Ratingovky: Výhrady majú veritelia aj dlžníci, premiérka im neverí už ani slovo...

„Ratingovkám už neverím ani slovo,“ povedala predsedníčka vlády Slovenskej republiky Iveta Radičová pred necelým týždňom. Podľa nej sú spoluzodpovedné za hospodársku krízu v Európe. Nie je to nič nové pod slnkom. Ratingové spoločnosti sú už dlhšie terčom kritiky odbornej verejnosti. Neodvádzajú podľa viacerých názorov svoju prácu dobre.

Zástup kritikov sa delí na dva tábory: Pre jedných neinformujú ratingovky dostatočne alebo dostatočne skoro, pre druhých informujú až príliš. Obidve skupiny teda ratingovky kritizujú, ich argumenty sú ale protichodné. Kde je pravda?

Ratingové spoločnosti majú z podstaty svojej funkcie prinášať dôveryhodné informácie o úverovej bonite dlžníka. Majú poskytovať nezávislé hodnotenie, podľa ktorého sa môže veriteľ rozhodnúť za akých podmienok a či, dlžníkovi požičať. Dôraz je preto na slovách dôveryhodné a nezávislé.

Kritici namietajú: Ako môže byť hodnotenie nezávislé, keď si za neho sám hodnotený dlžník platí. Nie sú teda ratingovky nabádané svojim klientom k tomu, aby podľa odmeny upravil i jeho hodnotenie? Ratingové spoločnosti tvrdia, že nie. Ich dobré meno a kredit nezávislého hodnotiteľa ich podľa nich zaväzuje vydať i negatívneho hodnotenie svojmu klientovi, keď je to treba.

Druhý tábor hovorí, že hodnotenie je príliš tvrdé. Že nezodpovedá skutočnosti, že poškodzuje hodnoteného. Je logické, že ide o dlžníkov, ktorí sa takto sťažujú., keď im rating nevychádza podľa ich predstáv. Nezostáva len pri sťažnostiach. V poslednom období ich sprevádza vyhrážanie a pokusy o tresty.

Ratingové agentúry dostávali rany už aj pred krízou. Bolo to za hodnotenie podnikov. Známy je napríklad prípad energetického gigantu Enron, ktorý ešte v roku 2001, v čase svojho bankrotu, mal najvyšší možný rating agentúry Moody´s. Hodnotiteľ si nevšimol účtovné podvody firmy.

Vinné za krízu

Finančnú krízu, ktorú zažil svet v rokoch 2008 a 2009, dávajú viacerí za vinu práve ratingovkám. Tie priznávali neúmerne vysoký rating aktívam napojeným a hypotéky amerických domácností, ktorých hodnota následne spľasla spolu s realitnou bublinou. Finančné inštitúcie, ktoré mali tieto aktíva nakúpené utrpeli straty. Aby sa nepoložili, významne im pomáhali vlády.

Ale tu opäť zlyhali ratingovky. Rating mnohých krajín, ktoré sa dostali do problémov pre vysoké zadĺženie, nesignalizoval žiadne problémy, klesať začať až keď všetci vedeli, že krajine hrozí bankrot. Zaujímavú analýzu uverejnil denník Wall Street Journal. Skúmal ratingy krajín, ktoré vyhlásili bankrot od roku 1975. Z pätnástich malo u agentúry Standard and Poors ešte rok pred vyhlásením platobnej neschopnosti dvanásť známku B a vyššiu. Stupeň B pritom znamená u tejto agentúry, že neschopnosť splácať dlhy by mala nastať len v dvoch prípadoch zo sto. Podobne na tom, ale bola i Moody´s Investor Service. Z trinástich krajín, ktoré hodnotila, malo známku B a vyššiu jedenásť.

Kritici teda vyčítajú, že nadhodnoteným ratingom agentúry vôbec neplnia svoju funkciu a neupozorňujú na možné problémy s platobnou schopnosťou. Ako je ale potom možné, že na druhej strane, v súčasnosti ešte silnejšie počuť hlasy, že agentúry hodnotia príliš tvrdo a neobjektívne.

V lete napríklad Standard and Poors znížila dovtedy neochvejný najvyšší možný rating USA. Bol to šok. Agentúra ich najvyššou možnou známkou hodnotila už sedemdesiat rokov. Následne na to čelila tvrdej kritike. Na záver priznala, že analytici sa dopustili chyby pri výpočte výšky dlhu, známku ale spätne nezvýšila. Prezident agentúry nakoniec odstúpil. Po znížení ratingu Talianska orgány dozoru zabavili podklady, podľa ktorých sa rating stanovoval a začalo sa vyšetrovanie jeho oprávnenosti. Na jar klesol rating Portugalska. Podľa Európskej komisie neodôvodnene. K poklesu totiž došlo práve v čase, keď krajina schválila úsporný plán. Komisia vyčítala, že na pokles práve vtedy nebol správny čas. Čo by sa stalo v prípade, ak by sa úsporný plán neprijal?

Trhy pritom reagujú na rating veľmi citlivo. Opäť jeden z prešľapov ratingových agentúr. Standard and Poors vydala svojim predplatiteľom správu s nadpisom, ktorý hovoril o znížení ratingu Francúzska. Agentúra následne správu dementovala a potvrdila hodnotenie na predchádzajúcej úrovni, trhy už ale na základe prvej správy žiadali za desať ročné dlhopisy krajiny o 27 stotín percenta viac. Príkladov na neprávny rating je neúrekom. Ratingové agentúry sa napriek tomu tešia kredibilite. Investori ich akceptujú.

Vlastná ratingovka pre Európu?

Moc určovať ratingy chce vziať do rúk Európska komisia. Už dávnejšie sa nechala počuť, že v Európe by mala vzniknúť nová ratingová agentúru. Tá by mala hodnotiť objektívne. Nakoniec komisia ale od tohto plánu upustila, agentúra by mala pravdepodobne nízku dôveryhodnosť a jej založenie by malo stáť 300 miliónov eur. Ďalší pokus je zakázať agentúram zverejňovať ratingy krajinám, ktoré sú v problémoch. Podľa predpokladu zavrite si oči a zlé je preč. Zákaz by mal platiť tri roky a rozhodovať by o ňom mal Európsky regulátor finančných trhov ESMA. Ani tento návrh neprešiel. Jeho navrhovateľ eurokomisár pre vnútorný trh Michal Barnier nezískal dostatočnú podporu v komisii. Tohto nápadu sa však nevzdal a dúfa, že sa ho podarí uskutočniť v budúcnosti.

Komisia prišla nedávno s niekoľkými racionálnymi návrhmi. Regulácia ratingoviek by mala byť skutočnosťou. Dlžníci by napríklad museli každé tri roky meniť agentúru. Podklady by museli dávať aj iným agentúram, aby ich mohla hodnotiť aj tá, ktorej nebudú platiť. Ratingoviek je až 150, len tri sú ale pre finančné trhy určujúce, veľká konkurencia na trhu teda nie je. Aj tak sa ale riziko zainteresovanosti alebo omylu zníži.

Spoločnosť, ktorej najmenej päť percentným vlastníkom je agentúra, alebo jej matka, sa bude musieť nechať hodnotiť u konkurencie. Ratingy členských krajín sa budú musieť preverovať každých šesť mesiacov, nie raz ročne ako doteraz a budú sa zverejňovať po zatvorení búrz a minimálne hodinu pred ich otvorením. Veritelia budú môcť podľa návrhu požadovať o náhradu škody spôsobenú zlým ratingom na súde. To by bola podstatná zmena. "Agentúra, ktorá vedome alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti poruší pravidlá a spôsobí tak investorom spoliehajúcim sa na jej rating škody, bude musieť počítať so žalobou," povedal Barnier. Návrh bude musieť ešte schváliť európsky parlament.

Už teraz vedie proti agentúram súdny spor skupina španielsky právnikov. Žalujú ich, že zlým ratingom poškodili Španielsko. Na raste cien dlhopisov sa malo obohatiť pár vyvolených, ktorí o tom vedeli už skôr. Súdny spor je v európskych podmienkach raritou. V USA už pritom jeden prebehol. V štátoch Ohio a Connecticut sa viedol neúspešný proces o nadhodnotení hypotekárnych cenných papierov. Pozitívny výsledok malo vyšetrovanie amerického kongresu, ktoré dokázalo, že sa zamestnanci ratingových agentúr a ich klienti formou emailov na ratingoch vopred dohodli. Priznali to i sami zamestnanci, ktorí uviedli, že na nich vedenie vyvíjalo tlak, aby rating bol lepší ako mal byť.

V ťažkých časoch je teda sú teda ratingovky medzi dvomi mlynskými kameňmi. Jeden tvoria veritelia, druhý dlžníci. Možno im pravidlá komisie pomôžu získať si u oboch lepšie renomé.

Ratingovky: Výhrady majú veritelia aj dlžníci, premiérka im neverí už ani slovo... >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet