Rok 2012: Deleveridžing a reflácia

V predchádzajúcej analýze sme hovorili o deflačných tlakoch ako o predpokladanom víťazovi nad tlakmi vysoko inflačnými aj počas budúceho roka. Deflácia však v bežnom ponímaní znamená pokles cenovej hladiny, a to rozhodne nie je veľmi pravdepodobný scenár. S najväčšou pravdepodobnosťou budeme svedkami mierneho rastu cien, čiže nízkej inflácie. Preto bude správne, ak miesto termínu deflácia budeme používať termín deleveridžing.

Deleveridžing znamená nutnosť znižovania bilancií ekonomických subjektov. Rok 2012 tak bude súbojom medzi prirodzeným deleveridžingom a reflačnou politikou centrálnych bánk.  

Trojuholník lásky

Trojuholník lásky predstavuje prirodzený vzťah medzi úvermi, ekonomickým rastom a cenou aktív. Pokiaľ rastie objem produktívnych úverov, tie podporujú ekonomický rast a rast cien aktív. Pokiaľ sa však ekonomický rast znižuje, nastáva deleveridžing a ceny aktív prirodzene klesajú.

Nová paradigma alebo „nový normál“ v najbližších rokoch znamená, že ekonomický rast pod tlakom obrovského naakumulovaného dlhu a ostatných faktorov bude stagnovať. Priemerný rast svetovej ekonomiky za posledných 10 rokov bol slušných 3,7%. Pre budúci rok sa očakáva podobné číslo, no náš odhad hovorí iba o polovičnej hodnote. Okolo seba máme až príliš veľa nášľapných mín na to, aby ekonomiky rástli takým tempom ako za poslednú dekádu.

Európsky deleveridžing

Eurozóna sa nachádza vo svetovom meradle asi na prvom mieste v rebríčku možných kandidátov na ekonomický kolaps. Rozpad eurozóny je reálnou alternatívou. To, či sa udeje alebo nie, nevieme. Euro bol od začiatku politický projekt a ako politický projekt bude pokračovať. Ak politici nájdu prijateľný spôsob, ako z eurozóny urobiť transferovú úniu (neustála podpora slabých krajín), tak euro môže prežiť. Kolaps bánk a firiem v periférnych krajinách môžu využiť silné korporácie z jadrovej eurozóny na lacný vstup na trhy týchto krajín. Táto skrytá privatizácia bude vytvárať slušné podmienky pre stabilizáciu a budúci ekonomický rast.

A pokiaľ tento proces udrží spoločenskú rovnováhu v južanských krajinách, Európa môže pomaly smerovať k optimálnej menovej únií. Proces však bude omnoho bolestnejší a dlhodobejší ako bolo spojenie Nemecka, a nacionálne trenice a možný populizmus ho môžu kompletne zabrzdiť a dokonca spôsobiť ak nie rozpad eurozóny, tak jej výrazné zmenšenie. A to všetko sa bude diať v situácií, keď sa eurozóna s veľkou pravdepodobnosťou dostane do recesie, ktorá prinesie silné sociálne pnutia v mnohých krajinách.

Európski politici vedia, že nutnou podmienkou na obnovu zdravia eurozóny je rekapitalizácia bánk. Banky musia do polovice budúceho roka zvýšiť svoju kapitálovú primeranosť (pomer aktív ku kapitálu) na 9%. Táto požiadavka prichádza vo veľmi nevhodnú dobu. Bilancia amerických bánk je $16 biliónov dolárov, zatiaľ čo bilancia európskych bánk je $41 biliónov dolárov. Je veľmi nepravdepodobné, že pri súčasných nízkych cenách akcií bánk a dostupnosti kapitálu by banky dokázali/chceli výrazne navýšiť svoj kapitál. Budeme tak svedkami pravdepodobne úplne opačného procesu – postupného znižovania svojich bilancií – deleveridžingu. V eurozóne tým najviac utrpia firmy, ktorých prístup ku zdrojom sa zníži. Recesia v eurozóne je takmer garantovaná.

ECB si je vedomá toho, že tento proces bude mať negatívny vplyv ako na likviditu, tak na solventnosť bánk. Z tohto dôvodu vykonáva skryté kvantitatívne uvoľňovanie, a to najmä pomocou repo-operácií (dohoda o odkupe aktív a ich spätnom predaji). Len za posledného pol roka zvýšila ECB svoju bilanciu o €800 miliárd, čo je viac ako spravil Fed pri prvom kvantitatívnom uvoľňovaní. ECB sa týmto spôsobom snaží zastaviť panické výpredaje, podporiť ceny bankových aktív a obnoviť dôveru na finančnom trhu. Neprirodzený proces reflácie však nemá dlhodobú šancu na úspech.

Ázijský deleveridžing

Znižovanie bilancií európskych bánk nepostihne iba Európu, ale aj ostatné regióny, kde mali európske banky významne zainvestované. A najsilnejším takýmto regiónom je Ázia. A opäť, timing tohto procesu je výrazne negatívny, keďže v Číne sme v roku 2011 zaregistrovali prvé znaky praskania bubliny na trhu nehnuteľností.

A nielen to, vládne stimuly na boj proti kríze v roku 2009 si začínajú vyberať svoju prvú daň vo forme obrovského nárastu nesplatiteľných úverov lokálnych vlád. Odhaduje sa, že minimálne 10% čínskych úverov je nedobytných. A práve čínske banky absolútne dominujú rebríčku najväčších bánk na svete, podobne ako mu dominovali tie japonské na začiatku 90. rokov. Asi nebude prekvapením, že prepadu akcií európskych bánk v minulom roku konkurovali vo svetovom meradle iba banky čínske. Nie je náhoda, že Šanghajský akciový index dosahuje svoje dvojročné minimá.

Čínska vláda môže prísť s ďalšou snahou o refláciu, podobne ako to spravila v roku 2009, keď podporila masívne komoditné špekulácie. Avšak situácia sa od roku 2009 výrazne zmenila. Pokračujúce kvantitatívne uvoľňovanie v USA a Eurozóne spôsobuje vysoké inflačné tlaky v domácej ekonomike. Aj keď tie sa v poslednej dobe mierne znížili, Čína a ostatné rozvojové krajiny potrebujú udržiavať slabú menu, aby mohli exportovať a expandovať. Práve slabá mena bola základom ich dlhodobého úspechu. Automatické posilňovanie ich mien bude čiastočne limitované útekom kapitálu z týchto krajín. No celkovo vysoká inflácia bude limitovať schopnosť politikov podporiť domácu ekonomiku. V konečnom dôsledku nebude existovať iná možnosť, ako nechať bublinu prasknúť.

Európska kríza sa v roku 2012 postupne rozšíri na rozvíjajúce sa trhy a ostatné súvisiace ekonomiky. Čínske spomalenie bude mať negatívny vplyv hlavne na Japonsko. Táto krajina už teraz žije na hrane svojich možností a výrazné spomalenie ekonomiky svojho najväčšieho obchodného partnera prinesie pre Japonsko veľké problémy. Predpokladáme tak, že akútna kríza by sa mohla v budúcom roku preniesť z eurozóny práve na rozvíjajúce sa trhy a Áziu.

Americký deleveridžing

Fed sa na konci roka 2011 mohol cítiť komfortne – americká ekonomika dosahuje akceptovateľné úrovne rastu, korporátne zisky sú vysoké a obavy o americkú recesiu sa nenaplnili. USA sa tak javí ako ostrov stability vo svete zmietanom problémami. Avšak väčšina ziskov amerických korporácií je dosahovaných mimo USA. Problémy v okolitom svete sa tak skôr či neskôr prejavia aj na amerických bilanciách. Čiastočne ich bude krátkodobo kompenzovať silnejúci dolár, no znižovanie výdavkov americkej vlády nebude mať na ekonomiku pozitívny vplyv, podobne ako silnejší dolár.

Fed si je vedomý faktu, že aj napriek relatívnej odolnosti, ekonomika stále balansuje na hrane. Americký bankový sektor je síce zdravý a deleveridžing sa ho príliš nedotýka, no o to viac sa dotýka amerického tieňového bankovníctva, ktoré má rovnakú veľkosť aktív ako sektor bankový. Pokiaľ bude ekonomický rast nízky a svet sa bude ponárať do recesie, Bernankemu neostane nič iné, ako prísť s ďalšou snahou o refláciu v podobe kvantitatívneho uvoľňovania číslo 3, aby dokázal kompenzovať pokračujúce zmenšovanie sa tieňového bankovníctva, ktoré stratilo už štvrtinu svojej veľkosti.

Záver

Predpokladáme, že najsilnejší vplyv na globálne aktíva bude mať v roku 2012 pokračujúci deleveridžing a snaha o refláciu centrálnymi bankami bude mať častý pozitívny, no iba krátkodobý účinok. Tieto dve protichodné tendencie budú vytvárať ešte väčšiu volatilitu ako v minulom roku. Trhu tak bude vládnuť klesajúci trend, ktorý bude často na krátku dobu obrátenými prudkými rastovými rely. Obchodovanie a investovanie si tak bude vyžadovať veľmi pozorné sledovanie a zodpovedný money-manažment.