Redakčný komentár: A čo takto daňovo zvýhodniť majetkové poistenie?

Fakt prvý: Slovensko zasiahli neočakávane silné povodne. Fakt druhý: Len málo poškodených bolo poistených proti povodniam. Fakt tretí: Štát bude solidárny a čiastočne odškodní nepoistené obete. Fakt štvrtý: Štát nerobí nič preto, aby ľudia prenášali riziko na poisťovne.

Sporenie už nebude daňovo výhodné

Štát potrebuje viac peňazí a jedným z plánovaných úsporných opatrení je zrušenie daňovej podpory sporenia. Od januára budúceho roka si už Slováci nebudú môcť od daňového základu ročne odrátať až 398,33 eura zaplatených na životné poistenie, DDS (tretí pilier) alebo účelové sporenie. Daňová povinnosť sa tak zvýši o viac ako 75 eur a sprostredkovatelia prídu o dôležitý predajný argument.

Daňová podpora mala ako hlavný cieľ motivovať ľudí, aby sa nespoliehali na štát a na dôchodok si sporili aj na vlastných účtoch. Aj po dôchodkovej reforme a vytvorení druhého piliera má nezávislé sporenie svoj význam. Minister financií Ivan Mikloš však vidí jeho podporu ako deformačnú: „Navrhujeme zrušenie daňových výnimiek na isté typy úspor, ktoré nezvyšujú celkovú úroveň úspor v ekonomike, ale len menia ich štruktúru v prospech tých úspor, ktoré sú zvýhodnené. Preto navrhujeme zrušenie nezdaniteľných častí základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie.“   Povedané inak, Mikloš verí, že ľudia budú sporiť aj bez daňového zvýhodnenia. Či naozaj, dozvieme sa až neskôr.

Už dnes však môžeme povedať, že napríklad IŽP získali konkurenčnú výhodu nie celkom zaslúžene. Samotný produkt nie je najvhodnejším na sporenie, pričom klient  môže sporiť oveľa výhodnejšie (s nižšími poplatkami a vyšším zhodnotením) v inom produkte, ktorý daňovo zvýhodnení nie je.

Hoci je daňová podpora sporenia široká, najviac z nej stále ťažia životné poistenia a DDS-ky. Riaditeľ životného poistenia a investičných fondov AXA pre ČR a SR Ľubor Vrlák  pred časom pre Investujeme.sk uviedol, že klienti sú o daňovom zvýhodnení sporenia informovaní. „ Pravdou je, že je akýmsi zažitým stereotypom je to, že sa táto výhoda týka predovšetkým doplnkového dôchodkového sporenia či životného poistenia. Je to pravdepodobne spôsobené tým, že otvorené podielové fondy nespĺňajú „automaticky“ podmienky stanovené zákonom, ale aj intenzitou komunikácie tejto skutočnosti zo strany správcov podielových fondov“ .

Ak si to zhrnieme: pokiaľ zrušenie daňového zvýhodnenia zníži predaj IŽP a produktov DDS-iek na úkor ostatných foriem sporenia a investovania, nič vážne sa nestane, skôr naopak...

Bez dopadových štúdií však nemôžeme vylúčiť scenár, že Slováci budú menej sporiť a začnú viac míňať. Pre po-krízové naštartovanie ekonomiky to môže byť dobré, ale peniaze im budú na dôchodku chýbať...

Zodpovedná vláda by mala pokračovať v podpore tých občanov, ktorí sa neplánujú spoliehať na štát. Áno, zrušenie odpočítateľnej položky na účelové sporenie zvýši daňové príjmy štátu, zvyšovať si ich na úkor aktivity, ktorá tlačí občanov k samostatnosti, však môže byť krátkozraké.

Podpora aj neživotnému poisteniu?

Keď už reformy, tak dlhodobé a ideálne v rámci nich naučiť Slovákov zodpovednosti za vlastný majetok. Nedávne povodne ukázali v plnej nahote, že Slováci nie sú priateľmi poistenia. Podľa reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre ministerstvo financií realizovalo Centrum sociálnych výskumov Infostatu, má životné poistenie 45% respondentov a majetok si poistilo 42% oslovených. Poistenie si uzatvárajú najmä podnikatelia, vysokoškolsky vzdelaní a ľudia vo veku od 40 do 49 rokov. Čo však  s tými, ktorí sa nepoistili? A rozhodne ich nie je málo.  

Bývalý premiér Robert Fico začiatkom júna potvrdil, že len málo občanov získa po povodniach náhradu škody od poisťovne: „Urobíme všetko preto, aby štát preukázal svoju solidaritu,“ dodal. Podľa správy, ktorou sa 18. augusta zaoberala vláda Ivety Radičovej, vyčlenil štát na elimináciu následkov škôd na majetku fyzických osôb 25 miliónov eur a ďalší takmer 6 miliónov išlo na riešenie okamžitého obnovenia poškodenej infraštruktúry .

Namiesto povodní môžu prísť rozsiahle požiare zo sucha, veterná smršť alebo snehová kalamita – s výpočtom živelných udalostí by sme mohli pokračovať. V menšom či väčšom rozsahu prichádzajú pomerne často. Bolo by naivné veriť, že práve posledné povodne presvedčia ľudí, aby sa poistili...

Štát môže pravidelne hľadať rezervy na odškodnenie obetí, alebo preniesť túto ťarchu na špecialistov z poisťovní. Nezabúdajme pritom, že mnohí nepoistení odmietli poistnú ochranu z finančných dôvodov - poistenie nie je lacné. Nútiť ľudí do povinného poistenia majetku navyše smrdí minulým režimom, jeho daňové zvýhodnenie by však mohlo byť „kóšer“ pre všetky strany politického spektra: Ľudia sa (konečne) poistia s dobrým pocitom, že ušetria na daniach a štátu sa do budúcnosti znížia náklady na odškodňovanie obetí....

Spomínaný prieskum pre ministerstvo financií aj realita zo zatopených domov naznačujú - ľudia nemajú dôvod poistiť sa, je tu predsa silný sociálny štát. Politickým stranám, ktoré sa pred voľbami profilovali ako stredo-pravé, by takýto stav nemal vyhovovať...