Redakčný komentár: (Ne)sloboda v investovaní 21 rokov po...

17. november 1989 a následné udalosti priniesli slobodu aj do ekonomického života. Vytvorilo sa konkurenčné prostredie, začalo sa vyrábať podľa požiadaviek trhu. Bežný spotrebiteľ má na výber z desiatok bankových a poistných produktov a svoje peniaze môže investovať na kapitálovom trhu. V jednej oblasti však štát nie je ochotný uznať, že Slováci sa sami vedia najlepšie rozhodnúť...

Dôchodková poloreforma

Dôchodková reforma ex-ministra práce Ľudovíta Kaníka bola revolučná a z pohľadu sporiteľa mimoriadne veľkorysá, keďže až polovica odvodov dôchodkového sporenia (9% hrubej mzdy) smeruje na súkromné účty sporiteľov. Druhý pohľad však odhalí, že až tak "súkromné" v skutočnosti nie sú. Obrovským pozitívom je, že štát nemôže peniaze využívať v pyramídovej hre zvanej priebežný pilier, na druhej strane však ani klient nemôže k správe „vlastných“ peňazí takmer nič povedať.

Šesť nápadne podobných dôchodkových správcovských spoločností a v každej tri stratégie (rastová, vyvážená a konzervatívna) sú asi takým výberom, ako keď vám v autopredajni oznámia, že výber je široký, lebo Škoda 105 je v bielej, červenej aj modrej farbe. A keď namietate, že po ulici jazdia aj BMW-čká, Volvá a Volkswageny – odpoveďou je, že tie nie sú bezpečné, lebo jazdia príliš rýchlo.

Absurdné? Ani nie, kvalitnými zahraničnými autami je v tomto prípade široké spektrum sporiacich a investičných produktov dostupných na trhu. Od dlhoročných bankových vkladov, cez zaistené fondy až po lákavé (aj keď vysoko rizikové) investičné príležitosti do „emerging markets“.

V záujme bezpečnosti peňazí?

Prísne nastavené podmienky v druhom dôchodkovom pilieri sú zdôvodnené ochranou majetku sporiteľov. Paradoxne však táto ochrana spôsobila, že klient nesmie využívať zaistené produkty a len sa ticho pozerá na rozhodnutia portfólio manažérov bez šance vybrať si inak uvažujúceho správcu. V období, keď veta „niet bezpečnejšieho inštrumentu na investovanie ako dlhopisy európskych krajín“ vyvolá trpký úsmev na tvári, nie sú ani konzervatívne fondy dostatočnou zárukou. Na druhej strane ani rastové fondy nevyužívajú v plnej miere potenciál finančných trhov a to nielen z dôvodu legislatívnych oklieštení.

Zhrnuté a podčiarknuté:

• Klient, ktorý by v MiFID dotazníku vyšiel ako vysoko konzervatívny, nemá inú šancu ako zvoliť si (preňho stále rizikový) nezaistený konzervatívny fond. (Návrat do Sociálnej poisťovne nie je riešením).
• Klient s profesionálnymi znalosťami z oblasti kapitálových trhov sa musí iba ticho prizerať, ako mu portfólio manažér (možno menej schopný ako je sám klient) v rastovom fonde nedokáže dostatočne zhodnotiť jeho peniaze.

So súčasným stavom investovania na dôchodok môže byť spokojný len málokto. Kto nemusí, ten si na dôchodok sporí inak ako prostredníctvom prvého a druhého piliera. A niet sa čomu čudovať, na trhu je dnes množstvo zaujímavých produktov. Často s výhodnejšou poplatkovou štruktúrou ako ponúkajú druhopilierové DSS-ky.

Fungujúci trh finančných produktov  prináša klientovi zaujímavejšie produkty za výhodnejšie ceny - tento takmer „truizmus" je v oblasti druhého piliera tvrdo ignorovaný. Štát postavený na princípoch slobody odmieta dať slobodu ľuďom pri najdôležitejšej investícii života – sporení na dôchodok. Sporiteľom s vyššou mierou finančnej gramotnosti je tak odopreté právo zhodnotiť si vlastné peniaze (na súkromnom účte) primerane svojim schopnostiam. A to všetko s argumentom, ktorý zaznieval aj pred 20-timi rokmi – je to v záujem občanov (sporiteľov).

Dôchodková reforma sa síce udiala s cieľom vymaniť sa z dôchodkového sporenia nastaveného v minulom režime, ale udiala sa v duchu uvažovania, ktoré sme sa naučili práve v minulom režime...

O zmene sa pred voľbami hovorilo viac...

Kritika modelu nastaveného Ľudovítom Kaníkom zaznievala pred parlamentnými voľbami z úst súčasných koaličných politikov. Niekdajší ekonóm Svetovej banky a terajší podpredseda KDH Anton Marcinčin v decembra 2008 pre Hospodárske noviny uviedol: „Nevidím dôvod, prečo by vláda mala garantovať môj vysoký dôchodok – a nútiť ma do vysokých odvodov – no súhlasím s tým, že by sme sa mali všetci zbierať na rozumne vysoké dôchodky pre tých, ktorí si súkromne z akéhokoľvek dôvodu nenašetrili."

Súčasný minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál (SaS) bol v júni 2009 na diskusii o budúcnosti dôchodkového sporenia ešte konkrétnejší. Podľa neho by sa mala zaviesť: „povinná účasť v II. pilieri avšak až od určitého veku (35 rokov) a len do nasporenia sumy, postačujúcej na výplatu doživotného dôchodku v určitej výške (vo výške sumy životného minima). Mimo doby povinnej účasti by občan platil odvody len na dôchodkové poistenie avšak len v „polovičnej“ výške." Podľa Mihála potrebujú mladí ľudia peniaze na iné účely - napríklad na splátky hypoték, takže si ich "neprejedia", tvrdí.

Mihál sa, už ako minister, síce vrhol do upratovania dôchodkov, najskôr sa však zameral na zrušenie odvodových výnimiek. Začiatkom budúceho roka by chcel predložiť novelu zákona, ktorá zmení pravidlá v druhom pilieri, pôjde však o povinný vstup mladých ľudí či možnosť využívať naraz viacero fondov.

Na zmeny týkajúce sa dobrovoľného sporenia v druhom pilieri si ešte počkáme: „Bolo a je to súčasťou predvolebného programu SaS. Ak sa nám v priebehu nasledujúcich štyroch rokov podarí zaviesť odvodový bonus, vrátime sa k tomu a bude to aktuálne,“ informovala v auguste 2010 Investujeme.sk Andrea Devanová z mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

V hre je napríklad dostupnosť vlastného bývania pre mladých

Investujeme.sk na modelovom príklade potvrdilo, že ak by mladý človek neplatil v prvých rokoch peniaze do druhého piliera, ale použil by ich splátku hypotéky, výrazne by sa zvýšila dostupnosť vlastného bývania pre mladých. Práve toto je dôvod, pre ktorý by sa zásadná reforma druhého nemala odkladať. Ale zrejme sa bude.

Ak pravda, nie je cieľom poslať predvolenú návnadu definitívne do zabudnutia. Medzi vládou a DSS-kami sa rysuje dohoda o využití peňazí sporiteľov na financovanie diaľnic. DSS-ky by požičali peniaze sporiteľov  „pokiaľ by to aj pre ne bolo výhodné“. Či si pod „výhodnosťou“ máme predstaviť  atraktívne zhodnotenie kapitálu alebo udržanie oligopolu v správe penzijných úspor, už vysvetlené nebolo. Ale to sú len špekulácie...

Minister práce a sociálnych vecí Jozef  Mihál má jedinečnú šancu dokončiť Kaníkovú dôchodkovú poloreformu. Optimálne vo forme, na akej sa zhodne odborná verejnosť.  

Na otázku, či sa z úprimného liberála nestal po voľbách populista a technokrat, teda odpovie sám Jozef Mihál. Len dodám, že 21 rokov po zvrhnutí totalitného režimu je v hre právo rozhodovať o vlastných peniazoch.  

Redakčný komentár: (Ne)sloboda v investovaní 21 rokov po... >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet