Receptom na oživenie bratislavskej burzy je dôvera

Bratislavská burza cenných papierov potrebuje posilniť dopyt i ponuku. Bez zaujímavých titulov nebudú investori a bez kapitálu investorov sa spoločnostiam neoplatí emitovať akcie. Zdanlivo začarovaný kruh môže rozťať iba dôvera v domáci kapitálový trh. Pokiaľ nebude dôvera, burze sa voľný pád zrejme nepodarí zastaviť.

Bratislavská burza nedokázala ťažiť zo silného ekonomického rastu Slovenska spred krízy a na rozdiel od okolitých krajín sa dnes takmer vôbec nedá hovoriť o fungujúcom kapitálovom trhu. Čiastočne za to môžu banky, ktoré v minulosti poskytovali veľa úverov a tak podnikatelia nepotrebovali chodiť po kapitál na burzu.

Svoj diel zodpovednosti s odstupom času priznávajú aj finanční žraloci. CEO J&T Finance Group Patrik Tkáč súhlasí, že sa na likvidácii kapitálového trhu: „tak trochu podieľali... Bohatli sme na skupovaní firiem a ich sťahovaní z trhu.“ Priznanie však nie je samoúčelné, spolu s ním prichádza informácia, že pre „slovenský trh je malý investor najdôležitejší“. Samotná J&T už na bratislavskú burzu umiestnila dva tituly „Tatry Mountain Resorts“ a „Best Hotel Properties“ a podľa výkonného riaditeľa Tomáša Martinca je možné, že časom pribudne i spoločnosť vlastniaca TV JOJ a niektoré realitné tituly. P. Tkáč očakáva, že Slováci sa začnú o priame investovanie viac zaujímať, čomu by mali pomôcť aj médiá.

Pomôžu kapitálovému trhu banky?

Podľa generálnej riaditeľky BCPB Márie Hurajovej môžu pri naštartovaní burzy pomôcť aj banky poskytovaním služieb potenciálnym emitentom. Rudolf Autner z ratingovej agentúry ECRAI má opačnú skúsenosť pri komunálnych dlhopisoch. Miestnych politikov vraj bankári od emisie odhovárajú s cieľom poskytnúť vlastný úver. Autner však dodáva, že v súčasnosti sú už bankári serióznejší ako pred pár rokmi.

Spoločnosť Salve Group testovala podľa Petra Krištofoviča možnosť kúpiť si akcie v bankách. Výsledky veľmi nepotešili, bankári nevedeli promtne reagovať a klientovi, ktorý mal záujem o konkrétny titul, sa snažili predať iný produkt z vlastného portfólia. Igor Hornák z DDS Stabilita si myslí, že banky budú vždy presadzovať úvery, do ktorých môžu schovať svoju maržu: „Pri emisiách na burze to nejde, tam je to transparentné a to banky nebudú chcieť.“

Štát môže pomôcť privatizáciou strategických podnikov

Predstavitelia ministerstva financií i NBS sa zhodujú, že súčasné legislatívne prostredie rozvoju kapitálového trhu vyhovuje. Štátny tajomník MF František Palko zdôraznil záujem Slovenska emitovať dlhopisy na domácom trhu, čo je vzhľadom na euro jednoduchšie ako v minulosti. Posilniť povedomie o burze má aj finančné vzdelávanie, ktoré bude súčasťou stredoškolských osnov.

Generálny riaditeľ pražskej BCP Petr Koblic si myslí, že štát môže pomôcť aj inou formou - privatizáciou veľkých štátnych podnikov cez burzu: „Nádejou sú veľké spoločnosti, malé 20 miliónové spoločnosti nestačia.“ Podľa pražského burzového šéfa bolo chybou, že sa aj na Slovensku neobjavili v ponuke energetické a telekomunikačné tituly a veľké banky, ktoré pomohli naštartovať susednú českú burzu. Je však málo pravdepodobné, že by súčasná vláda súhlasila s takouto privatizáciou strategických podnikov.

Atraktívne tituly prídu cez duálny listing

Ďalšou z možností, ako urobiť bratislavskú burzu atraktívnou, je duálna emisia zaujímavých titulov. „Aj na pražskej burze veľa z emisií, ktoré sú úspešné, sú vlastne duálne a ku podivu sa obchodovali viac v Prahe, ako na trhu, kde boli pôvodne kótované,“ zamýšľa sa generálna riaditeľka BCPB Mária Hurajová. Možnosť príchodu českých akcií potvrdzuje aj obchodný riaditeľ obchodníka s cennými papiermi Patria Direct Martin Kodýdek: „Ambícia urobiť duálny listing niektorej českej spoločnosti tu je. Proces nie je úplne jednoduchý, je to na dohode s českým emitentom. Podmienkou je, aby burza dostala impulz.“

Petr Koblic vidí paradoxne nevýhodu v zavedení eura. Podľa jeho skúseností z Prahy je záujem o duálny listing najmä pri spoločnostiach, ktoré chcú, aby sa ich akcie obchodovali aj v inej mene.  

Asseco je spokojné v Poľsku, Poštová banka uvažuje o BCPB

Príkladom slovenskej spoločnosti, ktorá úspešne zaujala investorov, je ASSECO Slovakia – prvá spoločnosť emitovaná na zahraničnej burze – vo Varšave. Chief Finance Officer Ivan Országh vysvetľuje, že Poľsko uprednostnili aj pre predchádzajúce skúsenosti a vybudované kontakty spriaznenej spoločnosti ASSECO Poland, ktorá IPO realizovala skôr. Podľa Jany Chrenkovej z konzultačnej spoločnosti IPO Consulting skúšali pred Varšavou osloviť aj domáci trh, necítili však reálny záujem.

O vstupe na bratislavskú burzu uvažuje jediná banka v slovenských rukách Poštová banka. Michal Holík podmieňuje IPO definitívnym ukončením krízy, kontinuitou dobrých výsledkov banky, získaním investičného ratingu a dôverou akcionárov v ocenenie akcií trhom. Burzu si ešte predtým otestujú emisiou dlhopisov.

Kto bude investovať?

Petr Koblic z pražskej burzy vníma ako výhodu Slovenska dôchodkovú reformu a veľký objem peňazí v penzijných fondoch. Tie sa však pre absenciu domáceho zhodnocujú najmä na českom kapitálovom trhu a práve to by sa mohlo zmeniť. Takíto inštitucionálni investori v podobe DSS-iek by burze poskytli potrebnú likviditu.  

Rovnako dôležití sú aj bežní domáci investori. Tí však nemajú dobré skúsenosti z vlastníctva akcií v minulosti, na čo doteraz upozorňuje Ochranné spoločenstvo minoritných akcionárov. Michal Holík z Poštovej banky ich obavy vyvracia: „Koncentrovanie vlastníctva, to je už minulosť, dnes sa malý investor stáva vítaným hosťom. Ak v tom emitenti vydržia a budú sa správať štandardne, tak má kapitálový trh veľkú šancu.“ Najmä preto, že bežný retailový klient má odvahu vstúpiť na akciový trh, zdôrazňuje Peter Krištofovič zo Salve: „Ľudia nie sú konzervatívni, dajú peniaze aj do akcií, sú sofistikovanejší, ale dôležité slovo je dôvera.“

Receptom na oživenie bratislavskej burzy je dôvera >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet