, ale už na to zabudol). 

Natíska sa paralela s vlaňajším 1150-tym výročím príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, kedy proti prúdu nekonečných nabubrelých a oslavných rečí osamelo a odvážne kráčal jeden známy slovenský politik. Jeho meno teraz neuvedieme, čitateľ  si ho môže nájsť a zároveň pripomenúť atmosféru z minuloročného júla v Týždni vo financiách, ktorý sme zverejnili pod titulkom Nastane nové obdobie neistoty a volatility?  

Z nebeských výšav sa teda vraciame na pozemskú pôdu plnej neistoty a volatility a začiatkom nového roka si vždy dávame nejaké novoročné záväzky a predsavzatia, no často pri nich zabúdame na oblasť financií. Prieskum, ktorý realizovala spoločnosť Kruk, však výrečne hovorí o tom, že aj keď neistá hospodárska situácia má vplyv na očakávania a opatrnosť ľudí, mnohí z nás sa práve pri financiách nevedia zbaviť starých zlozvykov.  

Medzi týmito zlozvykmi dominuje nadmerné zadlžovanie sa a predovšetkým nerozvážené – nepremyslené a impulzívne nákupy. Ako upozornil publicista a ekonóm Peter Apolen, z uvedeného prieskumu vyplýva, že jedna pätina oslovených plánuje v novom roku systematicky kontrolovať svoje výdavky a naopak jedna pätina nemá do nového roka žiadne finančné predsavzatia!  

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.freedigitalphotos.net
Prelom rokov vo financiách: Eurozóna sa rozšírila o Cyprus severu, Slovensko zažije najvýznamnejší rok svojej histórie

Prelom rokov vo financiách: Eurozóna sa rozšírila o Cyprus severu, Slovensko zažije najvýznamnejší rok svojej histórie >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

18.08.2017 11:09 Nepredvídateľný Donald Trump potápa tradičné bezpečné prístavy

Po vzájomných provokáciách amerického prezidenta Donalda Trumpa a severokórejského lídra Kom Jong-una prišlo tento týždeň upokojenie na oboch stranách, čo sa prelialo aj na finančné trhy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 10:08 Ranný prehľad trhov 18. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 09:03 Zapomínat je lidské

„Hele, Hanko, já ti musím něco říct. Já sem myslel, že teď spolu budeme chodit, ale kluci z kapely mi řekli, že už jako…, že už jako jednu holku mám.“ Památná slova Jiří Macháčka z filmu Samotáři jako by ožila při pohledu na dění na Wall Street. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.08.2017 10:24 Ranný prehľad trhov 17. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 31.07.2017 00:00 Samoriadiace vozidlá prídu na trh onedlho. Ako sa zviezť na tomto trende?

Analytici predpokladajú, že samoriadiace osobné vozidlá sa objavia na našich cestách už do piatich rokov. Okrem toho, že tento trend zmení naše spotrebiteľské správanie, vytvorí i zaujímavé investičné príležitosti. Autonómne autá budú napríklad potrebovať množstvo nových senzorov, mapujúcich situáciu okolo nich. Navyše budú jazdiť podľa HD máp s potrebou presnosti niekoľkých centimetrov. Na to, ako sa zviezť na tomto trende z pohľadu investícií, sa pozrieme v nasledujúcom článku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.08.2017 00:00 Pásová výroba? Na každom kroku policajt s obuškom! Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov

Briti tešiaci sa na Brexit budú chudnúť a Trumpove väzby na Rusko nateraz finančnými trhmi neotriasli. Otázka ale znie, či pracovné agentúry môžu ohroziť dôveryhodnosť Slovenska v investičných kruhoch a či robot nahradí autora komentárov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »