Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Čítanie len pre silné povahy. Ak vám nevadí pohľad na to, že polovica Nórov zarába viac ako 3 576, čítajte ďalej. Odmenou vám potom môže byť zistenie, že príjem Slovákov rástol za posledných päť rokov takmer najrýchlejšie v EÚ. Hneď po Poliakoch. Priemerný občan SR si polepšil o štvrtinu, kým napríklad priemerný Čech len o desať percent, no obyvateľ Veľkej Británie vôbec.

Analýza pracuje s takzvaným mediánovým príjmom. Medián je stredová hodnota, pri ktorej je presná polovica početnosti pod a druhá polovica nad ňou. V prípade príjmov to teda znamená, že presne polovica obyvateľstva zarába menej ako medián a druhá presná polovica viac ako medián. 

V porovnaní s bežne používanou hodnotou priemernej mzdy, je mediánový príjem zvyčajne nižší. Priemernú mzdu totiž nadhodnocujú extrémne vysoké hodnoty príjmu malej časti jednotlivcov. Väčšina populácie ale zarába menej ako priemernú mzdu. 

Okrem toho treba ešte k metodike analýzy uviesť, že čisté príjmy tu nezahŕňajú len príjmy zo zamestnania, ale aj výnosy z podnikania, či sociálne transfery. Sú preto prepočítané na občana, teda nielen na zamestnanca, ale i na podnikateľa alebo osobu poberajúcu sociálne dávky.

Polovica Slovákov zarába menej ako 567 eur mesačne

V krajinách EÚ je mediánový príjem 1 449 eur. Rozdiely medzi krajinami pomerne dobre kopírujú ekonomickú silu krajín. Najvyššie čisté príjmy v Európe si užívajú obyvatelia Nórska, kde polovica obyvateľstva má príjem vyšší až ako 3 576 eur mesačne. Švajčiari potom viac ako 3 399 eur. Z krajín EÚ sú na tom dobre i obyvatelia Luxemburska (2 775 eur) a škandinávskych krajín –  Dánsko (2 315 eur), Švédsko (2 260 eur), Fínsko (1 975 eur). Výrazne nadpriemerné príjmy však nájdeme aj v susednom Rakúsku (1 934 eur). 

Neprekvapí, že najnižšie príjmy nájdeme v krajinách regiónu strednej a východnej Európy. Spomedzi členov EÚ je to najmenej v Rumunsku (183 eur) a Bulharsku (276 eur). Ani v jednej krajine regiónu nedosahuje mesačný príjem priemer EÚ. Najvyšší zárobok bývalého východného bloku si užívajú Slovinci, kde polovica obyvateľstva má čistý mesačný príjem aspoň 992 eur. Z nimi nasledujú Česi  - 635 eur a potom Slováci s 567 eurami. Túto hodnotu teda treba mať na pamäti, keď sa hovorí o príjme Slovákov. Priemerná mzda pritom dosiahla vlani až 858 eur.

Napriek tomu, by sme však nemali prepadať pesimizmu. Napriek nie príliš lichotivému stavu, môžeme konštatovať, že trend je priaznivý. V posledných piatich rokoch sa totiž mediánový príjem zvýšil (po očistení o relatívnu zmenu cenovej hladiny) až o jednu štvrtinu. Ročne to priemere vychádza zlepšenie o 4,5 percenta. Je to druhá najvyššia hodnota v EÚ. Prvé bolo Poľsko s päťročným rastom o 30 percent. Okrem rastu miezd (aj napriek chýbajúcej inflácií) k vysokému rastu príjmu na Slovensku prispela aj klesajúca nezamestnanosť, keď sa znižoval počet poberateľov sociálnych dávok.

V priemere v EÚ vzrástol čistý mediánový príjem za posledných päť rokov o sedem percent. Ročne v priemere menej ako o 1,5 percenta. Mierne nadpriemerný rast čistých príjmov vykázala aj susedná Česká republika – o desať percent, približne dve percentá ročne.

Čisté príjmy však v posledných päť rokoch nerástli vo všetkých krajinách EÚ. Najmä obyvatelia na periférií eurozóny si museli uťahovať opasky. Ich čisté príjmy sa neraz aj výraznejšie znížili. Najväčší pokles príjmov pocítili obyvatelia Grécka, ktorým sa príjem znížil za päť rokov takmer o tretinu a v roku 2014 bol po zohľadnení cenovej hladiny už o 12 percent nižší ako na Slovensku. Príjmy však klesali aj obyvateľom ďalších krajín postihnutých krízou (či už dlhovou, hospodárskou, alebo krízou bankového sektora) – Cypru, Islandu, Írska, Španielska, či Slovinska. Mierny pokles príjmov pocítili aj  obyvatelia Holandska.  

rast-cistych-prijmov

 

Porovnávať výšku príjmov medzi krajinami je však do istej miery zavádzajúce. Treba ich dať vždy do súvislosti sa miestnou cenovou hladinou. Vyššie nominálne čisté príjmy tak nemusia nevyhnutne znamenať, že si obyvatelia za ne môžu kúpiť aj viac tovarov a služieb. Krajiny s vyšším príjmom zvyčajne vykazujú aj vyššiu cenovú hladinu a naopak. Po zohľadnení cien v parite kúpnej sily sa rozdiely v príjmoch medzi krajinami EÚ výrazne zmenšujú.

Najvyššie príjmy vykazuje stále Luxembursko, Nórsko a Švajčiarsko, zhruba o 70–80 percent vyššie ako priemer EÚ. Najnižšie naopak Rumunsko, Macedónsko a Srbsko len na úrovni 25 – 30 percent priemeru EÚ. Mediánový čistý príjem Slovákov očistený o rozličnú cenovú hladinu dosahuje necelé 2/3 priemeru EÚ (62%), Česi sa môžu tešiť z o 13 percent vyššieho príjmu ako Slováci.  

Keď chcete viac zarábať, učte sa a presťahujte sa do väčšieho mesta

Pri hodnotení výšky príjmov je zaujímavý i hlbší pohľad na demografické odlišnosti. Štatistiky potvrdzujú, že významný vplyv má vzdelanie. Vyššie vzdelanie totiž nezvyšuje len pravdepodobnosť nájdenia si práce, ale zvyšuje aj výšku príjmu. Platí to bez výnimky vo všetkých všetkých krajinách Európy. No veľkosť vplyvu je rôzna. Vzdelanie najmenej zvyšuje príjem na Islande (len o cca osem percent), najviac v Rumunsku (o 2/3 pri dosiahnutí vysokoškolského vzdelania). V priemere dosiahnutie stredoškolského vzdelania zvyšuje čistý príjem obyvateľov EÚ o 20 percent a vysokoškolského o ďalších 47 percent.

Na Slovensku aj v Českej republike relatívne viac zvyšuje príjem už dosiahnutie stredoškolského vzdelania (o 35 percent na Slovensku, resp., 24 percent v Českej republike). Naopak dosiahnutie vysokoškolského titulu zvyšuje čistý príjem Slovákov a Čechov relatívne menej ako je tomu v priemere v EÚ (o 26 percent na Slovensku a 31 percent v Českej republike).  

Ďalším určujúcim faktorom je veľkosť bydliska. Vo väčšine krajín EÚ zaznamenávajú vyšší čistý príjem obyvatelia miest. Rozdiel je priemerne až pätina. Najvýraznejší rozdiel medzi príjmami v mestách a na vidieku vykazujú chudobnejšie krajiny. V Rumunsku nájdeme až takmer dvojnásobne vyšší príjem v mestách ako na vidieku. V Srbsku približne o dve tretiny a v Bulharsku o polovicu. 

Obyvatelia slovenských miest vykazujú o 18 percent vyšší čistý príjem ako obyvatelia slovenského vidieka, obyvatelia českých miest o 11 percent. V Európe však nájdeme aj výnimky, kde toto pravidlo neplatí a na vidieku majú obyvatelia vyššie príjmy ako v mestách – vo Veľkej Británii a Belgicku o deväť percent a v susednom Rakúsku o šesť percent. Približne rovnaké príjmy na vidieku a v mestách nájdeme v Luxembursku, Dánsku a Nemecku.  

Autor je analytik UniCredi Bank. 

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.06.2016 00:00 Ak zahlasujú Briti za brexit, môžeme čakať i ďalší pokles úrokov

Britské referendum o zotrvaní krajiny v únii sa uskutoční už vo štvrtok. Podľa prieskumov je pomer síl medzi zástancami odchodu a zotrvania zhruba vyrovnaný, rozhodnú teda zatiaľ nerozhodnutí voliči. Ak by došlo k brexitu, bude to mať na finančné trhy ťažko predvídateľné následky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

25.06.2016 08:21 Červený brexitový piatok

Po informáciách týkajúcich sa vystúpenia Británie z Európskej únie, kde „priaznivci“ Brexitu prehlasovali voličov, ktorí hlasovali za zotrvanie Británie v EÚ, sa David Cameron vyjadril ku výsledku svojou prípadnou rezignáciou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:59 Aké zmeny priniesol nový zákon o verejnom obstarávaní

Už od 18. apríla 2016 je v platnosti nový Zákon o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z.z., ktorý úplne nahradil pôvodný zákon č. 25/2006 Z.z. aj so všetkými jeho 26 novelami. Inštitúcia verejného obstarávania je často kritizovaná najmä pre vysokú administratívnu záťaž, ktorá sa spája so zadávaním zákaziek. Aké zmeny priniesol nový zákon a prečo sa oplatí vyhľadať právne služby pri zadávaní alebo uchádzaní? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:30 Odchod Británie bude pre bolestivý

Odchod z Európskej únie dopadne na Britániu v dvoch vlnách. Primárny efekt Brexitu pocíti krajina v priebehu niekoľkých hodín až dní. Môžeme očakávať oslabovanie libry, britských akcií a celého bankového sektora. Sekundárny efekt sa bude potom prejavovať v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:06 Briti hlasovali za Brexit, libra spadla na 30 ročné minimum

Občania Veľkej Británie hlasovali za Brexit. Splnili sa tak pesimistické predpovede. Libra sa prudko prepadla. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:00 Až 14 % ľudí si skontroluje mobil viac ako 100 krát denne

Takmer všetci mobilní spotrebitelia si kontrolujú telefóny do troch hodín od prebudenia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Ostatné správy za posledných 14 dní

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Vladimír Vaňo | 08.06.2016 00:00 Prípadný Brexit sa po megainvestícii Jaguaru bytostne dotkne i Slovenska

Význam priamych hospodárskych vzťahov s Veľkou Britániou neradno podceňovať ani v strednej Európe. V roku 2020 by sa Veľká Británia mohla stať pre Slovensko dôležitejším obchodným partnerom než Česko, ktoré je v súčasnosti druhým najväčší exportný trhom, hneď po Nemecku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 06.06.2016 00:00 Britská libra sa pýta: Bude EÚ siahať až po Vladivostok? (Týždeň vo financiách očami komentárora)

Strach z Brexitu máta českých i slovenských miliardárov, pani Angela Merkel však trvá na tom, že Rusko nesmie okupovať Ukrajinu a pred nami sa otvorí nebotyčný hospodársky priestor. Americká centrálna banka si ale počká na výsledky britského referenda. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »