Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Čítanie len pre silné povahy. Ak vám nevadí pohľad na to, že polovica Nórov zarába viac ako 3 576, čítajte ďalej. Odmenou vám potom môže byť zistenie, že príjem Slovákov rástol za posledných päť rokov takmer najrýchlejšie v EÚ. Hneď po Poliakoch. Priemerný občan SR si polepšil o štvrtinu, kým napríklad priemerný Čech len o desať percent, no obyvateľ Veľkej Británie vôbec.

Analýza pracuje s takzvaným mediánovým príjmom. Medián je stredová hodnota, pri ktorej je presná polovica početnosti pod a druhá polovica nad ňou. V prípade príjmov to teda znamená, že presne polovica obyvateľstva zarába menej ako medián a druhá presná polovica viac ako medián. 

V porovnaní s bežne používanou hodnotou priemernej mzdy, je mediánový príjem zvyčajne nižší. Priemernú mzdu totiž nadhodnocujú extrémne vysoké hodnoty príjmu malej časti jednotlivcov. Väčšina populácie ale zarába menej ako priemernú mzdu. 

Okrem toho treba ešte k metodike analýzy uviesť, že čisté príjmy tu nezahŕňajú len príjmy zo zamestnania, ale aj výnosy z podnikania, či sociálne transfery. Sú preto prepočítané na občana, teda nielen na zamestnanca, ale i na podnikateľa alebo osobu poberajúcu sociálne dávky.

Polovica Slovákov zarába menej ako 567 eur mesačne

V krajinách EÚ je mediánový príjem 1 449 eur. Rozdiely medzi krajinami pomerne dobre kopírujú ekonomickú silu krajín. Najvyššie čisté príjmy v Európe si užívajú obyvatelia Nórska, kde polovica obyvateľstva má príjem vyšší až ako 3 576 eur mesačne. Švajčiari potom viac ako 3 399 eur. Z krajín EÚ sú na tom dobre i obyvatelia Luxemburska (2 775 eur) a škandinávskych krajín –  Dánsko (2 315 eur), Švédsko (2 260 eur), Fínsko (1 975 eur). Výrazne nadpriemerné príjmy však nájdeme aj v susednom Rakúsku (1 934 eur). 

Neprekvapí, že najnižšie príjmy nájdeme v krajinách regiónu strednej a východnej Európy. Spomedzi členov EÚ je to najmenej v Rumunsku (183 eur) a Bulharsku (276 eur). Ani v jednej krajine regiónu nedosahuje mesačný príjem priemer EÚ. Najvyšší zárobok bývalého východného bloku si užívajú Slovinci, kde polovica obyvateľstva má čistý mesačný príjem aspoň 992 eur. Z nimi nasledujú Česi  - 635 eur a potom Slováci s 567 eurami. Túto hodnotu teda treba mať na pamäti, keď sa hovorí o príjme Slovákov. Priemerná mzda pritom dosiahla vlani až 858 eur.

Napriek tomu, by sme však nemali prepadať pesimizmu. Napriek nie príliš lichotivému stavu, môžeme konštatovať, že trend je priaznivý. V posledných piatich rokoch sa totiž mediánový príjem zvýšil (po očistení o relatívnu zmenu cenovej hladiny) až o jednu štvrtinu. Ročne to priemere vychádza zlepšenie o 4,5 percenta. Je to druhá najvyššia hodnota v EÚ. Prvé bolo Poľsko s päťročným rastom o 30 percent. Okrem rastu miezd (aj napriek chýbajúcej inflácií) k vysokému rastu príjmu na Slovensku prispela aj klesajúca nezamestnanosť, keď sa znižoval počet poberateľov sociálnych dávok.

V priemere v EÚ vzrástol čistý mediánový príjem za posledných päť rokov o sedem percent. Ročne v priemere menej ako o 1,5 percenta. Mierne nadpriemerný rast čistých príjmov vykázala aj susedná Česká republika – o desať percent, približne dve percentá ročne.

Čisté príjmy však v posledných päť rokoch nerástli vo všetkých krajinách EÚ. Najmä obyvatelia na periférií eurozóny si museli uťahovať opasky. Ich čisté príjmy sa neraz aj výraznejšie znížili. Najväčší pokles príjmov pocítili obyvatelia Grécka, ktorým sa príjem znížil za päť rokov takmer o tretinu a v roku 2014 bol po zohľadnení cenovej hladiny už o 12 percent nižší ako na Slovensku. Príjmy však klesali aj obyvateľom ďalších krajín postihnutých krízou (či už dlhovou, hospodárskou, alebo krízou bankového sektora) – Cypru, Islandu, Írska, Španielska, či Slovinska. Mierny pokles príjmov pocítili aj  obyvatelia Holandska.  

rast-cistych-prijmov

 

Porovnávať výšku príjmov medzi krajinami je však do istej miery zavádzajúce. Treba ich dať vždy do súvislosti sa miestnou cenovou hladinou. Vyššie nominálne čisté príjmy tak nemusia nevyhnutne znamenať, že si obyvatelia za ne môžu kúpiť aj viac tovarov a služieb. Krajiny s vyšším príjmom zvyčajne vykazujú aj vyššiu cenovú hladinu a naopak. Po zohľadnení cien v parite kúpnej sily sa rozdiely v príjmoch medzi krajinami EÚ výrazne zmenšujú.

Najvyššie príjmy vykazuje stále Luxembursko, Nórsko a Švajčiarsko, zhruba o 70–80 percent vyššie ako priemer EÚ. Najnižšie naopak Rumunsko, Macedónsko a Srbsko len na úrovni 25 – 30 percent priemeru EÚ. Mediánový čistý príjem Slovákov očistený o rozličnú cenovú hladinu dosahuje necelé 2/3 priemeru EÚ (62%), Česi sa môžu tešiť z o 13 percent vyššieho príjmu ako Slováci.  

Keď chcete viac zarábať, učte sa a presťahujte sa do väčšieho mesta

Pri hodnotení výšky príjmov je zaujímavý i hlbší pohľad na demografické odlišnosti. Štatistiky potvrdzujú, že významný vplyv má vzdelanie. Vyššie vzdelanie totiž nezvyšuje len pravdepodobnosť nájdenia si práce, ale zvyšuje aj výšku príjmu. Platí to bez výnimky vo všetkých všetkých krajinách Európy. No veľkosť vplyvu je rôzna. Vzdelanie najmenej zvyšuje príjem na Islande (len o cca osem percent), najviac v Rumunsku (o 2/3 pri dosiahnutí vysokoškolského vzdelania). V priemere dosiahnutie stredoškolského vzdelania zvyšuje čistý príjem obyvateľov EÚ o 20 percent a vysokoškolského o ďalších 47 percent.

Na Slovensku aj v Českej republike relatívne viac zvyšuje príjem už dosiahnutie stredoškolského vzdelania (o 35 percent na Slovensku, resp., 24 percent v Českej republike). Naopak dosiahnutie vysokoškolského titulu zvyšuje čistý príjem Slovákov a Čechov relatívne menej ako je tomu v priemere v EÚ (o 26 percent na Slovensku a 31 percent v Českej republike).  

Ďalším určujúcim faktorom je veľkosť bydliska. Vo väčšine krajín EÚ zaznamenávajú vyšší čistý príjem obyvatelia miest. Rozdiel je priemerne až pätina. Najvýraznejší rozdiel medzi príjmami v mestách a na vidieku vykazujú chudobnejšie krajiny. V Rumunsku nájdeme až takmer dvojnásobne vyšší príjem v mestách ako na vidieku. V Srbsku približne o dve tretiny a v Bulharsku o polovicu. 

Obyvatelia slovenských miest vykazujú o 18 percent vyšší čistý príjem ako obyvatelia slovenského vidieka, obyvatelia českých miest o 11 percent. V Európe však nájdeme aj výnimky, kde toto pravidlo neplatí a na vidieku majú obyvatelia vyššie príjmy ako v mestách – vo Veľkej Británii a Belgicku o deväť percent a v susednom Rakúsku o šesť percent. Približne rovnaké príjmy na vidieku a v mestách nájdeme v Luxembursku, Dánsku a Nemecku.  

Autor je analytik UniCredi Bank. 

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

Steen Jakobsen | 12.05.2017 00:00 Najväčším rizikom pre budúcnosť Európy je teraz Taliansko

Slávny Erasmov výrok znie: „Lepšie je chorobám predchádzať, ako ich liečiť.“ Po pondelkovom oznámení výrazného víťazstva proeurópskeho kandidáta E. Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách môžeme súhlasiť, že E. Macron zabránil populistickému nacionalizmu Marine Le Penovej, aby prevzal opraty v Paríži. Ale ak ide o vyliečenie francúzskych problémov, zatiaľ o tom nie sme presvedčení. Júnové voľby vo Francúzsku sú totiž pre E. Macrona len začiatkom „skutočnej“ práce. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Ľubomír Koršňák | 03.05.2017 00:00 Slovensko sa zaradilo medzi rozpočtovo menej zodpovedné krajiny únie

Slovensko vlani vykázalo historicky najnižší schodok verejných financií – 1,68 percenta. Je to lepšie ako plánovaná úroveň, no krajina už nepatrí medzi rozpočtovo zodpovednejšie. Až 12 európskych vlád totiž hospodárilo s prebytkovým, alebo vyrovnaným rozpočtom. Tvoria si tak rezervy na horšie časy, kým SR zatiaľ stále zvyšuje dlh.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 02.05.2017 00:00 Budeme sa mať ako hovadá! Alebo ako prasatá v žite? (Zrkadlo uplynulého mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov)

Korupcia, ktorá prekáža rastu ekonomiky, na Slovensku akoby už skapínala. Požiadajú Putin, Orbán a Fico, aby boli zdaňovaní vyššou sadzbou než ostatní ľudia? Jazýčkom na váhach sú Francúzi a internet ako fenomén súčasnosti. Ale otázka znie inak: Pôjde sa šéf slovenského parlamentu poriadne ožrať? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.04.2017 17:37 Le Penová predstavuje v skutočnosti menšiu hrozbu, ako sa zdá

Prieskumy naznačujú, že Marine Le Penová si zabezpečí miesto v druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku, ale v tomto kole ju pravdepodobne porazí buď François Fillon alebo Emmanuel Macron. Globálna ekonómka, Anna Stupnytska, upozorňuje, že pravdepodobnosť nečakaných výsledkov francúzskych volieb je nižšia ako v prípade amerických volieb či referenda o Brexite. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

| 18.04.2017 00:00 Veľkonočné zvyky sa evidentne vytrácajú, tradície si udržiavame len v jedle

Veľká noc je v našich zemepisných šírkach druhým najvýznamnejším sviatkom v roku. Dôležitejšie sú pre nás len Vianoce. Postupne však Veľká noc prichádza o svoju duchovnú podstatu. Bez ohľadu na to, či je naše vnímanie týchto sviatkov kresťanské alebo skôr pohanské, považujeme ich aj za sviatky rodiny. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 19.04.2017 13:37Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

26.05.2017 11:05 Podarí sa Francúzsku znížiť dlh a deficit aj pri súčasnom nízkom raste?

Nový francúzsky minister hospodárstva, Bruno Le Maire, tento týždeň uviedol, že Francúzsko si váži svoje európske záväzky a chce tak znížiť svoj deficit. Avšak pri súčasnej prognóze relatívne mierneho hospodárskeho rastu sa táto úloha zdá byť až príliš ambiciózna. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

26.05.2017 09:35 Kim sem, Kim tam, všude kam se podívám

Donald Trump a spolu s ním celý civilizovaný svět má problém. Tím problémem je s obezitou neúspěšně bojující vyznavač západního luxusu a neomezený vládce KLDR v jedné osobě Kim Čong-un, pro potřeby tohoto blogu Kim III. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.05.2017 15:43 Inflácia sa v apríli spomalila na 0,8 %

Inflácia na Slovensku v apríli spomalila. Po tom, čo vo februári a marci spotrebiteľské ceny medziročne vzrástli o 1,1 % resp. 1,0 %, v marci sa ich rast zmiernil na 0,8 % podľa národného CPI indexu aj harmonizovaného HICP indexu. Aprílové medziročné spomalenie inflácie bolo spôsobené hlavne pomalším rastom cien v doprave a zastabilizovaním cien potravín. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.05.2017 14:54 Kartami platíme v zahraničí najmä v potravinách a supermarketoch

Pätina Slovákov platí kreditnými kartami aj v zahraničí  Najčastejšie je to v susednej Českej republike, nasledujú Veľká Británia, Rakúsko, Maďarsko, a prvú päťku uzatvára Nemecko. Drvivú väčšinu tvoria elektronické platby za tovar alebo službu, zvyšok sú výbery hotovosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.05.2017 08:54 David Rusňák vyšetřován. Stojí DRFG na hliněných nohou?

Majitel investiční skupiny DRFG David Rusňák je vyšetřován policií v souvislosti s úniky informací z policejních spisů. Zády se k němu postavil i Andrej Babiš a chce ho vyloučit z ANO. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »