Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Čítanie len pre silné povahy. Ak vám nevadí pohľad na to, že polovica Nórov zarába viac ako 3 576, čítajte ďalej. Odmenou vám potom môže byť zistenie, že príjem Slovákov rástol za posledných päť rokov takmer najrýchlejšie v EÚ. Hneď po Poliakoch. Priemerný občan SR si polepšil o štvrtinu, kým napríklad priemerný Čech len o desať percent, no obyvateľ Veľkej Británie vôbec.

Analýza pracuje s takzvaným mediánovým príjmom. Medián je stredová hodnota, pri ktorej je presná polovica početnosti pod a druhá polovica nad ňou. V prípade príjmov to teda znamená, že presne polovica obyvateľstva zarába menej ako medián a druhá presná polovica viac ako medián. 

V porovnaní s bežne používanou hodnotou priemernej mzdy, je mediánový príjem zvyčajne nižší. Priemernú mzdu totiž nadhodnocujú extrémne vysoké hodnoty príjmu malej časti jednotlivcov. Väčšina populácie ale zarába menej ako priemernú mzdu. 

Okrem toho treba ešte k metodike analýzy uviesť, že čisté príjmy tu nezahŕňajú len príjmy zo zamestnania, ale aj výnosy z podnikania, či sociálne transfery. Sú preto prepočítané na občana, teda nielen na zamestnanca, ale i na podnikateľa alebo osobu poberajúcu sociálne dávky.

Polovica Slovákov zarába menej ako 567 eur mesačne

V krajinách EÚ je mediánový príjem 1 449 eur. Rozdiely medzi krajinami pomerne dobre kopírujú ekonomickú silu krajín. Najvyššie čisté príjmy v Európe si užívajú obyvatelia Nórska, kde polovica obyvateľstva má príjem vyšší až ako 3 576 eur mesačne. Švajčiari potom viac ako 3 399 eur. Z krajín EÚ sú na tom dobre i obyvatelia Luxemburska (2 775 eur) a škandinávskych krajín –  Dánsko (2 315 eur), Švédsko (2 260 eur), Fínsko (1 975 eur). Výrazne nadpriemerné príjmy však nájdeme aj v susednom Rakúsku (1 934 eur). 

Neprekvapí, že najnižšie príjmy nájdeme v krajinách regiónu strednej a východnej Európy. Spomedzi členov EÚ je to najmenej v Rumunsku (183 eur) a Bulharsku (276 eur). Ani v jednej krajine regiónu nedosahuje mesačný príjem priemer EÚ. Najvyšší zárobok bývalého východného bloku si užívajú Slovinci, kde polovica obyvateľstva má čistý mesačný príjem aspoň 992 eur. Z nimi nasledujú Česi  - 635 eur a potom Slováci s 567 eurami. Túto hodnotu teda treba mať na pamäti, keď sa hovorí o príjme Slovákov. Priemerná mzda pritom dosiahla vlani až 858 eur.

Napriek tomu, by sme však nemali prepadať pesimizmu. Napriek nie príliš lichotivému stavu, môžeme konštatovať, že trend je priaznivý. V posledných piatich rokoch sa totiž mediánový príjem zvýšil (po očistení o relatívnu zmenu cenovej hladiny) až o jednu štvrtinu. Ročne to priemere vychádza zlepšenie o 4,5 percenta. Je to druhá najvyššia hodnota v EÚ. Prvé bolo Poľsko s päťročným rastom o 30 percent. Okrem rastu miezd (aj napriek chýbajúcej inflácií) k vysokému rastu príjmu na Slovensku prispela aj klesajúca nezamestnanosť, keď sa znižoval počet poberateľov sociálnych dávok.

V priemere v EÚ vzrástol čistý mediánový príjem za posledných päť rokov o sedem percent. Ročne v priemere menej ako o 1,5 percenta. Mierne nadpriemerný rast čistých príjmov vykázala aj susedná Česká republika – o desať percent, približne dve percentá ročne.

Čisté príjmy však v posledných päť rokoch nerástli vo všetkých krajinách EÚ. Najmä obyvatelia na periférií eurozóny si museli uťahovať opasky. Ich čisté príjmy sa neraz aj výraznejšie znížili. Najväčší pokles príjmov pocítili obyvatelia Grécka, ktorým sa príjem znížil za päť rokov takmer o tretinu a v roku 2014 bol po zohľadnení cenovej hladiny už o 12 percent nižší ako na Slovensku. Príjmy však klesali aj obyvateľom ďalších krajín postihnutých krízou (či už dlhovou, hospodárskou, alebo krízou bankového sektora) – Cypru, Islandu, Írska, Španielska, či Slovinska. Mierny pokles príjmov pocítili aj  obyvatelia Holandska.  

rast-cistych-prijmov

 

Porovnávať výšku príjmov medzi krajinami je však do istej miery zavádzajúce. Treba ich dať vždy do súvislosti sa miestnou cenovou hladinou. Vyššie nominálne čisté príjmy tak nemusia nevyhnutne znamenať, že si obyvatelia za ne môžu kúpiť aj viac tovarov a služieb. Krajiny s vyšším príjmom zvyčajne vykazujú aj vyššiu cenovú hladinu a naopak. Po zohľadnení cien v parite kúpnej sily sa rozdiely v príjmoch medzi krajinami EÚ výrazne zmenšujú.

Najvyššie príjmy vykazuje stále Luxembursko, Nórsko a Švajčiarsko, zhruba o 70–80 percent vyššie ako priemer EÚ. Najnižšie naopak Rumunsko, Macedónsko a Srbsko len na úrovni 25 – 30 percent priemeru EÚ. Mediánový čistý príjem Slovákov očistený o rozličnú cenovú hladinu dosahuje necelé 2/3 priemeru EÚ (62%), Česi sa môžu tešiť z o 13 percent vyššieho príjmu ako Slováci.  

Keď chcete viac zarábať, učte sa a presťahujte sa do väčšieho mesta

Pri hodnotení výšky príjmov je zaujímavý i hlbší pohľad na demografické odlišnosti. Štatistiky potvrdzujú, že významný vplyv má vzdelanie. Vyššie vzdelanie totiž nezvyšuje len pravdepodobnosť nájdenia si práce, ale zvyšuje aj výšku príjmu. Platí to bez výnimky vo všetkých všetkých krajinách Európy. No veľkosť vplyvu je rôzna. Vzdelanie najmenej zvyšuje príjem na Islande (len o cca osem percent), najviac v Rumunsku (o 2/3 pri dosiahnutí vysokoškolského vzdelania). V priemere dosiahnutie stredoškolského vzdelania zvyšuje čistý príjem obyvateľov EÚ o 20 percent a vysokoškolského o ďalších 47 percent.

Na Slovensku aj v Českej republike relatívne viac zvyšuje príjem už dosiahnutie stredoškolského vzdelania (o 35 percent na Slovensku, resp., 24 percent v Českej republike). Naopak dosiahnutie vysokoškolského titulu zvyšuje čistý príjem Slovákov a Čechov relatívne menej ako je tomu v priemere v EÚ (o 26 percent na Slovensku a 31 percent v Českej republike).  

Ďalším určujúcim faktorom je veľkosť bydliska. Vo väčšine krajín EÚ zaznamenávajú vyšší čistý príjem obyvatelia miest. Rozdiel je priemerne až pätina. Najvýraznejší rozdiel medzi príjmami v mestách a na vidieku vykazujú chudobnejšie krajiny. V Rumunsku nájdeme až takmer dvojnásobne vyšší príjem v mestách ako na vidieku. V Srbsku približne o dve tretiny a v Bulharsku o polovicu. 

Obyvatelia slovenských miest vykazujú o 18 percent vyšší čistý príjem ako obyvatelia slovenského vidieka, obyvatelia českých miest o 11 percent. V Európe však nájdeme aj výnimky, kde toto pravidlo neplatí a na vidieku majú obyvatelia vyššie príjmy ako v mestách – vo Veľkej Británii a Belgicku o deväť percent a v susednom Rakúsku o šesť percent. Približne rovnaké príjmy na vidieku a v mestách nájdeme v Luxembursku, Dánsku a Nemecku.  

Autor je analytik UniCredi Bank. 

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu

Príjem Slovákov vzrástol za posledných 5 rokov o jednu štvrtinu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Ostatné správy

Redakcia | 20.07.2017 00:00 Finančné trhy v 3. kvartáli - návrat vysokej volatility

Hlavný rizikom pre menové trhy v prebiehajúcom letnom období bude narastajúca volatilita. V tejto chvíli prevláda na trhoch kombinácia spomaľujúcej sa inflácie a slabšieho dolára. Avšak najväčším rizikom pre globálny ekonomický rast bude v najbližšej budúcnosti sprísňovanie čínskej monetárnej politiky. Jediným ostrovom pozitívneho sentimentu by mohla byť v treťom kvartáli Európa. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Michael Boye | 11.07.2017 00:00 Taliansko zachránilo banky. Opäť z daní od občanov

Na záver minulého mesiaca boli nútene hodiť ručník do ringu ďalšie dve banky – Banco Popolare di Vicenza a Veneto Banca. Talianska vláda povolila druhej najväčšej a údajne nazdravšej talianskej banke – Intesa Sanpaulo, kúpiť aktíva týchto dvoch regionálnych a potápajúcich sa inštitúcií. „Zlé“ dlhy sa presunú do štátnej banky, teda na placia štátu. Záchranu talianskeho bankového sektore tak opäť zaplatia bežní občania. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 10.07.2017 00:00 Rozdiely v kurze eura dokážu dovolenkový rozpočet riadne nafúknuť

Slováci ani tento rok neplánujú vynechať zo svojich cestovateľských plánov Chorvátsko a Česko, ktoré sa radia medzi TOP dovolenkové destinácie. Spoločná európska mena však voči obidvom lokálnym menám  oslabila. To v praxi znamená, že Slováci získajú za jedno euro v krajine menej ako vlani. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.07.2017 00:00 Kvalitné vzdelanie, práca v odbore, istý čas v zahraničí - typický životopis slovenského milionára

Kvalitné vzdelanie, tvrdá práca v oblasti ktorú človek vyštudoval a ďalšie vzdelávanie, to sú najčastejšie spoločné faktory, ktoré priviedli väčšinu slovenských a českých milionárov k ich bohatstvu. Od štátu očakávajú najmä stabilitu. Svoje peniaze investujú najmä do nehnuteľností, akcií firiem, alebo alternatívnych investícií. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 13.07.2017 13:33

Peter Furmaník st. | 03.07.2017 00:00 Rozhodnú o budúcnosti eurozóny frustrovaní vojaci a bude mať každá slovenská firma vlastné pohrebníctvo?

Oslovila ma susedka z vedľajšieho paneláku, žena krátko po štyridsiatke, či by som nemohol pomôcť jej synovi s notebookom: „Voľajako mu nefunguje, náhle sa prestal nabíjať, syn hovorí, že je tam vo vnútri asi nejaký zlý kontakt alebo čo…“  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Ostatné správy

21.07.2017 12:24 Miera nezamestnanosti je po prvý krát pod 7 %

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v júni tohto roka historicky najnižšiu úroveň 6,9 percenta. Oproti predchádzajúcemu roku je to zlepšenie o 2,55 percentuálneho bodu.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.07.2017 10:23 Social Watch: Západní země nedoženeme?

Médii proběhla vcelku masivně (takže v podstatě všude) zpráva sociální sítě Social Watch o vývoji v České republice. Vyspělé země podle ní nedoženeme. Přes vznosný cizojazyčný název organizace jde ale o domácí a ryze české hodnocení domácích a ryze českých problémů. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.07.2017 09:34 Grécko by sa rado vrátilo na dlhopisové trhy

Sága gréckej dlhovej krízy sa vracia do pozornosti finančných trhov od momentu, kedy boli odhalené dlhové problémy tejto krajiny, a prebehol prvý bailout v roku 2010, zas a znova opakovane. Pri rôznych príležitostiach predstavuje táto téma, ktorá takmer spôsobila rozpad eurozóny, permanentnú hrozbu pre stabilitu Európy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

19.07.2017 11:52 Mileniáli si nepotrpia na fyzické pobočky bánk

Millennials odkladajú manželstvo, využívajú zdieľanú ekonomiku a spravujú svoje financie cez smartfón. Aj v 30-tke bývajú stále s rodičmi. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.07.2017 11:33 Slovenská spotrebiteľská inflácia v júni dosiahla 1 %

Medziročná miera inflácie mierne zaostala za trhovými očakávaniami. Medzimesačne sa spotrebiteľské ceny v júni nezmenili. Jadrová inflácia spomalila na 1,7 percenta r/r (z 1,9 % r/r v predchádzajúcom mesiaci).  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Ostatné správy za posledných 14 dní

Redakcia | 10.07.2017 00:00 Rozdiely v kurze eura dokážu dovolenkový rozpočet riadne nafúknuť

Slováci ani tento rok neplánujú vynechať zo svojich cestovateľských plánov Chorvátsko a Česko, ktoré sa radia medzi TOP dovolenkové destinácie. Spoločná európska mena však voči obidvom lokálnym menám  oslabila. To v praxi znamená, že Slováci získajú za jedno euro v krajine menej ako vlani. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Michael Boye | 11.07.2017 00:00 Taliansko zachránilo banky. Opäť z daní od občanov

Na záver minulého mesiaca boli nútene hodiť ručník do ringu ďalšie dve banky – Banco Popolare di Vicenza a Veneto Banca. Talianska vláda povolila druhej najväčšej a údajne nazdravšej talianskej banke – Intesa Sanpaulo, kúpiť aktíva týchto dvoch regionálnych a potápajúcich sa inštitúcií. „Zlé“ dlhy sa presunú do štátnej banky, teda na placia štátu. Záchranu talianskeho bankového sektore tak opäť zaplatia bežní občania. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.07.2017 00:00 Kvalitné vzdelanie, práca v odbore, istý čas v zahraničí - typický životopis slovenského milionára

Kvalitné vzdelanie, tvrdá práca v oblasti ktorú človek vyštudoval a ďalšie vzdelávanie, to sú najčastejšie spoločné faktory, ktoré priviedli väčšinu slovenských a českých milionárov k ich bohatstvu. Od štátu očakávajú najmä stabilitu. Svoje peniaze investujú najmä do nehnuteľností, akcií firiem, alebo alternatívnych investícií. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00

Peter Furmaník st. | 03.07.2017 00:00 Rozhodnú o budúcnosti eurozóny frustrovaní vojaci a bude mať každá slovenská firma vlastné pohrebníctvo?

Oslovila ma susedka z vedľajšieho paneláku, žena krátko po štyridsiatke, či by som nemohol pomôcť jej synovi s notebookom: „Voľajako mu nefunguje, náhle sa prestal nabíjať, syn hovorí, že je tam vo vnútri asi nejaký zlý kontakt alebo čo…“  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »