Programové vyhlásenie vlády: Aké zmeny čakajú dane a odvody?

Efektívny, jednoduchý a neutrálny – taký má byť daňový systém Slovenska v zmysle dohodnutého programového vyhlásenia vlády, o ktorom bude dnes hlasovať parlament. Svoje zámery v oblasti podnikania a daní rezortní ministri naznačovali už dlhšie. Aké dane a odvody teda budeme platiť v nasledujúcich rokoch?

Dane: Odstránenie výnimiek, koncesionárskych poplatkov a kolkov

Rovná daň má zostať zachovaná, rovnako aj jej sadzba. Zároveň „prípadné zvýšenie sadzby dane z príjmov môže byť spojené iba so zrušením či znížením niektorých odvodov“ . Záväzok nezvyšovať sadzbu však vláda potvrdzuje svojím negatívnym postojom k európskej daňovej harmonizácii.

Vláda sľubuje prehodnotiť súčasné výnimky v daňových zákonoch (najmä v zákone o dani z príjmov) a tie, pri ktorých to pôjde, zrušiť. Zatiaľ neoficiálne sa hovorí o zrušení nezdaniteľnej časti na manželku, ako nezmyselnú dlhodobo uvádza na svojom blogu predseda SaS Sulík nezdaniteľnú časť na účelové sporenie. Za obeť majú podľa predstaviteľov SaS padnúť aj paušálne výdavky – ich výška by sa mala znížiť zo súčasných 40% na 25% z príjmov, resp. by si mohli uplatniť len živnostníci po splnení určitých podmienok. Potvrdenou a posilnenou výnimkou však bude daňový bonus – ten má narásť o 100% pre každé dieťa do 6 rokov, avšak aj to len „v závislosti od možností verejných financií a reformy odvodov“.

V rámci možností vláda zníži daň z nafty na minimum EÚ. V oblasti miestnych daní, teda daní, ktorých príjemcom sú samosprávy, zavedie opatrenia na zneužívanie právomocí samospráv s cieľom zvýhodňovať niektoré podniky. Vláda sa zaviazala zrušiť „protisociálne“ koncesionárske poplatky, rovnako ako aj kolky, ktoré budú nahradené priamymi platbami na úradoch v hotovosti, kartou či prevodom.

Odvody: Zjednodušenie systému, superhrubá mzda a možno aj odvodový bonus

Neprehľadný a zložitý je podľa vlády (a nielen podľa nej) aj odvodový systém – najmä v oblasti sociálneho poistenia. Nerovnosti sú v rozdielnych postaveniach jednotlivých poistencov, ktorí platia odvody z rôznych vymeriavacích základov, v rôznej výške a rovnako nie je rovnaký ani ich nárok na dávky z poistenia. Toto všetko spolu s prehodnotením sadzieb poistného bude predmetom a cieľom odvodovej reformy.

Povinnosť platiť odvody štátu v rámci zamestnaneckého pomeru sa presunie na zamestnanca. Základom pre výpočet bude tzv. superhrubá mzda, ktorá je súčtom súčasnej hrubej mzdy zamestnancov a odvodov, ktoré dnes platí zamestnávateľ. Z takéhoto základu zaplatia odvody už len zamestnanci. Podľa zámerov ministra práce Mihála by mal byť takýto základ pre výpočet odvodov zavedený začiatkom roka 2012.

Odstrániť súčasné výnimky a diery aj v odvodovom systéme sa vláda okrem vyššieuvedenej všeobecnej formulácie zaviazala aj vyhláseniami rezortných politikov. Jedným z cieľom programu, ktorý sa takmer zhodne objavoval v programoch všetkých zúčastnených strán, je zjednotenie vymeriavacieho základu pre výber daní, odvodov a ciel. Inými slovami – z každej sumy, z ktorej sa platí daň, sa budú platiť aj odvody.

Podľa vyjadrení ministra práce Jozefa Mihála pre Hospodárske noviny ako prvé padnú za obeť odmeny štatutárov obchodných spoločností a družstiev či príjmy z dohôd vykonávaných popri pracovnom pomere. „Upratovanie v odvodoch“ je predmetom rozsiahlej novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v prípade schválenia začne platiť od začiatku budúceho roka. Medzi zrušené výnimky budú patriť aj príjmy, z ktorých dnes nemusia platiť odvody zamestnávatelia ani ich zamestnanci v trvalom pracovnom pomere – odstupné, odmeny za pracovnú pohotovosť či podiely na zisku. Jedným z kritizovaných dôsledkov budú vyššie náklady zamestnávateľov a nižšie čisté mzdy zamestnancov. Nasledovať má však zníženie sadzieb – kedy a o koľko však žiadny návrh nehovorí.

Programové vyhlásenie vlády však zároveň hovorí o motivovaní firiem k vytváraniu nových pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných úľavami na poistných odvodoch. Aj samotný minister Mihál navrhuje umožniť pre „sezónnych malých podnikateľov“ uplatniť si paušálne odvody.

Zavedenie kontroverzného „odvodového bonusu“ z dielne SaS je vo vyhlásení vlády podmienené – a to „fiškálnou neutralitou a zohľadnením dosahov na marginalizované skupiny“. Podľa slov ministra financií Ivana Mikloša v relácii TV JOJ Plus Lampa však v porovnaní so„zvážením možnosti zavedenia rovnej dane“ vo vyhlásení vlády z r. 2002, po ktorej táto vláda rovnú daň skutočne zaviedla, ide o silnejšiu formuláciu. „Odvodový bonus“ má byť v zmysle zámerov jeho autorov zavedený od začiatku roka 2013.

Čo je to odvodový bonus? Každý občan SR dostane od štátu tzv. základnú štátnu dávku, ktorá bude zhruba vo výške súčasného životného minima (dnes 185,19 EUR mesačne). Za neplnoleté deti a manželku bez príjmov dostane štátnu dávku zarábajúci člen rodiny. Niektoré skupiny obyvateľstva (mamičky na materskej, pestúni, invalidi) dostanú k tejto dávke navyše aj iné mimoriadne štátne dávky navyše. Štátnu dávku dostane aj ten, kto nepracuje ani inak nezarába. Každý, kto zarába, však dostane dávku zníženú o 10% vlastného príjmu. S príjmom bude dávka teda klesať k nule. Zo súčtu štátnej dávky a vlastného príjmu sa vypočíta a zaplatí 19%-nú daň, 9ˇ%-ný solidárny odvod a 9%-ný zdravotný odvod. Pod pojem „vlastný príjem“ sa zahrnú všetky príjmy, aj tie, z ktorých sa doteraz odvody neplatili – napr. autorské honoráre, príjmy z prenájmu, príjmy z dohôd, podiely na zisku s.r.o. a a.s., úroky a iné výnosy z cenných papierov. Časť súčasného sociálneho poistenia sa presunie do komerčnej sféry – kto bude chcieť byť poistený pre práceneschopnosť či pre stratu zamestnania, zaplatí si produkt v komerčnej poisťovni.

Ako sa platia odvody dnes? Zamestnanci v trvalom pracovnom pomere zaplatia zo svojej hrubej mesačnej mzdy 13,4 % do Sociálnej poisťovne a svojej zdravotnej poisťovne. Z tej istej hrubej mzdy zamestnávateľ vypočíta a zo svojich vlastných peňazí zaplatí obom poisťovniam ďalších 35,2%. Za určitých okolností musí podať zamestnanec RZZP a doplatiť určitú sumu zdravotného poistenia. SZČO (živnostníci, au platia zdravotné poistenie aspoň v minimálnej výške (dnes 44,73 EUR mesačne) bez ohľadu na to, koľko zarobia (aj keď sú v strate). Povinnosť platiť sociálne poistenie závisí od výšky príjmu (nie zisku) v danom roku – ak presiahne zákonom stanovenú hranicu, SZČO platí sociálne poistenie aspoň v minimálnej výške bez ohľadu na výšku príjmu či stratu (dnes 96,90 EUR). Základom pre výpočet oboch poistení je polovica základu dane z daňového priznania. Autori, športovci, prenajímatelia nie sú povinní platiť sociálne poistenie v žiadnom prípade. Majitelia eseročiek a akciových spoločností, ktorí poberajú len podiely na zisku a žiadnu odmenu za výkon funkcie, neplatia zo svojich podielov žiadne odvody. Platia len minimálnu výšku do zdravotnej poisťovne ako samoplatitelia. Štatutári obchodných spoločností a družstiev platia len zdravotné poistenie ako zamestnanci.

Zdravotné poistenie: Pripoistenie a bonus za nevyčerpanú zdravotnú starostlivosť

Poistenci zdravotných poisťovní budú mať možnosť pripoistiť sa nad rámec povinného zdravotného poistenia. Starostlivosť o zdravie má stimulovať bonus pre dospelých obyvateľov, ktorí nevyčerpali zdravotnú starostlivosť v danom roku. Zároveň však budú stanovené podmienky poskytnutia, ktoré zabránia selekcii pacientov zdravotnými poisťovňami.

V zmysle programového vyhlásenia vlády ako i vyjadrení ministra Mihála je zámerom zjednotiť vymeriavacie základy pre výber zdravotného poistenia s vymeriavacími základmi pre výber sociálneho poistenia a daní.

Druhý dôchodkový pilier: Percento odvodov sa meniť nebude

Jednotné percento odvodov do 2. piliera bude zafixované zákonom, ktorý zároveň určí, že náklady dôchodkového systému budú jediným zdrojom použitia príjmov z privatizácie. Zmenu čaká aj možnosť vstupu či výstupu z 2. piliera – podľa vyjadrení ministra Mihála vstup bude povinný pre všetkých mladých ľudí, no zároveň budú mať možnosť výstupu do jedného roka. Sporitelia budú môcť sami rozhodnúť, ako si rozložia investíciu do jednotlivých druhov fondov (konzervatívny, vyvážený, rastový). Od typu fondu bude taktiež závisieť odmena správcovskej spoločnosti.

Podnikateľské prostredie: Jasnejšie zákony, menej úradov, výkazov a licencií

Zákony – najmä tie daňové a sociálne - majú byť jasnejšie a „bližšie k ľuďom“. Tzv. „inštitút záväzného stanoviska“ bude poskytovať možnosť overiť si postup pri nejasných výkladoch zákonov jednotlivým podnikom v zmysle hesla „prevencia pred represiou“. Pri menej záväžných prehreškoch voči zákonu bude musieť byť podnikateľ na chybu najprv upozornený a sankcia vyrubená až neskôr. Súčasný neúmerný počet sankcií má klesnúť - predovšetkým však pôjde o sankcie „nepeňažného charakteru“.

Väčšia by mala byť aj stabilita zákonov, ktoré upravujú podnikanie. Podľa vyjadrení ministra hospodárstva Juraja Miškova pre Hospodárske noviny sa „na Slovensku doteraz v priemere každé dva týždne menil nejaký zákon, ktorý upravuje podnikanie. To by sa malo zmeniť.“ Časté zmeny v legislatíve sú príčinou daňovej legislatívy aj podľa väčšiny samotných podnikov.

Dane, odvody a clá bude vyberať jedno miesto, pričom sa zavedie jednoduché spoločné zúčtovanie daní a odvodov z už spomenutého spoločného vymeriavacieho základu. Výkazy majú byť jednoduchšie a predovšetkým ich má byť menej.

Jednotlivé registre a úrady majú dosiahnuť taký stupeň prepojenosti, aby si opakovane nevyžadovali od podnikateľských subjektov rovnaké údaje. Čas na začatie podnikania sa má skrátiť na tri dni požadované Európskou úniou. Súčasné jednotné kontaktné miesta, ktoré dnes vykonávajú niektoré kroky registrácie namiesto podnikateľa, budú môcť registrovať aj osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského oprávnenia či prevezmú časť funkcií obchodných súdov. Vláda sľubuje ďalšie rozširovanie elektronizácie styku podnikateľa so štátom.

Bariéry vstupu do podnikania chce vláda znížiť. V odôvodnených prípadoch zmení udeľovanie súčasných štátnych licencií na možnosť začatia podnikania „ohlásením“ po splnení konkrétnych kritérií. Minister hospodárstva hovorí aj o odstraňovaní množstva administratívnych bariér, ktoré komplikujú podnikanie – napríklad technické normy úpravy pracovísk či podmienok výroby.

Reforma daní či odvodov sa však nebude týkať len zjednotenia či zmien sadzieb. Pôjde aj o sprísnenie platobnej disciplíny a vymáhania pohľadávok od tých, ktorí poistné platia, rovnako aj zvýšenie kontroly liečebného režimu s cieľom obmedziť zneužívanie dávok. Vláda sľubuje taktiež boj proti daňovým únikom a daňovej kriminalite.

Pracovné právo: „Uvoľnenie“ Zákonníka práce

Zmena Zákonníka práce s cieľom spružnenia pracovného trhu bol jeden z najväčších programových priesečníkov programoch jednotlivých strán súčasnej vlády. Zrušenie súbehu výpovednej doby a odstupného má odbremeniť zamestnávateľov – náklady súčasného riešenia totiž znášajú oni. Posilnená bude aj zásluhovosť pri odstupnom – jeho výška bude závisieť od odpracovaných rokov (5 odpracovaných rokov – 3-mesačné, 5 až 10 odpracovaných rokov – štvormesačné, nad 10 rokov – 5-mesačné). Privilégiá odborov majú okrem iného obmedziť možnosť uzatvárania dobrovoľných dohôd medzi zamestnancami a zamestnávateľmi na zlepšenie pracovných podmienok. Vláda chce taktiež motivovať firmy k vytváraniu prostredia, ktoré umožní súlad pracovných s rodičovskými povinnosťami.

Zmeny budeme sledovať

Mnohé pripravované zmeny potešia veľký počet podnikateľov. Niektoré však budú prijaté s menším nadšením – mnohé možnosti zvyšovanie čistého príjmu prostredníctvom legálnych možností daňovej i odvodovej optimalizácie totiž čoskoro prestanú byť aktuálne. Nad najrazantnejšou reformou – odvodovým bonusom – však podľa mnohých stále visí otáznik, v akej podobe, resp. či vôbec prejde. O každej už schválenej zmene budeme v predstihu informovať.