Redakčný komentár: Vysoké dane? Založte si firmu na Cypre, premiérka sa vás zastane

Ak využívate legislatívne možnosti na daňovú a odvodovú optimalizáciu a do verejného rozpočtu platíte menej, ako si vo vláda naplánovala minúť, ste špekulant. Ak sa rozhodne optimalizovať oveľa sofistikovanejšie a svoje príjmy presmerujete do európskeho daňového raja na Cypre, je to už v poriadku, hoci na rozdiel od prvého prípadu platíte Slovenskej republike rovnú nulu. „Pro-cyperská“ rétorika zaznela z úst premiérky Ivety Radičovej.

Na začiatku kauzy „budovy pre košických daňovákov“ ešte premiérka nepovažovala sporný prenájom za stranícky klientelizmus a na tlačovej besede pri otázke o cyperskom pozadí firmy Nitra Invest zaujala obranný postoj: „Cyprus je členská krajina EÚ, pani redaktorka. Takže spochybňovať členskú krajinu európskej únie je vážna veta.“ Ibaže Cyprus je zároveň daňovým rajom eurozóny. Okrem maskovania skutočných vlastníckych vzťahov je za zakladaním firiem na Cypre  snaha platiť nižšie dane. V kontexte pripravovanej daňovej a odvodovej reformy sú Radičovej slová slušne povedané nešťastné a nejednému živnostníkovi sa po ich vypočutí musel otvoriť nožík vo vrecku.

Už niekoľko mesiacov totiž pomerne intenzívne počúvame z úst šéfa parlamentu Richarda Sulíka (SaS) a financministra Ivana Mikloša (SDKÚ) o skupinách, ktoré „neoprávnene“ využívajú výhody v daňovom a odvodovom systéme. Inak povedané, neúnosne vysoké odvodové zaťaženie núti čoraz viac ľudí prechádzať zo zamestnaneckých pomerov k výhodnejším alternatívam. Čo poteší daňovníka, však zväčší dieru vo verejných financiách. Preto našla vládna koalícia riešenie - živnostníkom a ďalším skupinám vezme údajne neoprávnené výhody, zvýši ich daňové a odvodové zaťaženie a privrie tak nožnice medzi zaťažovaním závislej činnosti a ostatných zárobkových aktivít.

Aj preto sa budú rušiť paušálne výdavky pri SZČO, aj preto sa zruší takzvaná „bulharská konštanta“ (terminus populizmus Sulikizmus), ktorá znižuje vymeriavací základ, aj preto budú platením sociálnych odvodov postihnutí napríklad príjemcovia dividend a podielov na zisku.

Pozrime sa teraz na dopady na vybrané skupiny:

V prípade SZČO má zrušenie paušálnych výdavkov postihnúť najmä pro-forma živnostníkov bez skutočných nákladov. Kto má skutočné výdavky, môže si ich uplatňovať aj naďalej, dozvedeli sme sa. Okrem zbytočnej záťaže spojenej s evidovaním každého takto uplatneného centa sa vynára aj ďalší problém. I v prípade, že by si živnostník uplatnil skutočné výdavky na úrovni 40% príjmov, znamená preňho návrh MF väčšie zaťaženie ako súčasný stav a to pri hrubom príjme 700 eur a viac.

Nuž a snaha ťahať sociálne odvody aj od príjemcov dividend a podielov na zisku sa nedá nazvať inak ako samovražednou ambíciou zvýšiť atraktívnu rovnú daň na nekonkurencie-schopnú úroveň. Ako to výstižne pomenovali predstavitelia Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu, Slovensko bolo doteraz krajinou, kde sa oplatilo platiť dane.

Cyperská pointa odvodového vtipu

Rozumiem ambíciám zabezpečiť z dlhodobého hľadiska dostatok peňazí najmä pre deficitný rozpočet Sociálnej poisťovne. Riešenie z dielne vládnej koalície má však ďaleko od efektívneho návrhu. Koalícia akoby nechcela pochopiť, že problémom je privysoké daňové a odvodové zaťaženie, ktoré sa pre niektoré skupiny po reforme ešte zvýši. Trpkou pointou odvodovej reformy sa tak môže stať prerieknutie premiérky spomínané v úvode. Predovšetkým podielnici v kapitálových spoločnostiach (s. r. o. a a. s.) budú so zvýšením odvodového zaťaženie hľadať lacnejšie alternatívy a tou najjednoduchšou je práve daňový raj na Cypre. Neverím síce, že premiérka sa zastane každého podnikateľa, ktorého sa bude daňový úrad pýtať na cyperské faktúry, ale to ani netreba. Cyprus je totiž naozaj členským štátom eurozóny a je dostupný aj slovenským podnikateľom – vrátane špekulantov, v ktorých skrotenie naivne verí vláda.  

Ekonómovia vládnej koalície pritom musia sami najlepšie vedieť, že zvýšenie daňového a odvodového zaťaženie neznamená automaticky vyššie príjmy štátneho rozpočtu – skôr naopak. Práve špekulanti, proti ktorým sú zmeny zamerané, budú hľadať  nové spôsoby, ako neplatiť štátu priveľa. V prípade malých živnostníkov zas môžeme očakávať nižšiu ochotu priznávať príjmy.

Kto je špekulant?

Apropo špekulanti. Je komické, že o zneužívaní systému živnostníkmi hovoria predstavitelia strán, ktoré nedokázali zaujať jednoznačný postoj k podozreniam z klientelizmu a iným kauzám: (Hayekovci, Liberálny dom, budova daňových úradov v Košiciach...)

Každopádne, vládna koalícia sa svojou neochotou pristúpiť na širokú odbornú diskusiu, sama dobrovoľne vzdala šance realizovať dlhodobú a kvalitnú odvodovú reformu.

Paradoxne je pritom súčasná reforma potrebná preto, že druhá Dzurindova vláda nezvládla reformu dôchodkového systému. Odvádzanie peňazí do prvého a druhého piliera v pomere jedna k jednej je síce veľkorysé k súčasným sporiteľom, ale už pri spustení penzijnej reformy bolo jasné, že ide o časovanú bombu pre rozpočet Sociálnej poisťovne. Keby si vtedy ekonomickí ministri nechali poradiť od odborníkov a nepovažovali všetky protiargumenty za zbrojenie proti penzijnej reforme, diera v Sociálnej poisťovni by bola menšia a namiesto ukazovania prstom na špekulantov sa dnes mohli odvody naozaj znižovať.

Redakčný komentár: Vysoké dane? Založte si firmu na Cypre, premiérka sa vás zastane >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet