Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Čítanie len pre silné povahy. Ak vám nevadí pohľad na to, že polovica Nórov zarába viac ako 3 576, čítajte ďalej. Odmenou vám potom môže byť zistenie, že príjem Slovákov rástol za posledných päť rokov takmer najrýchlejšie v EÚ. Hneď po Poliakoch. Priemerný občan SR si polepšil o štvrtinu, kým napríklad priemerný Čech len o desať percent, no obyvateľ Veľkej Británie vôbec.

Analýza pracuje s takzvaným mediánovým príjmom. Medián je stredová hodnota, pri ktorej je presná polovica početnosti pod a druhá polovica nad ňou. V prípade príjmov to teda znamená, že presne polovica obyvateľstva zarába menej ako medián a druhá presná polovica viac ako medián. 

V porovnaní s bežne používanou hodnotou priemernej mzdy, je mediánový príjem zvyčajne nižší. Priemernú mzdu totiž nadhodnocujú extrémne vysoké hodnoty príjmu malej časti jednotlivcov. Väčšina populácie ale zarába menej ako priemernú mzdu. 

Okrem toho treba ešte k metodike analýzy uviesť, že čisté príjmy tu nezahŕňajú len príjmy zo zamestnania, ale aj výnosy z podnikania, či sociálne transfery. Sú preto prepočítané na občana, teda nielen na zamestnanca, ale i na podnikateľa alebo osobu poberajúcu sociálne dávky.

Polovica Slovákov zarába menej ako 567 eur mesačne

V krajinách EÚ je mediánový príjem 1 449 eur. Rozdiely medzi krajinami pomerne dobre kopírujú ekonomickú silu krajín. Najvyššie čisté príjmy v Európe si užívajú obyvatelia Nórska, kde polovica obyvateľstva má príjem vyšší až ako 3 576 eur mesačne. Švajčiari potom viac ako 3 399 eur. Z krajín EÚ sú na tom dobre i obyvatelia Luxemburska (2 775 eur) a škandinávskych krajín –  Dánsko (2 315 eur), Švédsko (2 260 eur), Fínsko (1 975 eur). Výrazne nadpriemerné príjmy však nájdeme aj v susednom Rakúsku (1 934 eur). 

Neprekvapí, že najnižšie príjmy nájdeme v krajinách regiónu strednej a východnej Európy. Spomedzi členov EÚ je to najmenej v Rumunsku (183 eur) a Bulharsku (276 eur). Ani v jednej krajine regiónu nedosahuje mesačný príjem priemer EÚ. Najvyšší zárobok bývalého východného bloku si užívajú Slovinci, kde polovica obyvateľstva má čistý mesačný príjem aspoň 992 eur. Z nimi nasledujú Česi  - 635 eur a potom Slováci s 567 eurami. Túto hodnotu teda treba mať na pamäti, keď sa hovorí o príjme Slovákov. Priemerná mzda pritom dosiahla vlani až 858 eur.

Napriek tomu, by sme však nemali prepadať pesimizmu. Napriek nie príliš lichotivému stavu, môžeme konštatovať, že trend je priaznivý. V posledných piatich rokoch sa totiž mediánový príjem zvýšil (po očistení o relatívnu zmenu cenovej hladiny) až o jednu štvrtinu. Ročne to priemere vychádza zlepšenie o 4,5 percenta. Je to druhá najvyššia hodnota v EÚ. Prvé bolo Poľsko s päťročným rastom o 30 percent. Okrem rastu miezd (aj napriek chýbajúcej inflácií) k vysokému rastu príjmu na Slovensku prispela aj klesajúca nezamestnanosť, keď sa znižoval počet poberateľov sociálnych dávok.

V priemere v EÚ vzrástol čistý mediánový príjem za posledných päť rokov o sedem percent. Ročne v priemere menej ako o 1,5 percenta. Mierne nadpriemerný rast čistých príjmov vykázala aj susedná Česká republika – o desať percent, približne dve percentá ročne.

Čisté príjmy však v posledných päť rokoch nerástli vo všetkých krajinách EÚ. Najmä obyvatelia na periférií eurozóny si museli uťahovať opasky. Ich čisté príjmy sa neraz aj výraznejšie znížili. Najväčší pokles príjmov pocítili obyvatelia Grécka, ktorým sa príjem znížil za päť rokov takmer o tretinu a v roku 2014 bol po zohľadnení cenovej hladiny už o 12 percent nižší ako na Slovensku. Príjmy však klesali aj obyvateľom ďalších krajín postihnutých krízou (či už dlhovou, hospodárskou, alebo krízou bankového sektora) – Cypru, Islandu, Írska, Španielska, či Slovinska. Mierny pokles príjmov pocítili aj  obyvatelia Holandska.  

rast-cistych-prijmov

 

Porovnávať výšku príjmov medzi krajinami je však do istej miery zavádzajúce. Treba ich dať vždy do súvislosti sa miestnou cenovou hladinou. Vyššie nominálne čisté príjmy tak nemusia nevyhnutne znamenať, že si obyvatelia za ne môžu kúpiť aj viac tovarov a služieb. Krajiny s vyšším príjmom zvyčajne vykazujú aj vyššiu cenovú hladinu a naopak. Po zohľadnení cien v parite kúpnej sily sa rozdiely v príjmoch medzi krajinami EÚ výrazne zmenšujú.

Najvyššie príjmy vykazuje stále Luxembursko, Nórsko a Švajčiarsko, zhruba o 70–80 percent vyššie ako priemer EÚ. Najnižšie naopak Rumunsko, Macedónsko a Srbsko len na úrovni 25 – 30 percent priemeru EÚ. Mediánový čistý príjem Slovákov očistený o rozličnú cenovú hladinu dosahuje necelé 2/3 priemeru EÚ (62%), Česi sa môžu tešiť z o 13 percent vyššieho príjmu ako Slováci.  

Keď chcete viac zarábať, učte sa a presťahujte sa do väčšieho mesta

Pri hodnotení výšky príjmov je zaujímavý i hlbší pohľad na demografické odlišnosti. Štatistiky potvrdzujú, že významný vplyv má vzdelanie. Vyššie vzdelanie totiž nezvyšuje len pravdepodobnosť nájdenia si práce, ale zvyšuje aj výšku príjmu. Platí to bez výnimky vo všetkých všetkých krajinách Európy. No veľkosť vplyvu je rôzna. Vzdelanie najmenej zvyšuje príjem na Islande (len o cca osem percent), najviac v Rumunsku (o 2/3 pri dosiahnutí vysokoškolského vzdelania). V priemere dosiahnutie stredoškolského vzdelania zvyšuje čistý príjem obyvateľov EÚ o 20 percent a vysokoškolského o ďalších 47 percent.

Na Slovensku aj v Českej republike relatívne viac zvyšuje príjem už dosiahnutie stredoškolského vzdelania (o 35 percent na Slovensku, resp., 24 percent v Českej republike). Naopak dosiahnutie vysokoškolského titulu zvyšuje čistý príjem Slovákov a Čechov relatívne menej ako je tomu v priemere v EÚ (o 26 percent na Slovensku a 31 percent v Českej republike).  

Ďalším určujúcim faktorom je veľkosť bydliska. Vo väčšine krajín EÚ zaznamenávajú vyšší čistý príjem obyvatelia miest. Rozdiel je priemerne až pätina. Najvýraznejší rozdiel medzi príjmami v mestách a na vidieku vykazujú chudobnejšie krajiny. V Rumunsku nájdeme až takmer dvojnásobne vyšší príjem v mestách ako na vidieku. V Srbsku približne o dve tretiny a v Bulharsku o polovicu. 

Obyvatelia slovenských miest vykazujú o 18 percent vyšší čistý príjem ako obyvatelia slovenského vidieka, obyvatelia českých miest o 11 percent. V Európe však nájdeme aj výnimky, kde toto pravidlo neplatí a na vidieku majú obyvatelia vyššie príjmy ako v mestách – vo Veľkej Británii a Belgicku o deväť percent a v susednom Rakúsku o šesť percent. Približne rovnaké príjmy na vidieku a v mestách nájdeme v Luxembursku, Dánsku a Nemecku.  

Autor je analytik UniCredi Bank. 

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

Jana Glasová | 22.03.2017 00:00 Slováci očakávajú zlepšenie ich finančnej situácie

Slováci sú stále pesimisti. Napriek zlepšujúcej sa ekonomike sú ich budúce očakávania negatívne. K zlepšeniu však dochádza pri finančnom správaní. Zvyšuje sa podiel ľudí, ktorí sú schopní si sporiť, naopak klesá podiel tých, ktorí žijú od výplaty k výplate. A stále rastie aj počet tých, ktorí plánujú kúpu bytu, či domu.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 13.03.2017 00:00 Hackeri poľujú najmä na peniaze dôverčivých ľudí

Počet finančných phishingových útokov vzrástol počas minulého roku o takmer 13 percent. Až takmer polovica kyberkriminality predstavovala útok na peniaze obete. V ohrození sú najmä účty, kreditné kary, ci platobné systémy.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 02.03.2017 00:00 ECB chce zmenami v kvantitatívnom uvoľňovaním viac pomáhať Južnej Európe

Na decembrovom zasadnutí sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodla predĺžiť program kvantitatívneho uvoľňovania až do konca tohto roka. Nové podmienky sú nastavené viac v prospech problematických krajín južnej Európy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.03.2017 00:00 Chudobný človek na všetko doplatí! (Zrkadlo uplynulého mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov)

Nečitateľnosť politikov až príliš často ťahá svetové finančné trhy za chvost a nik nechce byť hlavným námorníkom? Staré príslovie hovorí, že svíň je dosť, len válovov je málo a pokiaľ ide o blízku budúcnosť ľudstva, katolícki svätuškári fakt príjemne prekvapili. A nemyslím to ironicky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

28.03.2017 16:54 HDP Slovenska by tento rok malo rásť o 3,2 %

Národná banka Slovenska zverejnila prognózu rastu slovenskej ekonomiky. Na budúci rok čaká zrýchlenie rastu HDP o 4,2 percenta a v roku 2019 až o 4,6 percenta. Optimistické očakávania sa odvíjajú od novej výroby v automobilovom priemysle.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.03.2017 10:30 Bratislavčania môžu sledovať financie mesta v interaktívnom rozpočte

   Po pozitívnych minuloročných skúsenostiach pripravilo hlavné mesto aj tento rok prehľadnú aplikáciu mestských financií. Interaktívny rozpočet je jednoduché „smart“ riešenie pre každého, kto má záujem dozvedieť sa o mestskom rozpočte viac, ale nebaví ho čítať desiatky strán o jednotlivých kapitolách rozpočtu. Prehľadná infografika jednoduchým spôsobom zobrazuje toky financií v oblasti príjmov aj výdavkov mesta. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.03.2017 08:48 Zákon o registru smluv – jako na houpačce

Ode zdi ke zdi. Známe to u nás až příliš často. Jako by snad varianty mezi tím neexistovaly, jako bychom si někde uvnitř vypnuli funkci používání zdravého selského rozumu. Co bylo za komunistů zakázáno, bylo po revoluci povoleno bez kompromisů. Co za komunistů fungovalo, bylo po revoluci automaticky prohlášeno za nefunkční. Nesvobodu tak občas nevystřídala očekávaná svoboda, nýbrž anarchie a někdy i boj bez pravidel. V právu, v podnikání, ale i v civilním životě. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.03.2017 12:12 Inflácia sa vracia

Spotrebiteľské ceny vo februári medziročne zvýšili o 1,2 %, čím prekonali očakávania. Za februárovým medziročným rastom boli hlavne ceny v doprave (+7,2 %), v odbore zdravotníctva (+4,8 %) a ceny potravín a nealkoholických nápojov (+2,4 %).  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.03.2017 11:07 Sentiment korporátneho sektora sa zlepšuje

Podľa analytického prieskumu spoločnosti Fidelity na rok 2017, sa dôvera manažmentu oproti minulému roku výrazne zlepšila. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Ostatné správy za posledných 14 dní

Redakcia | 13.03.2017 00:00 Hackeri poľujú najmä na peniaze dôverčivých ľudí

Počet finančných phishingových útokov vzrástol počas minulého roku o takmer 13 percent. Až takmer polovica kyberkriminality predstavovala útok na peniaze obete. V ohrození sú najmä účty, kreditné kary, ci platobné systémy.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Jana Glasová | 22.03.2017 00:00 Slováci očakávajú zlepšenie ich finančnej situácie

Slováci sú stále pesimisti. Napriek zlepšujúcej sa ekonomike sú ich budúce očakávania negatívne. K zlepšeniu však dochádza pri finančnom správaní. Zvyšuje sa podiel ľudí, ktorí sú schopní si sporiť, naopak klesá podiel tých, ktorí žijú od výplaty k výplate. A stále rastie aj počet tých, ktorí plánujú kúpu bytu, či domu.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »