R. Podhorec: Kto bude čakať na poslednú chvíľu, podmienky možno nestihne splniť

Parlament novelizáciou zákona predĺžil termín na splnenie podmienok odbornej spôsobilosti pre sprostredkovateľov a poradcov. Podľa predsedu predstavenstva AFISPu Rastislava Podhorca je dôležité, aby si agenti nenechali svoje povinnosti na poslednú chvíľu. Dodáva, že dopady novej legislatívy sa ukážu do troch rokov.

Poslanci schválili novelizáciu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Nie všetky Vaše pripomienky však tvorcovia zákona zapracovali. Ako ste spokojný s podobou novely?

Novela zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve prináša úpravu ustanovení rozhodujúcich pre plynulé prispôsobenie sa novým podmienkam sprostredkovania a zachovania kvality podnikateľského prostredia tohto druhu. Sme presvedčení, že ide o úpravu, ktorá z veľkej časti uspokojuje naše požiadavky. Ostatné preukáže prax sprostredkovateľov v horizonte troch rokov.

Aké zmeny v zákone by ste ešte privítali? 

Určite je to aktuálna téma celého podnikateľského prostredia Európskej únie a aj Slovenska a to je znižovanie administratívneho zaťaženia podnikateľov. Tento zákon určite prinesie jeho zvýšenie a či je to osožné, ukáže opäť len prax.

Zákon o pol roka posúva termíny na splnenie podmienok odbornej spôsobilosti pre druhý až štvrtý stupeň. Je takýto posun dostatočný? Stihnú to všetci sprostredkovatelia? 

To, či to stihnú všetci sprostredkovatelia, veľmi záleží práve na sprostredkovateľoch. Na Slovensku je totiž známe, že každá povinnosť sa plní na poslednú chvíľu. AFISP však v tejto veci vykonáva veľmi aktívnu činnosť aj medzi členmi. Dá sa to spoznať na tom, že pravidelne sa stretáva legislatívna komisia asociácie, kde sa formou workshopu všetci členovia, ktorí majú záujem, oboznamujú s povinnosťami a termínmi, ktoré im vyplývajú zo zákona a pokiaľ je to možné, tak dokumenty, ktoré sú rovnaké pre všetkých členov, AFISP pripravuje centrálne pre všetkých.

Zároveň denne konzultujeme s členmi o problémoch a nejasnostiach, ktoré členovia majú pri výklade zákona. AFISP veľmi aktívne pracuje aj na tom, aby bol schopný pomôcť pri naplnení podmienok odbornej spôsobilosti.

Novela prináša aj jemnú zmenu, namiesto praxe v „príslušnom sektore“ už hovorí o praxi „v oblasti finančného trhu“. Mení sa tým niečo? Dá sa zo zákona definovať, čo je a čo už nie je prax v oblasti finančného trhu? Napríklad človek, ktorý 10 rokov pracoval ako aktuár v poisťovni - spĺňa požiadavku o praxi pre finančného poradcu? 

Cieľom zákona bolo nastaviť jednotné a centralizované podmienky zákona upravujúce finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. Prvýkrát sa v jednom zákone koncentruje všetko, čo sa týka finančného sprostredkovania. Zároveň je cieľom zákona urobiť krok vpred aj v kvalite vykonávania tohto podnikania. Sme presvedčení, že zákon v takejto podobe umožní kvalitnejšie a komplexnejšie vykonávanie sprostredkovania aj tým, že regulovane umožní jednoduchšie licencovanie do všetkých oblastí sprostredkovania.

Sme presvedčení, že človek, ktorý vykonával v nejakej oblasti činnosť dlhšie bez znalostí širších súvislostí a finančných produktov, by dnes už nevykonával sprostredkovanie v žiadnej oblasti. Jednoducho bez neustáleho sa vzdelávania a školenia sa by nikto neustál vykonávanie tejto činnosti. A to sa týka aj aktuára, poistného matematika, ktorý úplne detailne pozná mechaniku tvorby finančných produktov a to nielen poistných.

Riešili ste v rámci AFISPu dopadové štúdie zákona? Viete povedať aké budú náklady na zavádzanie zákona? 

Príprava zákona 186 nastala od roku 2006-7 a samozrejme, ako sa návrh zákona vyvíjal, tak aj naša asociácia sledovala nákladovú stránku. Výšku nákladov samozrejme najlepšie poznajú jednotliví členovia AFISPu.

Pre hrubú ilustráciu: predpokladané náklady samostatných finančných agentov na prispôsobenie sa zákonu sú približne na úrovni tisícok eur pre sieť s počtom tisíc agentov. Ešte nie sú dostatočné známe náklady na zabezpečenie osobitného finančného vzdelávania a výkon skúšky, pretože nás tento proces očakáva v druhom polroku roka 2010 a poplatok za skúšky bude regulovaný budúcim opatrením Národnej banky Slovenska.

Poslanci schválili aj zákon o spotrebných úveroch. Je z pohľadu sprostredkovateľov tento zákon dôležitý?

Tento zákon je prioritne dôležitý pre poskytovateľov spotrebných úverov a ochranu spotrebiteľa. Zákon o spotrebných úveroch je pre sprostredkovateľov dôležitý nasledovne: sprostredkovanie úverových produktov je oblasťou podnikania, ktorá je upravovaná zákonom o finančnom sprostredkovaní.

Existuje určitá časť finančných agentov, ktorá v rámci komplexnej služby manažovania aktív a pasív klientovi zaradila do svojej produktovej ponuky produkty aj z oblasti krátkodobých spotrebných úverov. Z hľadiska významnosti je tento sprostredkovateľský segment marginálny.

Pre výklad zákona sú potrebné usmernenia NBS. Sú dostatočné? Ako ste spokojný s komunikáciou s NBS?

AFISP veľmi aktívne spolupracuje s NBS pri vyjasňovaní a usmerňovaní výkladu zákona. S potešením môžem povedať, že vďaka tejto spolupráci a v tak hektickom čase sú usmernenia uspokojivé. Zároveň týmto odpovedám aj na druhú časť otázky, týkajúcu sa komunikáciu, ktorú považujem za výbornú.

Z pozície viceguvernára NBS odchádza M. Barto, ktorý mal na starosti finančný trh. Očakávate, že sa môže zmeniť postoj centrálnej banky k finančným inštitúciám a sprostredkovateľom?

Som presvedčený, že postoj národnej banky k finančným inštitúciám sa nezmení. Finančné inštitúcie veľmi aktívne komunikujú s centrálnou bankou a jej predstaviteľmi a taktiež aj jej predstavitelia komunikujú s nami. Dôkazom sú účasti rôznych predstaviteľov na konferenciách a prednáškach určených zástupcom trhu, pravidelné stretnutia NBS zo zástupcami trhu, organizované na pôde národnej banky. Preto si nemyslím, že odchodom pána Barta zmení NBS výrazne pohľad na finančný trh.

R. Podhorec: Kto bude čakať na poslednú chvíľu, podmienky možno nestihne splniť >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet