Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Čítanie len pre silné povahy. Ak vám nevadí pohľad na to, že polovica Nórov zarába viac ako 3 576, čítajte ďalej. Odmenou vám potom môže byť zistenie, že príjem Slovákov rástol za posledných päť rokov takmer najrýchlejšie v EÚ. Hneď po Poliakoch. Priemerný občan SR si polepšil o štvrtinu, kým napríklad priemerný Čech len o desať percent, no obyvateľ Veľkej Británie vôbec.

Analýza pracuje s takzvaným mediánovým príjmom. Medián je stredová hodnota, pri ktorej je presná polovica početnosti pod a druhá polovica nad ňou. V prípade príjmov to teda znamená, že presne polovica obyvateľstva zarába menej ako medián a druhá presná polovica viac ako medián. 

V porovnaní s bežne používanou hodnotou priemernej mzdy, je mediánový príjem zvyčajne nižší. Priemernú mzdu totiž nadhodnocujú extrémne vysoké hodnoty príjmu malej časti jednotlivcov. Väčšina populácie ale zarába menej ako priemernú mzdu. 

Okrem toho treba ešte k metodike analýzy uviesť, že čisté príjmy tu nezahŕňajú len príjmy zo zamestnania, ale aj výnosy z podnikania, či sociálne transfery. Sú preto prepočítané na občana, teda nielen na zamestnanca, ale i na podnikateľa alebo osobu poberajúcu sociálne dávky.

Polovica Slovákov zarába menej ako 567 eur mesačne

V krajinách EÚ je mediánový príjem 1 449 eur. Rozdiely medzi krajinami pomerne dobre kopírujú ekonomickú silu krajín. Najvyššie čisté príjmy v Európe si užívajú obyvatelia Nórska, kde polovica obyvateľstva má príjem vyšší až ako 3 576 eur mesačne. Švajčiari potom viac ako 3 399 eur. Z krajín EÚ sú na tom dobre i obyvatelia Luxemburska (2 775 eur) a škandinávskych krajín –  Dánsko (2 315 eur), Švédsko (2 260 eur), Fínsko (1 975 eur). Výrazne nadpriemerné príjmy však nájdeme aj v susednom Rakúsku (1 934 eur). 

Neprekvapí, že najnižšie príjmy nájdeme v krajinách regiónu strednej a východnej Európy. Spomedzi členov EÚ je to najmenej v Rumunsku (183 eur) a Bulharsku (276 eur). Ani v jednej krajine regiónu nedosahuje mesačný príjem priemer EÚ. Najvyšší zárobok bývalého východného bloku si užívajú Slovinci, kde polovica obyvateľstva má čistý mesačný príjem aspoň 992 eur. Z nimi nasledujú Česi  - 635 eur a potom Slováci s 567 eurami. Túto hodnotu teda treba mať na pamäti, keď sa hovorí o príjme Slovákov. Priemerná mzda pritom dosiahla vlani až 858 eur.

Napriek tomu, by sme však nemali prepadať pesimizmu. Napriek nie príliš lichotivému stavu, môžeme konštatovať, že trend je priaznivý. V posledných piatich rokoch sa totiž mediánový príjem zvýšil (po očistení o relatívnu zmenu cenovej hladiny) až o jednu štvrtinu. Ročne to priemere vychádza zlepšenie o 4,5 percenta. Je to druhá najvyššia hodnota v EÚ. Prvé bolo Poľsko s päťročným rastom o 30 percent. Okrem rastu miezd (aj napriek chýbajúcej inflácií) k vysokému rastu príjmu na Slovensku prispela aj klesajúca nezamestnanosť, keď sa znižoval počet poberateľov sociálnych dávok.

V priemere v EÚ vzrástol čistý mediánový príjem za posledných päť rokov o sedem percent. Ročne v priemere menej ako o 1,5 percenta. Mierne nadpriemerný rast čistých príjmov vykázala aj susedná Česká republika – o desať percent, približne dve percentá ročne.

Čisté príjmy však v posledných päť rokoch nerástli vo všetkých krajinách EÚ. Najmä obyvatelia na periférií eurozóny si museli uťahovať opasky. Ich čisté príjmy sa neraz aj výraznejšie znížili. Najväčší pokles príjmov pocítili obyvatelia Grécka, ktorým sa príjem znížil za päť rokov takmer o tretinu a v roku 2014 bol po zohľadnení cenovej hladiny už o 12 percent nižší ako na Slovensku. Príjmy však klesali aj obyvateľom ďalších krajín postihnutých krízou (či už dlhovou, hospodárskou, alebo krízou bankového sektora) – Cypru, Islandu, Írska, Španielska, či Slovinska. Mierny pokles príjmov pocítili aj  obyvatelia Holandska.  

rast-cistych-prijmov

 

Porovnávať výšku príjmov medzi krajinami je však do istej miery zavádzajúce. Treba ich dať vždy do súvislosti sa miestnou cenovou hladinou. Vyššie nominálne čisté príjmy tak nemusia nevyhnutne znamenať, že si obyvatelia za ne môžu kúpiť aj viac tovarov a služieb. Krajiny s vyšším príjmom zvyčajne vykazujú aj vyššiu cenovú hladinu a naopak. Po zohľadnení cien v parite kúpnej sily sa rozdiely v príjmoch medzi krajinami EÚ výrazne zmenšujú.

Najvyššie príjmy vykazuje stále Luxembursko, Nórsko a Švajčiarsko, zhruba o 70–80 percent vyššie ako priemer EÚ. Najnižšie naopak Rumunsko, Macedónsko a Srbsko len na úrovni 25 – 30 percent priemeru EÚ. Mediánový čistý príjem Slovákov očistený o rozličnú cenovú hladinu dosahuje necelé 2/3 priemeru EÚ (62%), Česi sa môžu tešiť z o 13 percent vyššieho príjmu ako Slováci.  

Keď chcete viac zarábať, učte sa a presťahujte sa do väčšieho mesta

Pri hodnotení výšky príjmov je zaujímavý i hlbší pohľad na demografické odlišnosti. Štatistiky potvrdzujú, že významný vplyv má vzdelanie. Vyššie vzdelanie totiž nezvyšuje len pravdepodobnosť nájdenia si práce, ale zvyšuje aj výšku príjmu. Platí to bez výnimky vo všetkých všetkých krajinách Európy. No veľkosť vplyvu je rôzna. Vzdelanie najmenej zvyšuje príjem na Islande (len o cca osem percent), najviac v Rumunsku (o 2/3 pri dosiahnutí vysokoškolského vzdelania). V priemere dosiahnutie stredoškolského vzdelania zvyšuje čistý príjem obyvateľov EÚ o 20 percent a vysokoškolského o ďalších 47 percent.

Na Slovensku aj v Českej republike relatívne viac zvyšuje príjem už dosiahnutie stredoškolského vzdelania (o 35 percent na Slovensku, resp., 24 percent v Českej republike). Naopak dosiahnutie vysokoškolského titulu zvyšuje čistý príjem Slovákov a Čechov relatívne menej ako je tomu v priemere v EÚ (o 26 percent na Slovensku a 31 percent v Českej republike).  

Ďalším určujúcim faktorom je veľkosť bydliska. Vo väčšine krajín EÚ zaznamenávajú vyšší čistý príjem obyvatelia miest. Rozdiel je priemerne až pätina. Najvýraznejší rozdiel medzi príjmami v mestách a na vidieku vykazujú chudobnejšie krajiny. V Rumunsku nájdeme až takmer dvojnásobne vyšší príjem v mestách ako na vidieku. V Srbsku približne o dve tretiny a v Bulharsku o polovicu. 

Obyvatelia slovenských miest vykazujú o 18 percent vyšší čistý príjem ako obyvatelia slovenského vidieka, obyvatelia českých miest o 11 percent. V Európe však nájdeme aj výnimky, kde toto pravidlo neplatí a na vidieku majú obyvatelia vyššie príjmy ako v mestách – vo Veľkej Británii a Belgicku o deväť percent a v susednom Rakúsku o šesť percent. Približne rovnaké príjmy na vidieku a v mestách nájdeme v Luxembursku, Dánsku a Nemecku.  

Autor je analytik UniCredi Bank. 

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

Peter Apolen | 20.09.2016 00:00 Už onedlho by mohla osobným bankrotom pomôcť nová legislatíva

Hoci za prvých osem mesiacov tohto roka počet vyhlásených bankrotov vzrástol o zhruba pätinu, stále je to príliš málo k veľkosti celej ekonomiky. V ČR sa napríklad využíva osobný bankrot 11 krát viac.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 20.09.2016 15:05

Juraj Valachy | 05.09.2016 00:00 V slovenská ekonomika zamestnáva najviac ľudí v histórii

Na Slovensku pracuje najviac ľudí v histórii. Dostupní potenciálni sa zamestnanci sa rýchlo míňajú. Firmy tak môžu mať onedlho vážny problém s nachádzaním nových zamestnancov, čo v krajnom prípade môže vyústiť k odmietaniu zákaziek a teda spomaleniu rastu ekonomiky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 26.08.2016 00:00 Trhy 2 mesiace po brexite - katastrofa sa nekoná

Kto si odnesie negatívne dôsledky brexitu najviac? Ktoré odvetvia naopak môžu z neho ťažiť? Ako by mali s informáciou narábať bežní investori v podielových fondoch? O otázkach súvisiacich s britským referendom a jeho dopadom na trhu sa rozprávame s portfólio manažérom spoločnosti Fidelity International Eugenom Philalithisom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

John Hardy | 25.08.2016 00:00 Aké správy prídu v piatok z Jackson Hole?

Dlhodobá snaha médií odhadnúť pravdepodobnosť a načasovanie ďalšieho zvýšenia sadzieb zo strany Fedu už nikoho nebaví. Zredukovala sa totiž len na jednu otázku: či Fed v najbližšej dobe zvýši sadzby aspoň raz, alebo či vôbec nie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 22.08.2016 00:00 Ktorá nechce, nech sa zakrýva a ktorá chce, mi svoje vnady rada ukáže! (Svet financií očami komentátora tentoraz na letné témy)

Finančným svetom netočia iba ekonomické fundamenty, ale aj špekulácie. Vývoj v eurozóne i celej EÚ ohrozujú viaceré voľby i ženské plavky nepodliehajúce len móde, ale i politike. Možno niečo o tom vie belgická kapela Vaya Con Dios. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

26.09.2016 14:06 Brexit je opäť na scéne

Strach z dôsledkov hlasovania Veľkej Británie o vystúpení z EÚ po prieskume spoločnosti KPMG, ktorý prebehol medzi generálnymi riaditeľmi spoločností sídliacich v Británii, znova stúpol. Podľa prieskumu uvažuje o premiestnení sídla a/alebo prevádzok mimo Spojeného kráľovstva až 75 percent riaditeľov korporácií. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

23.09.2016 09:21 Dlhodobá nezamestnanosť je problémom na najmä na východe Slovenska

V Bratislavskom kraji je dlhodobo bez práce tretina nezamestnaných, ale v Košickom až dve pätiny. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.09.2016 16:22 Lízingový trh rástol o 15 %

Lízinové spoločnosti financovali v prvom polroku nových majetok v hodnote 1,1 mld. eur, čo je o 15 percent viac ako pre rokom. Lízing osobných áut poskočil až o tretinu.   Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.09.2016 08:23 Sadzby nezmenené

Obchodovanie na trhoch sa počas stredy nieslo v očakávaní dát z centrálnych bánk z USA a Japonska. V Európe bol deň na makroekonomické dáta chudobný a nevyhlasovali sa dáta najvyššej dôležitosti, ktoré by výraznejšie zahýbali trhom.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.09.2016 11:46 Kedy sa česká koruna vráti na prirodzenú úroveň

Čas umelo oslabenej českej koruny sa kráti. Pôvodne navrhovaný termín – leto 2017, sa však pravdepodobne bude posúvať. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Ostatné správy za posledných 14 dní

Peter Apolen | 20.09.2016 00:00 Už onedlho by mohla osobným bankrotom pomôcť nová legislatíva

Hoci za prvých osem mesiacov tohto roka počet vyhlásených bankrotov vzrástol o zhruba pätinu, stále je to príliš málo k veľkosti celej ekonomiky. V ČR sa napríklad využíva osobný bankrot 11 krát viac.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »