Prieskum: Čo bude s eurozónou a ktorá mena je najbezpečnejšia?

Analytici oslovení portálom Investujeme.sk považujú za najpravdepodobnejší scenár, že eurozóna zostane v súčasnej podobe. Jedným dychom však dodávajú, že nič nie je isté, pretože budúcnosť eurozóny, aj vývoj ekonomiky ležia v rukách politikov. Analytici bánk a obchodníkov s cennými papiermi odpovedali aj na otázku, aká mena je podľa nich najbezpečnejšia na úschovu peňazí.

Práve preto, že o budúcnosti eurozóny rozhodujú politici, ktorí sa nie vždy riadia ekonomickými argumentami, niektorí analytici na našu otázku o pravdepodobnosti jednotlivých scenárov neodpovedali.  Tí, ktorí odpovedali, sa zhodli, že najpravdepodobnejším scenárom je zachovanie eurozóny v súčasnej podobe (priemerná pravdepodobnosť 52%), nasleduje možnosť vystúpenia jednej alebo dvoch krajín (30%). Ak by mala vystúpiť jedna krajina, tak skôr problémová, pretože vystúpenie napríklad silného Nemecka by zrejme vyvolalo reťazovú reakciu, keďže na párty, ktorú nemá kto zaplatiť, by už asi nikto neostal.

Odpovedali: Ronald Ižip, hlavný analytik TRIMBroker, Vladimír Zlacký, hlavný ekonóm UniCredit Bank, Stanislav Panis, analytik J&T Banky, Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers, Vladimír Ravinger, člen predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky.

Pozrime sa podrobnejšie na jednotlivé scenáre

Scenár: Zachovanie eurozóny v súčasnej podobe

Analytik J&T Banky Stanislav Panis prízvukuje, že robiť odhady je ťažké:  „keďže vývoj výrazne ovplyvnia politické rozhodnutia.  Politickým rozhodnutím bude aj jej zachovanie respektíve zúženie či zmena jej architektúry a fungovania inštitúcií."

Makroekonóm VÚB Andrej Arady dopĺňa, že status quo trhy neakceptujú: „Zrejme musí dôjsť k hlbšej integrácii. Pravdepodobne padnú aj nejaké obete." Pri tomto scenári očakáva A. Arady posilnenie kurzu eura voči doláru.  

Stanislav Panis pridáva iný pohľad: „Vzhľadom k očakávanému lepšiemu investičnému prostrediu v USA a rýchlejšiemu očakávanému rastu US ekonomiky spolu s rýchlejšou reakciou inštitúcií vo Washingtone na krízu očakávame, že dolár by mohol získavať v najbližšom období na sile."

Vladimír Ravinger, člen predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky, dodáva: „Ak sa zloženie členov eurozóny nezmení, euro bude voči iným svetovým menám oslabovať." Pokles odhaduje  aj hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký.   

Scenár: Individuálne vystúpenie jednej alebo dvoch krajín z eurozóny

Andrej Arady z VÚB si vie takýto scenár predstaviť. Vývoj kurzu eura k doláru bude v takom prípade závisieť od spôsobu, akým sa takýto hypotetický scenár vykoná.

Súhlasí aj Stanislav Panis z J&T Banky: „Nedá sa na to jednoznačne odpovedať. Veľa bude záležať na spôsobe odchodu týchto krajín z menovej únie a reakcie trhov naň. Tiež bude závisieť, ktoré krajiny by to boli. Iná reakcia bude ak by hypoteticky vystúpilo Nemecko a iná ak by odišlo Grécko."

Vladimír Ravinger z DSS-ky Poštovej banky dopĺňa: „Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ak sa nejaké krajiny rozhodnú pre odchod z eurozóny, alebo budú k tomu donútené, ich nové meny pravdepodobne výrazne oslabia voči euru aj doláru."

Vladimír Zlacký z UniCredit Bank odhaduje v prípade tohto scenára posilnenie kurzu eura.

Scenár: Výraznejšie zúženie počtu krajín v eurozóne, respektívne vytvorenie novej eurozóny, ktorej súčasťou bude Slovensko.

Andrej Arady z VÚB považuje takýto scenár za nepravdepodobný. Ak by sa tak predsa len stalo, podľa Stanislava Panisa z J&T Banky by nové euro: „mohlo by mať tendenciu voči doláru získavať. Je to však hypotetická odpoveď, keďže nie sú jasné podmienky a prostredie, v ktorom by sa formoval nový celok."

Rovnakého názoru je aj Vladimí Ravinger DSS-ky Poštovej banky: „Ak by vznikla nová eurozóna s Nemeckom ako zakladajúcim členom, je vysoko pravdepodobné, že by nová mena bola oproti súčasnej hodnote eura silnejšia.“

Scenár: Výraznejšie zúženie počtu krajín v eurozóne alebo vytvorenie novej eurozóny, ktorej súčasťou nebude Slovensko

Vývoj novej meny, ktorá by v takomto prípade na Slovensku platila, je podľa S. Panisa ťažké odhadnúť: „Veľmi hypotetická otázka. Vývoj bude závisieť od mnohých interných (slovenských) aj externých faktorov vrátane politických, ktoré dnes nemožno presne definovať. A preto nemožno s veľkou vypovedacou schopnosťou povedať, ako by reagovala koruna. Ak by sa slovenským lídrom podarilo presvedčiť trhy o našej kredibilite po ústupe prvotnej paniky by koruna mohla získavať."

Vladimír Zlacký z UCB predpokladá, že nová mena sa najskôr mierne oslabí, neskôr posilní.

Scenár: Úplný rozpad eurozóny a návrat k národným menám

Tento scenár je podľa Andreja Aradyho najdrahšia a neschodná cesta. Ak by k tomu predsa došlo, vývoj novej koruny by bol podobný ako v predchádzajúcom prípade.

Existuje bezpečná mena?

Oslovení analytici odpovedali aj na otázku, ktorá mena bude v rokoch 2012 a 2013 najbezpečnejšia pre úspory Slovákov? Vladimír Ravinger, člen predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky, má jasnú odpoveď: „Určite euro, pri ňom nehrozí menové riziko."

Ronald Ižip z TRIMBrokeru oponuje: „Neexistuje najbezpečnejšia mena. Každá má svoje problémy. Je veľmi rozumné diverzifikovať a udržovať svoje úspory ako v eurách, tak aj v dolároch a zlate."

Podobný názor zastáva aj analytik X-Trade Brokers Kamil Boros: „My forex považujeme skôr za špekuláciu ako investíciu. S každou papierovou menou môže centrálna banka svojvoľne manipulovať, čo ostatne ukázalo aj zafixovanie švajčiarskeho franku voči euru, pri ktorom aj táto bezpečná mena stratila potenciál. Za jedinú menu, s ktorou sa vo väčšej miere nedá manipulovať, považujeme zlato, a aj preto mu z dlhodobého hľadiska veríme."

Hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký sa prikláňa k domácej mene: „Domnievam sa, že euro by malo byť relatívne bezpečné pre úspory Slovákov aj keď je možne , že časom o niečo poklesne oproti doláru. Ideálne je držať portfólio EUR + USD, GBP, severské meny."

To isté si myslí aj Andrej Arady z VÚB: „Vzhľadom na neistotu na finančných trhoch, ktorá sa prejavuje aj vo veľkých výkyvoch výmenných kurzov je pre bežného Slováka zrejme najbezpečnejšie zostať pri domácej mene. V našich základných scenároch neočakávame také zmeny eurozóny, ktoré by niesli veľké riziko pre úspory v eurách."  

A do tretice podobný názor od Stanislava Panisa z J&T Banky: „Vzhľadom k tomu, že väčšina Slovákov má príjmy a výdaje v eurách a úspory tiež denominované v tejto mene, z istého uhľa pohľadu sa euro zdá byť pre úspory ako najrozumnejšia mena, keďže sa sporiteľ nevystavuje kurzovému riziku.  Pre ľudí naklonených k riziku sa však otvára príležitosť investovať do inštrumentov v emerging menách ako napríklad CZK alebo PLN, keďže očakávame ich posilňovanie vzhľadom na lepší potenciál a štruktúru ich ekonomík a väčšiu akceptáciu rizika na trhoch."

Hlavný analytik Saxo Bank Steen Jakobsen sa prikláňa k doláru: „Zatiaľ čo EÚ prepadá hrôze a stupňujú sa obavy o rast v Číne, americká ekonomika zažila v 4. štvrťroku boom. Do budúcnosti relatívne výhody pravdepodobne pretrvajú a americká ekonomika zostane relatívne odolná, aj keď nie priamo silná. Tiež je potrebné nestrácať zo zreteľa, že vzhľadom na to, že rok 2012 je v USA rokom volebným a že nový systém repatriácie firemných ziskov ponúka politické body, je tu šanca, že nový zákon bude prijatý na začiatku roka 2012. Táto skutočnosť spolu s pokračujúcou celosvetovou tendenciou k oddlžovaniu a poklesom objemu carry obchodov zapríčineným novým cyklom uvoľňovania, ktorý začali ostatné centrálne banky, sú faktory, ktoré pravdepodobne prispejú k posilňovaniu dolára bez ohľadu na menovú politiku Fedu."

Mena vhodná pre fondy?

Investujeme.sk zaujímalo, ktoré meny môžu byť v rokoch 2012 a 2013 zaujímavé z hľadiska investovania? Nie však na krátkodobé špekulácie ale skôr tipy na denominačné alebo referenčné meny pre fondy.

Kamil Boros z X-Trade Brokers pripomína, že na roku 2012 majú pozitívne vyhliadky pre americký dolár: „A to predovšetkým z toho dôvodu, že FEDu súčasná situácia vyhovuje. Súčasná averzia k riziku na svetových finančných trhoch totiž posunula investorov do amerických dlhopisov, ktoré stále považujú za ultra-bezpečné, čo posunulo výnosy z dlhodobých amerických dlhopisov na minimálne úrovne a keďže sú od nich závislé aj hypotekárne sadzby, tak aj tie klesli na historické minimá. Američania tak vo veľkom refinancujú hypotéky za nižšie sadzby, v dôsledku čoho im viac ostáva na spotrebu a americká ekonomika tak dostáva impulz k rastu. Akonáhle by FED začal s ďalším uvoľňovaním, ktoré by išlo na úkor dolára, tak by investori presunuli svoje prostriedky v očakávaní ďalšej rally prostriedky z dlhopisov do akcií a komodít, a úročenie v USA by vzrástlo, čo je opak toho, čo FED chce. A keďže je pre FED v súčasnosti nevýhodné oslabovať dolár, a očakávame pokračovanie averzie k riziku, ktorá doláru praje, tak vidíme pre rok 2012 potenciál práve v americkej mene. Z dlhodobého hľadiska však ale nemáme dôvod byť optimistickí, očakávame, že americké štátne dlhopisy stratia v priebehu niekoľkých rokov záujemcov, podobne ako niektoré európske, a bude ich nútený nakupovať FED, čo bude pre dolár mimoriadne negatívne."

Vladimír Ravinger, člen predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky, upriamuje pozornosť na rozvíjajúce sa trhy: „Z dlhodobejšieho pohľadu vidíme zaujímavé investičné príležitosti v menách rozvíjajúcich sa krajín Ázie a Latinskej Ameriky, ako aj niektoré stredo- a východoeurópske meny."

Analytik J&T Banky Stanislav Panis súhlasí s oboma: „Makroekonomické fundamenty z USA ukazujú, že miestna ekonomika je v solídnej kondícii s výhľadom pomalého rastu, avšak zatiaľ s malou pravdepodobnosťou návratu recesie. Z tohto uhľa pohľadu by sa mohlo vyplatiť investovanie do dolárových aktív a predovšetkým akcií.  Valuácií cez tzv. multiples však naznačujú, že akcie v Európe sú veľmi lacné, čo vytvára potenciál pre rast za predpokladu, že eurozóna už nezažije výrazný šok súvisiaci s dlhovou krízou. Z tohto pohľadu by aj euro mohla byť zaujímavá mena. Potenciál by mohli skrývať aj emerging meny Ázie alebo Strednej Európy. Vo všeobecnosti však do istej miery stále platí, že odporúčania na dobrý investičný tip sú viac špekuláciou na kroky najmä európskych politikov ako na ekonomický fundament."

Dánska Saxo Bank vidí príležitosti aj v menách, ktoré sú jej blízke: „Tí, ktorí sa neboja nízkej likvidity NOK a SEK (ktorá je jedným z dôvodov, prečo sme v minulosti zamietli potenciál týchto mien ako bezpečných prístavov), možno čakajú ďalšie zhodnotenie. Otázka likvidnosti stále ešte do možnosti silného zhodnotenia vnáša otáznik, rovnako ako obvykle viac procyklické správanie švédskej koruny kvôli jej závislosti na exporte. S ohľadom na vonkajšie prostredie však nie je príliš pravdepodobné, že by škandinávske meny zopakovali prudké oslabenie z prelomu rokov 2008/2009. Na začiatku roku 2012 môžu naopak posilniť. Jediný potenciálny zdroj problémov pre Švédsko predstavuje bublina na trhu s bývaním, ktorá konečne, zdá sa, začína splaskávať a môže nepriaznivo ovplyvniť švédsky bankový systém."

Alojz Šimičák, senior portfolio manažér spločnosti Asset Management Slovenskej sporiteľne, zdôrazňuje, že vo všeobecnosti platí, že meny s vyššími reálnymi úrokovými sadzbami by mali depreciovať v dlhodobom horizonte: „Avšak v praxi sa stretávame s prípadmi, keď rozvíjajúce sa krajiny s relatívne vyššími úrokovými sadzbami zaznamenávajú rýchly rast produktivity práce čo tlačí na zhodnotenie meny príslušnej krajiny. V rokoch 2012 a 2013 by zaujímavé zhodnotenie mohli zaznamenať meny okolitých krajín predovšetkým poľský zlotý ale aj  maďarský forint či česká koruna. Tento scenár by podporila rýchla dohoda ohľadom dlhového financovania v Európe. Z globálneho pohľadu by favoritom z pohľadu menovej apreciácie mohol byť singapursky dolár z dôvodu stabilného rastu a nedeficitného hospodárenie verejných financií.  Brazílsky real by mohol dominovať juhoamerickým menám aj keď dobré vyhliadky by mohlo mať aj mexické peso a argentínske peso."

Podľa Ronalda Ižipa z TRIMBROKERu je dolár mena, ktorá bude profitovať pri svetovej recesií: „Zlato si dlhodobo zachová svoju hodnotu. Nad nami visí veľa rizík (najmä v eurozóne) a z tohto dôvodu je dobré držať aktíva aj mimo Slovenska a v iných menách. Preferenciu je jednoznačne americký trh."

Andrej Arady upriamuje pozornosť na našich susedov: „Zaujímavými môžu byť aj meny okolitých krajín, najmä susedných Čechov a Poliakov. Krátkodobé turbulencie na trhoch s okolitými menami síce dokážu výrazne zakývať, konvergencia týchto krajín k vyspelejším ekonomikám sa však zrejme v dlhodobom horizonte podpíše pod trend posilňovania týchto mien."

Dlhodobé termínované vklady alebo krátkodobé?

Vladimír Ravinger, člen predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky poukazuje na silnú konkurenciu v bankovom sektore: „Aj napriek tomu, že základná sadzba ECB a medzibankové sadzby sú v súčasnosti na veľmi nízkych úrovniach, mnohé banky na Slovensku vďaka konkurenčnému boju o klienta ponúkajú na termínovaných vkladoch s dlhšou dobou viazanosti než jeden rok úrok vyšší ako 4 % p.a. Nevidíme veľký priestor na ďalšie výraznejšie zvyšovanie týchto úrokových sadzieb."

Ronald Ižip zo spoločnosti TRIMBroker má iný názor: „Peniaze treba momentálne držať najmä v krátkodobých úložkách kvôli veľmi obtiažnej predpovedateľnosti ďalšieho vývoja."

Kamil Boros z XTB sa prikláňa k dlhodobejšej fixácii: „Očakávame, že ECB pôjde s úrokovými sadzbami v tomto roku nadol  k úrovni 0,5 %, od tohto bodu už bude priestor pre pokles minimálny, naopak riziko rastu vzhľadom na inflačné tlaky pomerne vysoké, takže pokiaľ by sadzba ECB klesla k tejto úrovni, tak samozrejme považujeme za výhodnú dlhodobú fixáciu."

Andrej Arady hovorí  o protichodných faktoroch: „Centrálne banky sa snažia držať úrokové sadzby na medzibankovom trhu na nízkych úrovniach. Očakávame, že ECB v tomto roku pristúpi k ďalšiemu znižovaniu refinančných sadzieb v dvoch krokoch na nové historické minimum 0,5%.  Tým vytvorí dodatočný tlak na znižovanie sadzieb na medzibankovom trhu. Na druhej strane však na trhu dlhodobých zdrojov panuje veľká konkurencia, ktorá tlačí  ceny dlhodobých vkladov nahor. Ktorý z týchto dvoch faktorov nakoniec preváži je momentálne otázne."

Stanislav Panis z J&T Banky hovorí, že pri fixácii treba rozlišovať úvery a vklady: „Vzhľadom k rekordne nízkym úrokovým sadzbám mnohých významných centrálnych bánk vrátane ECB by som preferoval fixácie hypoték na čo najdlhšie obdobie.  Opačný prístup by sa mohol vyplatiť pri aktívach, keďže dopyt po kapitály by mohol v budúcnosti rásť, čo by mohlo v budúcnosti determinovať vyššie sadzby. Skutočný vývoj však bude ovplyvňovať mnoho faktorov vrátane politických, ktoré môžu následne značne zmeniť ekonomické kalkulácie."