Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Prosím láskavého čitateľa, aby si sám dal po papuli! (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prosím láskavého čitateľa, aby si sám dal po papuli! (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Šampanské sme pili a bujaro tancovali celý víkend! Oslavovali sme. My starší – nedôchodcovia aj dôchodcovia. Kým zaslúžilé súdružky dôchodkyne tancovali po stoloch (zväčša hore bez), my muži sme dupotali po zemi a takto vyjadrovali svoju veľkú radosť. A veruže bolo čo oslavovať!

Premiér Fico na piatkovej tlačovke prostredníctvom médií nám všetkým oznámil radostnú zvesť – ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P) potvrdila Slovenskej republike rating na úrovni A a zlepšila výhľad zo stabilného na pozitívny.

“Agentúra dokonca očakáva pravdepodobnosť zvýšenia samotného hodnotenia," dodal premiér nadšene a zvýraznil, že hodnotenie potvrdzuje, že kroky slovenskej vlády, ktoré zrealizovala od roku 2012, boli správne. A ďalej kvetnato rečnil a spieval ódy na vládu, ktorú vedie.

Osobne si myslím, že keby si financminister Kažimír nepotreboval u svojho šéfa trochu vyžehliť (zrejme kvôli iným veciam), asi by mu povedal, že to nie je až také víťazstvo, lebo mnohé európske krajiny majú od agentúry S&P podstatne vyšší rating. Ale mu to nepovedal. Beťár jeden! A že sa premiér v problematike ratingových hodnotení nevyzná, to mu naozaj nemožno zazlievať. Denne musí sledovať tisíce iných – a podstatne dôležitejších vecí!

Aj keby sa komentátor mal aspoň z času na čas oprostiť od osobných preferencií, musím napísať, že premiéra Fica nemám rád ani ako človek ani ako novinár. Napriek tomu mu ešte raz dám slovo: “Naša snaha konsolidovať verejné financie, ale aj narastajúci hospodársky rast budú podľa agentúry v najbližších rokoch smerovať k znižovaniu rozpočtového deficitu a poklesu verejného dlhu. Od vlády SR sa na medzinárodných trhoch očakáva, že splní svoje fiškálne ciele. Agentúra S&P očakáva, že sa náš verejný dlh zastaví v budúcom roku pod úrovňou 54 percent HDP.”

V podstate má premiér pravdu. Agentúra pri hodnotení Slovenska upozornila na vysoký verejný dlh najmä v posledných rokoch. Kým v roku 2008 bol na úrovni 28.9 percenta HDP, o rok neskôr už to bolo 35.6, v roku 2010 už rovných 41 percent, v roku 2011 už 43.4 percenta, v roku 2012 verejný ďalej prudko rástol a dosiahol úroveň 50.3 percenta a vlani dokonca 52,7 percenta! Pre tento rok agentúra očakáva 54,3 percenta a na budúci rok – a v tom jedinom má Fico pravdu – predpovedá pokles verejného zadlženia na úroveň 53,8 percenta HDP. Realita je však oveľa krajšia ako prognózy renomovaných analytikov. Verejný dlh sa ku koncu prvého štvrťroka tohto roka vyšplhal oveľa vyššie – na úroveň 58,4 percenta, čo je najviac v histórii Slovenska! Na krku teda máme sekeru a vo vzduchu problém, zrejme sa budeme musieť pripraviť na masívne škrty. A na veci nič nemení fakt, že sú v EÚ krajiny, ktoré majú aj podstatne nižšie alebo aj podstatne vyššie zadlženie.

Odklon od demokracie alebo dočasná strata súdnosti?

Predsa len sa ešte vrátim k ratingu Slovenska, ktorý sme so šampanským v ruke celý víkend tak bujaro oslavovali. Kabinet Roberta Fica môže len tešiť, že niektoré iné európske krajiny ako napríklad susedné Maďarsko majú nižšie ratingové hodnotenie. Ani sa tomu nečudujem. To, čo občas hovorieva premiér Viktor Orbán snažiaci sa o zníženie závislosti svojej krajiny od EÚ, dôveryhodnosti Maďarsku naozaj nepridáva! Napríklad, že Maďarsko nemá už ďalej ísť bezperspektívnou európskou cestou, ale má sa prikloniť k Rusku a Číne, výrazne posilniť väzby s týmito veľmocami a kráčať podľa ich vzoru.

Ak maďarskí socialisti len stroho konštatovali, že premiér Orbán opustil hodnotový systém občianskej demokracie, mnohí maďarskí i svetoví komentátori písali skôr o jeho náhlom pomätení a dočasnej strate súdnosti. Na Orbánovu obranu len dodám, že každý z času na čas blbne nejakým spôsobom. Renomovaný britský denník Financial Times síce pripustil, že v rečiach o tom, že Orbán je problematickým dieťaťom Európskej únie, môže byť dačo pravdy, ale vcelku iba uhladene konštatoval, že Orbán ďalej posilnil obavy z demokracie v Maďarsku.

Ako perličku ešte pripomeniem jeden Orbánov pamätný výrok, keď koncom minulého roka vyhlásil, že maďarská ekonomika nepotrebuje sústavné dirigovanie a nezmyselné nariadenia z dielní bruselských byrokratov. Presne z tohto dôvodu Orbán odmietol myšlienku skorého prijatia eura v Maďarsku („Najskôr možno za 30 rokov, ak euro ešte bude vôbec existovať…") argumentujúc tým, že členstvo v eurozóne znemožňuje tej-ktorej krajine vykonávať inovatívnu a neortodoxnú ekonomickú politiku a zväzuje ruky.  

Z ratingov a hodnotení, ba ani z hlúpych či múdrych rečí sa človek nenaje. Pravdou ale je, že napríklad v Maďarsku – bez ohľadu na najnovšie Orbánove výstrelky – sa nezamestnanosť dlhodobo pohybuje na úrovni okolo 8 percent, kým na Slovensku je to okolo14 percent! Teda vysoko nad priemerom EÚ (10,2 percenta). A vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko majú len niektoré tzv. problémové krajiny eurozóny, a to Grécko, Španielsko a Cyprus, pričom Portugalsko má aktuálnu nezamestnanosť na podobnej úrovni ako Slovensko (14,1 percenta) a z krajín mimoeurozóny je na tom horšie len Chorvátsko (16,3 percenta).

Pravdou ale je, že Slovensko si v posledných mesiacoch kozmeticky polepšilo – zo 14 na 13,9 resp. 13,8 percenta (viď aktuálne štatistiky EUROSTAT), ale niektorí tvrdia, že to bolo znížené umelo a násilne. Na niektoré prehmaty úradov práce pri násilnom znižovaní miery nezamestnanosti opakovane už skôr upozornil poslanec NR SR Alojz Hlina. Ako zdôraznil pre tlačovú agentúru TASR i vo svojich blogoch, úrady pri tom znižovaní využívajú metódy úžerníckej mafie

Bez ohľadu na to, či sa nezamestnanosť naozaj len umelo znížila o nejakú tú desatinku percenta alebo poslanec Hlina má alebo nemá pravdu, bez ohľadu na to všetko má Slovensko aj tak suverénne najvyššiu (!) nezamestnanosť v celom okolí. Podľa najnovších údajov EUROSTAT-u (piatok 1. augusta) je to 13,8 percenta, kým v Česku 6,1; v Rakúsku 5,0; v Nemecku 5,1; v Maďarsku 8,1; v Slovinsku 10,1; v Poľsku 9,5 a dokonca aj v dvoch najzaostalejších krajinách EÚ je podstatne nižšia nezamestnanosť ako na Slovensku (Bulharsko 11,6 a Rumunsko 7,1)! Čiže na oslavu predmetného hodnotenia slovenskej vlády zo strany agentúry Standard & Poor's (S&P) naozaj netreba piť šampanské ani tancovať po stoloch! A keď sme už pri tom hodnotení, tak Slovensku udelila rating na úrovni A, čo zasa až taká bomba nie je, keďže iné krajiny EÚ majú od tejto agentúry rating dvakrát alebo aj trikrát A (napr. rating AAA má Nemecko, Fínsko i Luxembursko a rating AA má Estónsko, Rakúsko, Belgicko, Holandsko…).

Nevyhnutný útek do raja

Súčasné Slovensko skôr trápia iné problémy, napríklad už avízované "daňové novinky”, ktoré ešte viac pritlačia k zemi drobných podnikateľov, no oddaných vládnych úradníkov sa akosi nedotknú, keďže nepôjde o priame a celoplošné zvyšovanie daňových sadzieb, lebo tie – ako sme písali už pred týzdňom – si Ficova vláda nemôže dovoliť minimálne z dvoch, aj politických dôvodov. S jej zámerom novelizovať zákon o dani z príjmov vyjadrili opstrý nesúhlas najmä podnikateľské zväzy a združenia a dokonca aj niektoré štátne a verejné inštitúcie! 

Na vysoké daňové zaťaženie a ďalšie pripravované novinky zareagoval minulý týždeň aj niekdajší Ficov verný pusipajtáš a dnes jeho najhlasnejší kritik – strana SNS, podľa ktorej by sa vláda mala zamyslieť, či jej opatrenia na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu (vysoké daňové a odvodové zaťaženie, komplikovaná administratíva, zmeny v Zákonníku práce, príliš rozbujnená byrokracia v daňovej oblasti) sú efektívne. Prax ukazuje, že je to naopak. Dôsledkom toho je zvýšený útek slovenských firiem do daňových rajov – len za prvý polrok 2014 tak urobilo viac ako 300 firiem, čo je o vyše 100 viac než za celý minulý rok! A ďalším dôsledkom zlej politiky Ficovej vlády je podľa SNS likvidácia živnostníkov.

Skúsim to napísať inak: vláda potrebuje vyššie daňové zaťaženie podnikateľov, aby mohla potom rozdávať spriazneným a vyvoleným napríklad vo forme stimulov pre vybrané subjekty. Najnovšie vzbudil poriadny rozruch veľký – vyše 58-miliónový stimul pre spoločnosť Duslo Šaľa. Kto je v tejto kauze s kým spriaznený, to nebudem písať, ani to sám veľmi neviem a ani to nie je podstatné. Dôležitejšie je “odôvodnenie” tohto stimulu, ktoré financminister Kažimír prezentoval slovami, že v zásade súhlasí s automatickým nárokom na investičné stimuly pre podnikateľov. „V zásade súhlasím s automatickým mechanizmom nároku na stimuly, pretože ten vylučuje akési vyťahovanie firiem z klobúka,“ uviedol a zároveň dodal, že žiadnemu stimulu sa neteší. Prosím láskavého čitateľa, aby pri čítaní týchto riadkov si sám dal po papuli!

A keďže ani oslavy ratingu Slovenska na úrovni A, ani pripravované “skryté formy” daňového zaťaženia podnikateľov, dokonca ani úteky do raja či bohapusté frázy okolo mastných stimulov pre verných a spriaznených so Smerom-SD nemali na finančné trhy žiaden vplyv, tak v nasledujúcich odstavcoch radšej zhrniem to, čo najviac ovplyvňovalo napríklad pohyb na menovom páre EUR/USD, ktorý niektorí analytici nazývajú párom kráľovským.

Fed alebo ozbrojené konflikty?

Na minulotýždňové dianie na finančných (a čiastočne i komoditných) trhoch vplývalo viacero faktov a významných udalostí. V pondelok hneď zrána požiadala líbyjská vláda o medzinárodnú pomoc v boji s rozsiahlym požiarom, ktorý zachvátil veľký ropný terminál v metropole Tripolis. V žiadosti o pomoc vláda varovala svet, že požiar môže spôsobiť globálnu humanitárnu a environmentálnu katastrofu. Požiar zapríčinila raketa vypálená počas pokračujúcich bojov znepriatelených strán o tripoliské medzinárodné letisko. Zasiahla ropný terminál s kapacitou cca 6,6 miliónov litrov paliva, avšak hrozilo, že požiar zachváti aj susedné areály, v ktorých sú rozsiahle zásoby skvapalneného plynu. Podľa odborníkov sa v bezprostrednej blízkosti požiaru ešte v pondelok dopoludnia nachádzalo 90 miliónov litrov paliva! Ale viac ako požiar, ktorý hrozil skokmi v cenách energií, trhy zaujímalo pondelkové mierne posilnenie EUR/USD – trhy totiž od samého začiatku týždňa túžobne čakali na celý rad makroekonomických údajov, na výsledok dvojdenného zasadania menového výboru americkej centrálnej banky (Fed) a najmä na piatkové zverejnenie správy US vlády o júlovom vývoji na pracovnom trhu.

Analytici ČSOB si v tejto súvislosti položili otázku: Ako dopadne konfrontácia: holubičí Fed verzus výborné americké makroúdaje? A odpoveď? Napätie vo svete svedčí doláru, na ktorý naviac čakajú výborné americké dáta. A konkrétnejšie? “Tohtoročná letná uhorková sezóna nie je z pohľadu globálnych trhov taká nudná ako sa zdalo na začiatku prázdnin. O vzruch sa starajú predovšetkým ozbrojené konflikty v rôznych častiach sveta, ktoré síce samé o sebe nemôžu rozhodiť globálnu ekonomiku, avšak negatívne regionálne dopady mať budú,” konštatovali analytici ČSOB a dodali, že nad geopolitickými záležitosťami by po celý týždeň mali mať navrch kľúčové makroekonomické dáta a prípadne aj centrálne banky. Stalo sa, môžem dnes konštatovať.

Zhrnuté: US ekonomika v 2. kvartáli podľa prvých rýchlych odhadov vzrástla o 4 percentá, čo je viac než sa očakávalo. Len pripomeniem, že v 1. kvartáli to bol pokles o 2,1 percenta. USD po správach z americkej ekonomiky posilnil a voči košu šiestich hlavných svetových mien vystúpil na najvyššiu hodnotu za posledných 10 mesiacov. Menový výbor Fed-u podľa očakávaní rozhodol, že nákupy dlhopisov, ktoré majú stimulovať ekonomický rast, sa znížia o ďalších 10 miliárd na úroveň cca 25 miliárd mesačne. Centrálna banka zároveň oznámila, že už teraz priaznivejšie hľadí na ďalší vývoj US ekonomiky a potvrdila, že so zvyšovaním toľko diskutovaných úrokových sadzieb sa nebude ponáhľať. Analytik Martin Varecha z Fio banky k tomu pripísal, že hlas Fed-u dodal trhom silu.

Týždeň by sa teda bol skončil tak pekne, keby si finančné trhy nemuseli všimnúť, že Argentína sa po neúspešných rokovaniach s veriteľmi na čele s hedgeovými fondmi ocitla na pokraji štátneho bankrotu. A je to už druhý raz po sebe počas posledných 13 rokov

Hovoril, akoby citoval Bohuslava Sobotku

K bankám a ozbrojeným konfliktom. Bolo ich počas týždňa viacero, ja osobne som najväčšiu pozornosť venoval pretrvávajúcej rusko-ukrajinskej vojne a možno som bol v šírom okolí jediný komentátor, ktorý denno-denne sledoval aktuálne odhady počtu obetí na jednej i druhej strane. Tých obetí bolo aj minulý týždeň neúrekom, no správ o nich je v médiách čoraz menej, nezainteresovaných ľudí už nezaujímajú a v žurnalistike sa tomu odborne hovorí spravodajské otupenie. Nezaujali dokonca ani správy o tom, že Rusko opätovne navýšilo na rusko-ukrajinských hraniciach počet vojenských jednotiek i výzbroje.

Avšak nosnou témou týždňa, aspoň vo svetových, ale i slovenských médiách boli ekonomické sankcie proti agresívnemu a rozpínavému Rusku. Nové a prísnejšie sankcie zaviedli Spojené štáty i EÚ a ich výrazné sprísnenie avízovalo napríklad aj Japonsko. Našinca správy o sankciách zväčša zaujímali len do tej miery, či nepoškodia Slovensko, Česko atď. Mediálne sa tak opäť raz blysol český premiér Bohuslav Sobotka, ktorý pri sankciách má v prvom rade na mysli české národné záujmy (a tie nesmú utrpieť a ani neutrpia) a za jeho alibizmus ho tvrdo kritizovala opozícia i tlač. Pripomenula mu, že kým Nemci priznávajú, že sankcie môžu vážne poškodiť ich ekonomiku, ale – ako sami hovoria – toto riziko musia z principiálnych dôvodov podstúpiť, keďže v otázke vojny a mieru nie je hospodárska politika tým hlavným faktorom, česká vláda to robí presne naopak. Prísnejšie sankcie voči Rusku aj navzdory možným negatívnym dopadom najnovšie podporil napríklad Zväz nemeckého priemyslu BDI.

Na Slovensku je to podobne ako v Čechách. Aspoň podľa premiéra Fica, ktorý na minulotýždňovej tlačovke informoval, že veľké štáty ako Nemecko, Poľsko, Francúzsko a ďalšie, ktoré majú veľký hospodársky styk s Ruskom, dnes rátajú aké dopady na ich hospodárstvo môžu mať nové sprísnené sankcie. A potom už pokračoval, akoby citoval českého kolegu Sobotku: “Slovensko pri pohľade na hospodárske sankcie našťastie priamo trpieť nebude, pretože sme krajina, ktorá veľmi významne zabojovala, pokiaľ išlo o naše vlastné záujmy, a to najmä v súvislosti s finančným sektorom.” Dodal, že dcérske spoločnosti ruskej banky Sberbank nemôžu byť dotknuté sankciami, pretože by to podľa jeho slov mohlo mať negatívny vplyv na celý slovenský bankový sektor.

Najnovším kolom sankcií voči Rusku, v rámci ktorých EÚ zablokovala prístup na európske finančné trhy pre päť veľkých ruských bánk, vrátane Sberbank, a ktoré vstúpili do platnosti v piatok 1. augusta, by teda slovenská Sberbank patriaca pod rakúsku centrálu nemala byť nijako obmedzená. 

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračný obrázok v záhlaví článku: www.sxc.hu
Prosím láskavého čitateľa, aby si sám dal po papuli! (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prosím láskavého čitateľa, aby si sám dal po papuli! (Týždeň vo financiách očami komentátora) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Peter Apolen | 29.07.2016 00:00 Najčastejšie finančné chyby, ktorých sa dopúšťajú štyridsiatnici

40 rokov je vek, keď už môžeme od človeka čakať zodpovednosť a racionálny úsudok. Rozumnému finančnému správaniu by tak teoreticky nemalo stáť nič v ceste. Napriek tomu to tak často je. Niekedy však stačí len správny impulz a veci sa pohnú správnym smerom. Práve takým by mohli byť nasledovné rady a upozornenie na časté finančné chyby štyridsiatnikov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 26.07.2016 00:00 Prečo sú prisťahovalci pre EÚ dôležití a zároveň nebezpeční

EÚ sa musí vyrovnať s prisťahovaleckou krízou, ktorá vyvoláva napätie v spoločnosti a má veľké ekonomické a politické dôsledky. Treba si uvedomiť, že bez novej pracovnej sily stojí Európa na prahu novej ekonomickej krízy. Na druhej strane treba prílev nových pracovníkov aktívne manažovať, pretože nezvládnutá migračná kríza podnecuje populizmus vo všetkých európskych krajinách. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 25.07.2016 00:00 Majú sa trhy už teraz pripraviť na jesennú nervozitu? (Svet financií očami komentátora)

Opatrenia centrálnych bánk nemajú už žiaden účinok a tak zostáva len zhadzovať peniaze z vrtuľníkov. Pripomenieme si nedávno zosnulého rockera i vonkajšiu súvislosť US volieb s britským referendom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 20.07.2016 00:00 Nadchádzajúce mesiace na trhoch budú ovplyvňovať zásadné makroekonomické udalosti

Hlasovanie o Brexite nás donúti riešiť problémy, ktoré by tak či tak raz vyplávali na povrch. Je to niečo podobné, ako keď sa na letisku zaradíte do radu na bezpečnostnú kontrolu. Sú tu dva rady: „zrýchlený“ a „štandardný“. Rad v zrýchlenom pruhu vás dovedie k odletovej bráne rýchlejšie, ale nakoniec aj tak budeme všetci nastupovať do rovnakého lietadla a priletíme v rovnakom čase.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 18.07.2016 00:00 Ťaží nás v bruchu príliv novo natlačených peňazí a tým aj neistá budúcnosť? (Svet financií očami komentátora)

To, že centrálne banky strácajú dôveru investorov, je viac-menej fráza. Vieme, komu pomáha výnimočný stav vo Francúzsku a na fakt, že Európa potrebuje harmóniu, poukazuje kopa nahých mladých žien. Stojí za to si ich pozrieť. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

29.07.2016 17:31 O úspechu akcií za dve desaťročia rozhodlo len 10 najlepších dní

Od zverejnenia výsledku referenda o odchode Británie z EÚ sa volatilita na finančných trhoch zvýšila. Mnohí investori zvažovali, či je lepšie predať svoje akcie alebo akciové fondy a počkať si na lepšie časy v budúcnosti. “Aj keď táto reakcia je veľmi pochopiteľná, je to to najhoršie rozhodnutie, aké investor môže urobiť, ak berieme do úvahy výnosy,” povedal Carsten Roemheld, stratég pre kapitálové trhy spoločnosti Fidelity International. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.07.2016 10:09 Ranný prehľad trhov 29. júla

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.07.2016 09:22 Trhy sa po referende v UK opäť upokojili

Index volatility –VIX, ktorý odzrkadľuje obavy investorov klesol z ostatného maxima, kam sa vyšplhal po referende, späť na predošlé minimá. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.07.2016 08:58 Brexit: Katastrofa, alebo niečo, čoho sa nemusíme obvávať?

Britští voliči se jednoznačně vyslovili k otázce členství Velké Británie v Evropské unii, ale navzdory některým emocionálně laděným projevům poukazujícím na to, že jde o katastrofu, není tomu tak. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.07.2016 22:04 Európske indexy v červenom

Štvrtok bol z hľadiska makroekonomických dát bohatý a v EU priniesol prevažne pozitívne dáta, aj napriek tomu zatvárali európske akciové indexy v červených číslach. Pred otvorením európskeho trhu sa vyhlasovala miera nezamestnanosti v Španielsku.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 29.07.2016 00:00 Najčastejšie finančné chyby, ktorých sa dopúšťajú štyridsiatnici

40 rokov je vek, keď už môžeme od človeka čakať zodpovednosť a racionálny úsudok. Rozumnému finančnému správaniu by tak teoreticky nemalo stáť nič v ceste. Napriek tomu to tak často je. Niekedy však stačí len správny impulz a veci sa pohnú správnym smerom. Práve takým by mohli byť nasledovné rady a upozornenie na časté finančné chyby štyridsiatnikov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 26.07.2016 00:00 Prečo sú prisťahovalci pre EÚ dôležití a zároveň nebezpeční

EÚ sa musí vyrovnať s prisťahovaleckou krízou, ktorá vyvoláva napätie v spoločnosti a má veľké ekonomické a politické dôsledky. Treba si uvedomiť, že bez novej pracovnej sily stojí Európa na prahu novej ekonomickej krízy. Na druhej strane treba prílev nových pracovníkov aktívne manažovať, pretože nezvládnutá migračná kríza podnecuje populizmus vo všetkých európskych krajinách. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 20.07.2016 00:00 Nadchádzajúce mesiace na trhoch budú ovplyvňovať zásadné makroekonomické udalosti

Hlasovanie o Brexite nás donúti riešiť problémy, ktoré by tak či tak raz vyplávali na povrch. Je to niečo podobné, ako keď sa na letisku zaradíte do radu na bezpečnostnú kontrolu. Sú tu dva rady: „zrýchlený“ a „štandardný“. Rad v zrýchlenom pruhu vás dovedie k odletovej bráne rýchlejšie, ale nakoniec aj tak budeme všetci nastupovať do rovnakého lietadla a priletíme v rovnakom čase.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 25.07.2016 00:00 Majú sa trhy už teraz pripraviť na jesennú nervozitu? (Svet financií očami komentátora)

Opatrenia centrálnych bánk nemajú už žiaden účinok a tak zostáva len zhadzovať peniaze z vrtuľníkov. Pripomenieme si nedávno zosnulého rockera i vonkajšiu súvislosť US volieb s britským referendom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 18.07.2016 00:00 Ťaží nás v bruchu príliv novo natlačených peňazí a tým aj neistá budúcnosť? (Svet financií očami komentátora)

To, že centrálne banky strácajú dôveru investorov, je viac-menej fráza. Vieme, komu pomáha výnimočný stav vo Francúzsku a na fakt, že Európa potrebuje harmóniu, poukazuje kopa nahých mladých žien. Stojí za to si ich pozrieť. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »