Prípad údajnej manipulácie ceny striebra

Obchodníci s cennými kovmi ostro sledujú súdny spor dvoch obchodníkov (Brian Beatty a Peter Laskari), ktorí zažalovali banky JPMorgan Chase & Co. a HSBC z manipulácie ceny striebra. Konkrétne ide o prípady z prvej polovice roku 2008 a o udalosť, ktorá sa stala začiatkom februára 2010.

Spomínaným bankám sa v spore vytýka ich obrovská angažovanosť na krátkej strane trhu (tieto banky cez futures kontrakty a opcie špekulujú na pokles ceny striebra). Obrovská angažovanosť na krátkej strane trhu v prípade týchto dvoch bánk, ktoré na trhu so striebrom sú dvomi najväčšími hráčmi narástla po tom, ako JPMorgan Chase & Co. prebrala krachujúcu investičnú banku Bearn Stearns. JPMorgan Chase & Co. v súvislosti s akvizíciou Bearn Stearns nahromadila do marca 2008, kedy sa akvizícia zrealizovala, obrovské množstvo krátkych pozícií v striebre, a to tak vo futures kontraktoch ako aj v opciách. Angažovanosť bánk JPMorgan Chase & Co. a HSBC na krátkej strane trhu v súvislosti s narastajúcim investičným dopytom po cenných kovoch narastala aj naďalej. Do augusta 2008 tieto dve banky, nazývané aj „bullion banks“, držali viac ako 85% zo všetkých komerčných krátkych pozícií pri futures kontraktoch striebra obchodovaných na COMEXe.

Pri cenných kovoch obchodovaných na COMEXe a ani pri iných komoditách obchodovaných na hlavných svetových burzách sa však zatiaľ prísne neuplatňujú a nedodržiavajú pozičné limity. Angažovanosť jednotlivých subjektov na trhu tak nie je striktne stanovená. Hoci možno jednoznačne povedať, že angažovanosť týchto dvoch bánk na krátkej strane trhu je obrovská, dokázanie manipulácie, ktorou by obrovskú angažovanosť na trhu sa snažili banky využívať vo svoj prospech je vždy zložité. Bankám sa vytýka predovšetkým tzv. nekrytý predaj na krátko. Ide o špekuláciu, pri ktorej daný subjekt predáva aktívum, napr. striebro v tomto prípade bez toho, aby dané aktívum mal vo fyzickej podobe.

Do súdneho sporu je zahrnutý aj známy obchodník Andrew Maguire

Prípad, ktorým sa aktuálne už zaoberá súd, prešetruje predovšetkým obchody zo začiatku roka 2008 a z februára 2010, kedy sa údajne banky koordinovanými obrovskými predajnými objednávkami na COMEXe snažili stlačiť cenu striebra nadol. Banky pritom údajne využívali rôzne metódy a vysielali si údajne signály, kedy sa chystajú obrovskými predajnými objednávkami koordinovane potopiť cenu striebra nadol. Touto spoluprácou banky mohli zarobiť na trhu stovky miliónov dolárov. Podľa odhadov niektorých obchodníkov sa zisky bánk vďaka koordinovaným akciám zameraným na spôsobenie prudkého prepadu ceny striebra a zároveň aj zlata, keďže korelácia medzi striebrom a zlatom je veľmi vysoká, mohli vyšplhať až na niekoľko miliárd dolárov.

Do celého súdneho sporu je aj zahrnutý Andrew Maguire, individuálny obchodník s cennými kovmi, ktorý na manipulácie týkajúce sa cien cenných kovov upozornil už v minulosti. Známe je predovšetkým jeho upozornenie obchodníkov zo začiatku februára tohto roku (konkrétne z 3.februára), kedy v otvorenom liste pre CFTC (Commodity Futures Trading Commission) varoval, že na trhu spozoroval signál, ktorý by podľa jeho názoru mohol znamenať to, že tzv. „bullion banks“ sa chystajú potopiť cenu striebra. Jeho očakávania sa následne potvrdili. Cena striebra do 5. februára prudko prepadla.

Budú tzv. „bullion banks“ donútené znížiť svoju angažovanosť na krátkej strane trhu?

Keďže banky HSBC a JPMorgan Chase & Co. aj naďalej držia obrovské množstvo špekulačných krátkych pozícií na trhu s futures kontraktmi a opciami, prípadné manipulácie cien cenných kovov aj do budúcnosti nie sú vylúčené. Aj tieto slová zahŕňa súdny spor. Bude teda mimoriadne zaujímavé sledovať to, ako nakoniec spor dopadne, a či obvinenia budú uznané a banky budú musieť za svoje praktiky znášať následky. Aktuálne im hrozia predovšetkým finančné tresty a v súvislosti s plánovaným zavedením pozičných limitov aj to, že svoju angažovanosť na krátkej strane trhu so striebrom a cennými kovmi budú musieť znížiť. Pre tzv. „bullion banks“ by to pochopiteľne znamenalo zníženie vplyvu na vývoj cien cenných kovov, z čoho by mohli profitovať obchodníci špekulujúci na rast cien cenných kovov.

Otázne však bude aj to, ako sa obchodníci v prípade uznania manipulácií s cennými kovmi k obchodovaniu cez futures kontrakty a opcie postavia. Či čiastočne nestratia dôveru k takýmto špekulačným obchodom. To by totiž mohlo znamenať aj odlev investičného kapitálu, čo by pochopiteľne vyvolávalo tlak na pokles cien cenných kovov. Tie sa aktuálne predovšetkým v súvislosti s obrovským investičným dopytom obchodujú na veľmi vysokých úrovniach. Zlato denominované v USD už dosiahlo úroveň 1400 USD za troyskú uncu, keď sa obchoduje na historických maximách. Striebro sa obchoduje aktuálne na 30-ročných maximách. Vyššie sa obchodovalo iba začiatkom roku 1980, keď vrcholila nákupná horúčka bratov Huntovcov, ktorý sa práve prostredníctvom investícií do striebra (aj prostredníctvom futures kontraktov) snažili zabezpečiť sa voči hroziacej inflácii. Predovšetkým ich prípad pokladám pre obchodníkov s cennými kovmi za veľmi poučný.

Žeby elegantné riešenie súdneho sporu?

Celý súdny spor je obchodníkmi pozorne sledovaný, keďže sa jedná o tvrdú kritiku a priame obvinenie bánk, ktoré sú známe po celom svete. Ako zaujímavosť na záver možno ešte spomenúť, že doposiaľ v histórii CFTC (Commodity Futures Trading Commission), ktorá je hlavným regulačným orgánom nad obchodovaním s futures kontraktmi na trhu, prešetrovala celkom 36 prípadov údajov manipulácie trhu. Iba v jednom prípade však obvinenia uznala za oprávnené, a to konkrétne v roku 1998, kedy bol jeden broker uznaný za vinného pri manipulácii cien elektriny cez futures kontrakty v čase ich vyrovnávania. Známy prípad, kedy bola spoločnosť British Petroleum, konkrétne jej 4 obchodníci s propánom obvinení za manipuláciu cien, ukončil sudca s verdiktom, že legislatíva týkajúca sa manipulácie, ktorá by sa pri podobných prípadoch dala uplatňovať je „protichodná a nekompletná“. British Petroleum však aj napriek tomuto verdiktu sa rozhodla zaplatiť rekordnú pokutu 303 mil. USD, z ktorých sa poškodení mali odškodniť.

Šanca, že súdny spor týkajúci sa manipulácie ceny striebra bude pre obchodníkov Briana Beattyho a Petera Laskarisa úspešný, je preto podľa môjho názoru malá. Rozhodne však tento spor by mal znamenať zvýšenie úsilia pri tvorbe novej legislatívy, ktorou by sa prípadné manipulácie na trhoch mali minimalizovať. Téma manipulácie na trhoch je však veľmi rozsiahla a ani stanovené pravidlá nemusia byť riešením. História už ukázala, že aj stanovené pravidlá v prípade pokiaľ je to potrebné, je ich možné kedykoľvek zmeniť. Inak tomu nebolo ani v prípade bratov Huntovcov, ktorí sa snažili investíciou do striebra voči možnej inflácii brániť. Hromadenie striebra a získavania obrovského bohatstva Huntovcov už nebolo začiatkom roku 1980 po chuti US vláde a tak sa novými regulačnými opatreniami rozhodla Huntovcov položiť.

V tomto prípade však predmetom súdneho sporu sú banky a nie investori hromadiaci obrovské zásoby striebra a zlata vo fyzickej podobe. Situáciu preto nemožno považovať za akútnu a aj to je jeden z dôvodov, ktorý by mohol znamenať vyriešenie situácie na oko elegantným spôsobom: uznanie viny, priznanie, že trh so striebrom bol manipulovaný, udelenie finančných pokút tzv. „bullion banks“ a prisľúbenie prísnejšej regulácie trhov prísnejšími pravidlami. Bude takéto riešenie však konštruktívne? Obávam sa, že nie. Transparentnosť trhu s cennými kovmi a nielen s nimi bude aj naďalej veľmi nízka. Hlavným problémom je to, že pri súčasnom frakčnom bankovom systéme a vďaka inováciám aj o frakčnom systéme obchodovania s cennými kovmi, keď investičný dopyt môže ďaleko presahovať skutočnú reálnu ponuku cenných kovov, je iné riešenie azda nepredstaviteľné...

Autor je analytik TRIMBroker.