Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Rozšafné cestovanie a dlhy, čo otriasajú základmi sveta (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Rozšafné cestovanie a dlhy, čo otriasajú základmi sveta (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Boh je nekonečne dobrotivý, Boh je nekonečne láskavý… Skackajúc po schodoch si susedkin syn opakoval poučky z katechizmu, keď sa zjari pripravoval na preskúšanie pred 1. svätým prijímaním.

Na jeho poučky i skákanie po schodoch som si náhle spomenul teraz na jeseň – dôvodov na to bolo viac. Tým prvým, ktorý rozhneval nielen mňa, bola nekonečná láskavosť a nekonečná dobrotivosť slovenskej vlády, ktorá…

Po prvé, ministri Richter a Pellegrini odkázali dlhodobo nezamestnaným bez vzdelania, že ich pošlú späť do škôl a tam absolvujú tzv. malú učňovku a potom si už ľahko nájdu robotu. Jednoduché riešenie! Daňových poplatníkov to podľa oficiálneho vyhlásenia ministrov bude stáť maličkosť – 25 miliónov eur…

Po druhé, ďalšie milióny vláda rozšafne vvyhodí na bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov vlakmi. Podľa premiéra Fica to štát bude stáť minimálne 13 miliónov eur ročne. Štát? Rozumej: nás všetkých vrátane tých, ktorí vlakmi z nejakých dôvodov necestujú. Napríklad preto, že do mesta alebo obce, v ktorej bývajú, železničná trať nevedie.

Proti tomuto populistickému kroku okamžite zdvihla hlas opozícia. Napríklad predseda strany SaS Richard Sulík vyhlásil, že vládou schválené cestovanie zadarmo pre seniorov a študentov je fackou strednej triede a všetkým ľuďom, ktorí na Slovensku pracujú, podnikajú a tvoria hodnoty. „Robert Fico systematicky žmýka podnikateľov a strednú vrstvu vyššími daňami i odvodmi, aby mohol zo spoločných peňazí bez škrupúľ podplácať neproduktívne skupiny obyvateľov, u ktorých na výmenu očakáva ich hlas,“ uviedol Sulík a dodal, že SaS nevidí žiaden dôvod na to, aby študenti mohli cestovať zadarmo na akejkoľvek trati a na akýkoľvek účel:

"Kým zvýhodnenie cesty do školy by bolo pochopiteľné, takýto bianko cestovný lístok je nezmyselný, nesystémový a jednoznačne nespravodlivý. Namiesto toho, aby vláda mladých ľudí viedla k zodpovednosti za vlastné životy a zapájala ich do tvorby hodnôt pre spoločnosť, ide ich rozmaznávať benefitmi a učiť ich závislosti od štátu. To je mimoriadne nebezpečné!”

Opozičné KDH zasa zvýraznilo, že cestovanie zadarmo pre študentov a dôchodcov železnicou prinesie drahšie lístky v autobusoch. Vláda takýmto spôsobom delí ľudí na dve kategórie, domnievajú sa kresťanskí demokrati.

Téme rozhadzovania sa podrobne venoval publicista Peter Apolen v článku s výstižným titulkom Je zodpovedné hospodárenie luxusom? K tomu len dodám, že podľa najnovších vyjadrení Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) bezplatná preprava študentov a dôchodcov bude stáť nie plánovaných 13 miliónov, ale viac než dvakrát toľko – cca 30 miliónov!

Je dlhová brzda naozaj nezmysel?

V súvislosti s omieľanými vlakmi zadarmo sa však otvorili aj ďalšie súvislosti. Premiér Fico keď hovoril o vlakoch, jedným dychom dodal, že dlhová brzda (ktorá by v skutočnosti mala byť poistkou pred bezbrehým populizmom a rozšafným rozhadzovaním) je podľa jeho slov nezmysel. Dôvodil tým, že sú krajiny, ktoré majú oveľa vyššie zadlženie ako Slovensko, no zabudol doplniť, že sú to práve tie krajiny, ktoré pred niekoľkými rokmi vyvolali krízu eurozóny a ktoré museli medzinárodné inštitúcie zachraňovať pred bankrotom.

Naopak sú krajiny, ktoré majú zadlženie veľmi nízke. Patria medzi ne aj krajiny bývalého východného bloku ako napríklad Estónsko, Rumunsko či Bulharsko, ale lepšie ako Slovensko je na tom i Česko. “Prečo sa premiér nechce inšpirovať nimi, nevedno,” zdôraznil Peter Apolen v citovanom článku o zodpovednom hospodárení.

Medzinárodné inštitúcie ako ECB alebo IMF však dlhodobo kritizujú krajiny za vysoký deficit a veľké dlhy. Téma v súvislosti s pnutím v eurozóne (kým Nemecko požaduje, aby všetky členské krajiny EÚ dodržiavali rozpočtové pravidlá a uskutočňovali štrukturálne reformy, iné krajiny ako napríklad Francúzsko aTaliansko chcú isť opačným smerom a požadujú stimuláciu hospodárskeho rastu) je naozaj aktuálna. Dokonca hrozí, že Európska komisia (EC) vráti Taliansku štátny rozpočet na prepracovanie, pretože neuposlúchlo radu znížiť štrukturálny deficit o 0,7 percenta HDP

Svet ťaží neúnosná hora dlhov

S témou dlhov priamo súvisí otázka kvantitatívneho uvoľňovania. Jeho temnou stranou je hora dlhov, ktorú svet naakumuloval za posledných pár rokov, zdôrazňuje Saxo Bank vo svojom výhľade na štvrtý kvartál 2014. “Je načase, aby sme sa porozprávali o dlhoch. Je to nepríjemná pravda, o ktorej nechce nikto diskutovať,” hovorí hlavný ekonóm Saxo bank Steen Jakobsen.

Dlhy ale podľa jeho slov narástli natoľko, že otriasajú základmi svetového hospodárstva. Nikdy nebola priepasť medzi realitou a vnímaním aktuálnej ekonomickej situácie väčšia. ”Napriek tomu neboli príležitosti na tomto rozdiele zarobiť väčšie ako sú dnes. Svet nekončí, len sa pripravuje na nový začiatok, v ktorom sa musíme vyrovnať s nepríjemnou pravdou – dlhom.“

Zatiaľ čo ECB uvoľňuje skrutky, Európska komisia (EC) bdie nad ich utiahnutím. Analytik ČSOB Jan Čermák k tomu poznamenal, že eurozóna zostáva epicentrom globálnych problémov a trhy pozorne sledujú ako tvorcovia hospodárskych politík menovej únie reagujú na prichádzajúce makroekonomické problémy. V centre pozornosti tak nie je len ECB, ale aj Európska komisia, ktorá na rozdiel od mäknúcej ECB hodlá držať jastrabiu líniu a chce v najbližších dňoch vyfliaskať Taliansko a Francúzsko za neplnenie fiškálnych cieľov.

Pripomeniem, že Medzinárodný menový fond (IMF) už začiatkom októbra varoval pred vznikom novej globálnej krízy. Medzi rizikové faktory, ktoré by sa mohli pod ňu podpísať, zaradil geopolitické problémy napríklad na Ukrajine alebo Blízkom východe, ďalej možné zvýšenie cien energií, ale najmä expanzívne politiky dôležitých centrálnych bánk. Tie dopujú peniaze do ekonomík, čo môže, spôsobiť prehriatie hospodárstiev. A navyše podporné opatrenia sa stále míňajú účinkom. „Pravda je krutá,“ žiada sa mi dodať k vyjadreniam IMF.

Niektorí ekonómovia aktuálne hovoria o vzniku bublín na finančných trhoch. Napríklad hlavný ekonóm Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) so sídlom v Bazileji, Claudio Borio v rozhovore pre nemecký denník Die Welt povedal, že na trhoch je podobná situácia ako pred finančnou krízou v roku 2008 – vzniká bublina v ocenení aktív. Dôvodom je podľa neho expanzívna menová politika centrálnych bánk. Úrokové sadzby sú príliš nízke a nafukujú apetít investorov, čo zvyšuje ceny aktív.

Ďalší zasa kladú do súvislosti s možným vznikom bublín aktuálny hypotekárny boom v niektorých krajinách, ale za zmienku napríklad stojí aj terajší stupňujúci sa boj o firemné úvery, ktorý medzi sebou vedú české banky a úroky sa dostávajú na minimá

Výročie: Vieme, čo preťalo Zlaté časy?

A pokiaľ ide o dlhy, kvantitatívne uvoľňovanie a bubliny, poučiť sa možno aj z minulosti. Určitým mementom nech je aj historický pád newyorskej burzy, ktorý odštartoval Svetovú hospodársku krízu. Uplynulý týždeň sme si pripomenuli 85. výročie krachu na Wall Street, tzv. Čierny štvrtok 24. októbra 1929, kedy v centre svetového finančníctva prepukla panika a každý sa chcel čo najrýchlejšie zbaviť akcií, ktoré sa – obrazne povedané – zo sekundy na sekundu stávali kúskami bezcenného papiera. A na nasledujúci deň, v tzv. Čierny piatok správy o situácii na americkej burze kruto zasiahli európske trhy atď.

Historici, ekonómovia a publicisti sa dodnes sporia o tom, v čom boli kľúčové príčiny vypuknutia svetovej krízy, resp. ktoré boli tie hlavné a ktoré vedľajšie momenty, ktoré tak náhle vyvolali nezastaviteľnú ničivú smršť. Isté je len jedno, že medzi hlavnými príčinami krízy malo svoje miesto rozširovanie objemu peňazí nekrytých zlatom. Teda určitá forma rozšafnosti.

Isté je však aj to, že Čierny štvrtok náhle preťal veľmi úspešné obdobie US ekonomiky, právom nazývané Zlaté časy Ameriky. Počas krízových rokov 1929 až 1933 vzrástla v USA nezamestnanosť na 25 percent! Hromadne sa zatvárali bane, krachovali továrne i banky a vkladatelia prichádzali o svoje úspory.

Kríza osobitne kruto postihla viaceré európske ekonomiky, najmä Nemecko, ktoré sa nevedelo vystrábiť z dôsledkov 1. svetovej vojny a prekvitol tam populizmus (Adolf Hitler), ale nemilosrdne zasiahla aj Britániu i priemyselne vtedy veľmi vyspelé Československo. Samotná kríza sa však priamo menej dotkla krajín, ktoré boli viac poľnohospodársky zamerané (Poľsko, Maďarsko).

Banky namiesto pointy

Hlavnú udalosť uplynulého týždňa – nedeľné dlhoočakávané zverejnenie výsledkov rozsiahlych záťažových testov bánk pre krátkosť času nebudem teraz podrobnejšie komentovať. A namiesto obligátnej pointy len uvediem, že testami ECB, ktoré mali preveriť ich kondíciu a schopnosť zvládnuť prípadné turbulencie v ekonomike, neprešlo až 25 zo 130 najväčších bánk v eurozóne. Výsledky testov ukázali, že potrebujú zvýšiť kapitál. Tri hodnotené banky zo Slovenska – SLSP, VÚB a Tatrabanka v testoch uspeli. Téme sa budeme ešte venovať.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu
Rozšafné cestovanie a dlhy, čo otriasajú základmi sveta (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Rozšafné cestovanie a dlhy, čo otriasajú základmi sveta (Týždeň vo financiách očami komentátora) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Andrej Zeman | 22.02.2017 00:00 Opatrnejší investori ako Slováci sú v Európe len Gréci

Hodnota finančného majetku domácností na Slovensku sa za uplynulú dekádu takmer strojnásobila. Nezmenilo sa však nič na tom, že tak ako v minulosti, aj teraz držia Slováci väčšinu svojich úspor na bežných, sporiacich alebo termínovaných účtoch, resp. vkladoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 21.02.2017 20:06

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

22.02.2017 11:20 Akciové indexy dosiahli nové rekordy

Index Dow Jones dosiahol v utorok nový rekord, keď prvýkrát prekonal hranicu 20 700 bodov. Potiahli ho najmä dobré hospodárske výsledky amerického maloobchodu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 10:03 Ranný prehľad trhov 22. februára 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 09:01 To bude tanec aneb Koruna po konci intervencí

Základní otázkou dnešní doby je: Kdo nakoupí ty obrovské zásoby spekulativních korun, které si nasyslili investoři v očekávání konce intervencí? Neboť ono je výborné spekulovat, jen musí být po ruce hejl, který to zaplatí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 22:22 Prvý odchodný deň tohto týždňa pre Ameriku

V utorok k nám z Japonska prišli predbežné odhady indexu nákupných manažérov vo výrobe. Tie prekonali očakávania na úrovni 52,1 bodu a boli dokonca oproti minulému mesiacu vyššie o 0,8 bodu. Zverejnená bola aj medzi mesačná aktivita všetkých priemyselných odvetví Japonska a s o niečo menším poklesom –0,3%, než bol ten minulý mesiac, nenaplnila očakávania –0,2%. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 13:33 Ceny bytov s väčšou rozlohou už prekonali predkrízovú úroveň

Za posledné tri roky sa priemerná cena bytov zvýšila o 20 percent, kým priemerná nominálna mzda len o desať percent a to pri zápornej inflácii jedno percento. „Ak bude tento vývoj pokračovať, realitná bublina je tu čo nevidieť,“ myslí si Maroš Ďurik zo spoločnosti Across Private Investments. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »