Redakčný komentár: Minister Mihál prepásol šancu vytvoriť stabilný penzijný systém

Čo urobí Robert Fico s penzijným sporením, ak sa vráti do vlády? Odvolá, to čo minister Mihál odvolal a sľúbi to, čo sám sľúbil – v tomto prípade garancie. Nezhody medzi politikmi vidíme prakticky od vytvorenia druhého piliera. Minulý týždeň prijatá novela zákona o starobnom sporení síce má ambíciu riešiť deformácie systému, ale návrhu sa nepodarilo vyriešiť minimálne trojicu podstatných chýb.

Chyba prvá: Politická nestabilita

Minister práce Jozef Mihál mal pri naprávaní deformácií v penzijnom sporení dve možnosti: Mohol za okrúhlym stolom s odborníkmi a opozíciou hľadať kompromisné riešenie, ktoré vydrží aj zmenu politickej garnitúry, alebo ponúknuť vlastný nápad a vyhandlovať mu podporu v parlamente Mihálov návrh totiž nemal na začiatku podporu ani v rámci celej koalície. Výsledok poznáme.      

V čisto akademickej rovine akceptujme na chvíľu tézu, že Mihálov návrh je naozaj zázračným liekom na boľavý druhý pilier. Problém je, že tu máme silnú politickú stranu Smer, ktorá má ambíciu riešiť deficit Sociálnej poisťovne presunom časti peňazí z druhého piliera do prvého a ako argument používa práve (ne)bezpečnosť peňazí v DSS-kách. Ministerstvo práce svojim návrhom tento argument nijako neoslabilo a neurobilo nič preto, aby sa po zmene vlády znovu nezmenila aj legislatíva v dôchodkovej oblasti. Z úst odborníkov aj preto bez odozvy zaznieva požiadavka na istotu dôchodkového sporenia v podobe ústavného zákona.

Chyba druhá: Zápalky do rúk deťom...

Samostné DSS-ky upozorňujú, že typický Slovák je mimoriadne konzervatívny investor a akciový fond v pravom zmysle je preňho priveľmi rizikový inštrument. Za pravdu im dáva aj rozloženie úspor vo fondoch Asociácie správcovských spoločností, kde je viac ako polovica peňazí umiestnená do dlhopisových a peňažných fondov – teda do najbezpečnejších inštrumentov. Do rizikovejších inštrumentov jednoducho klientov nepustí MiFID dotazník.

Hoci ministerstvo práce očakáva, že odstránením garancií v rastovom a zmiešanom fonde sa správcom uvoľnia ruky a budú môcť dosahovať vyššie výnosy, v praxi sa zrejme nič nezmení. DSS-ky sa totiž viac ako zákonom cítia byť viazané rizikovým profilom klientov. Šéf Allianz DSS Jozef Paška v júni na HN klube pripomenul, že aj napriek informačnému listu o zrušení garancií ostane v negarantovaných fondoch: „veľa ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť. Nie je možné pri nastavení legislatívy ignorovať rizikový profil klienta. Podľa nášho výskumu je 80% klientov konzervatívnych a 50% nemá potrebné vedomosti na rozhodnutie sa.“ Samotný Mihál sa s týmito obavami nestotožňuje, a tvrdí, že ich novela reaguje na požiadavky doby a vyberá to najlepšie.

Z môjho pohľadu je však snaha urobiť z väčšiny Slovákov investorov do akcií rovnako dobrý nápad, ako keď dieťaťu, ktoré sa bojí tmy, dáme do rúk zápalky. Dôsledky môžu  byť horšie ako očakávaný úžitok. A to sa nezmení, kým vláda nezačne systematicky riešiť v prvom rade finančnú gramotnosť...  

Chyba tretia: Socializmus v sporení

Keby si na Slovensku v druhom pilieri sporil trebárs Warren Buffett, nedosiahol by vyššie zhodnotenie svojich úspor ako skladník bez maturity. Penzijné sporenie totiž na jednej strane tlačí bežných sporiteľov do "výnosnejších" akcií, ktorým nerozumejú a na druhej strane bráni profesionálnym investorom zhodnocovať vlastné prostriedky podľa svojich schopností. Ako v duchu socialistickej zásady, nikto nemôže zarábať (zhodnocovať svoje úspory) viac ako ostatní....

Vyriešiť by sa to pritom dalo pomerne jednoducho. Napríklad by sa sporenie v druhom pilieri rozšírilo na väčšinu finančných produktov dostupných retailovej klientele s prísnym posudzovaním rizikového profilu sporiteľov. Alebo by sa povinný vstup do druhého piliera zaviedol neskôr, napríklad od 35-teho roku – práve o tejto možnosti hovoril pred voľbami (v tom čase populárny) ekonomický analytik Jozef Mihál. Dnes o tom rovnako zanietene mlčí.

A čo ďalej?

Rozhodne nemožno povedať, že návrh z dielne ministerstva práce je zlý v celej svojej šírke. Potlesk si zaslúži napríklad vytvorenie štvrtého typu fondu - indexového s výrazne lacnejšou správou. Samotný minister však prepásol príležitosť, ktorú mal - vytvoriť dlhodobý systém. Uveril totiž vlastnému egu, že práve návrhy z dielne jeho ministerstva najvýraznejšie pomôžu penzijnému sporeniu. V skutočnosti však nekonečný seriál zmien v starobnom sporení napísal minulý týždeň v parlamente len svoju ďalšiu epizódu a počtom častí raz možno tromfne aj turecký televízny hit. Ješitných ministrov totiž bude v rezorte práce určite dosť aj budúcnosti.

Samotný Jozef Mihál nikdy neskrýval, že keď nemusel, sám dobrovoľne sociálne poistený nebol. Pravda, dnes by to bolo už zložitejšie, keďže (aj jeho zásluhou) sa zákonom rozšíril okruh povinne poistených osôb. Otázkou zostáva, koľko ľudí by minister práce do sociálneho poistenia získal, keby namiesto sily zákona použil iba argumentáciu a zdôrazňovanie výhod v druhom pilieri. Asi nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že takýchto sporiteľov by bez problémov spočítal na prstoch aj jednoruký.      

Redakčný komentár: Minister Mihál prepásol šancu vytvoriť stabilný penzijný systém >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet