Šéf európskeho poistného dohľadu: Klientov nebudeme zahlcovať informáciami

Priveľa malých písmen nie je pre klienta prínosom, uvedomuje si to aj prezident Európskeho dohľadu nad poisťovníctvom a penzijnými fondami Gabriel Bernardino. Súčasťou ochrany spotrebiteľa v rámci smernice Solvency II. bude preto menej informácií, ale zato podstatných. Poisťovniam prekáža, že ich nová smernica hádže do jedného vreca s bankami.

„Banky obchodujú s peniazmi, my s rizikom,“ zdôrazňuje rozdiel generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková. Zo stoličky ju zdvihli vyjadrenia predstaviteľov Európskeho výboru pre systémové riziká, ktorí sa pripravujú na „zásah proti ´tieňovému bankovému sektoru´. Ten zahŕňa investičné banky, hedžové fondy a poisťovacie spoločnosti, ktoré nie sú regulované rovnakým spôsobom ako normálne banky.“

„Gro našich nákladov sú poistné plnenia...,“ vysvetľuje prezident SLASPO a šéf Allianz SP Marek Jankovič. „Na začiatku roka sa tešíme peniazom a na konci roka zrátame konečný výsledok. Myslíme si, že toto je oblasť, ktorá si nezaslúži až také prísne posudzovanie. Poisťovne sú náchylné na úplne iné riziká, my sme tí, ktorí sa rizikom zaoberáme a tak by to malo ostať aj do budúcna.“ Podľa neho najmä pri neživotnom poistení neexistuje dôvod na vytváranie garančných schém. „Poisťovníctvo nie je bankovníctvo a poisťovne nemali nejaký problém, čo sa týka finančnej krízy a celkom úspešne preplávali cez toto obdobie. Súčasná regulácia dáva vysoký predpoklad, aby  poisťovne fungovali a aby neprišlo k situácii, keď záväzky nebudú plnené. Je možno zbytočné mať garančnú schému na neživotné poistenie pretože, ak nepríde k poistnej udalosti, poisťovňa nemá voči klientovi žiaden záväzok.“

Prezident Európskeho dohľadu nad poisťovníctvom a zamestnaneckými penzijnými fondami (EIOPA) Gabriel Bernardino však pripomína situáciu s AIG, ktorá by bez pomoci ťažko prežila krízu. „Existujú väzby medzi bankovníctvom, poisťovníctvom a penzijnými fondami. Poisťovníctvo je dôležitým sektorom, čo sa týka investícií. Systém obozretnosti je veľmi dôležitý, je dôležité mať poistiteľov, ktorí sú dobre spravovaní a majú dostatoční kapitál.“

Cieľom EIOPA je podľa neho: „Prehĺbiť integráciu na poistnom trhu, zlepšiť ochranu klientov, zvýšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť  európskych poisťovní a dosiahnuť lepšiu reguláciu.“ Tá sa, paradoxne, prejaví oklieštením informácií pre klienta: „Bolo zaužívané, že čím viac informácií, tým lepšie. Poskytujeme ľuďom strašne veľa informácií, stovky strán. Ale kto to číta? Kto tomu rozumie? Ľudia majú právo dostať informácie, ak ich chcú, ale toto nie je náš cieľ, náš cieľ je ponúknuť im dôležité informácie. Musíme zmeniť paradigmu.“

Diskriminácia?

Pohľad politikov na poisťovníctvo vytvára v niektorých situáciách úsmev na tvárach poistných odborníkov. Európska komisia požaduje rovnaké sadzby životného poistenia pre mužov aj ženy, slovenský minister vnútra Daniel Lipšic chcel nariadiť poisťovniam, aby proti riziku povodne poistili každú nehnuteľnosť.  

Šéf SLASPO Marek Jankovič oponuje: „Nemyslím si, že z pohľadu rizika je úplne normálne, aby sme poisťovali nehnuteľnosti v záplavových oblastiach, ktoré tam nemali vôbec stáť a tým pádom každý rok - každé dva roky sú povodne.“ Ako príklad uvádza nedávnu katastrofu v Japonsku: „Zemetrasenie je tam bežné a stáva sa často. Nie je mysliteľné, aby komerčný sektor prevzal celé toto poistenie. V Japonsku existuje štátna schéma, ktorá rieši následky zemetrasenia. Tento postup je normálny v rizikách, ktoré nie sú poistiteľné.“

Riziko, ktoré je očakávané, znamená pre poisťovňu čistú stratu a do tej žiaden podnikateľský subjekt nepôjde: „Poistenie je založené na náhodnosti, na tom, že nevieme, čo bude. Posudzovanie rizík a určitá neistota výsledku sú úplne prirodzené. Nemyslíme si, že riziko a jeho posúdenie dáva základ na nejakú diskrimináciu. Pokiaľ bude nutnosť poisťovať všetko, čo si niekto zmyslí, tak cena pôjde tak vysoko, že to nebude ekonomicky prístupné danej kategórii.“

Navyše problémom Slovenska je, že ani samotní klienti sa nechcú poistiť. „Ako im máme vysvetliť výhody poistenie, keď ani štát nejde príkladom?“ pýta sa J. Žáková a pripomína vyhlásenie ministra financií Ivana Mikloša, že štát ušetrí, ak si nebude poisťovať svoj majetok. 

Slovensko ďalej ako Európa

Na zapracovanie smernice Solvency II majú členské štáty EÚ čas do konca budúceho roka. V niektorých oblastiach je už Slovensko ďalej ako únia. Výkonný riaditeľ Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS Vladimír Dvořáček pripomína, že „Slovensko len pred nedávnom uviedlo nový zákon 186/2009, ktorý patrí do širšieho rámca ochrany spotrebiteľa.“ Zákon napríklad stanovuje poisťovniam povinnosť zverejniť na požiadanie klienta výšku provízie za sprostredkovanie produktu. Táto povinnosť platí len pre inštitúcie so sídlom na Slovensku. Európska legislatíva však umožňuje pôsobiť u nás aj pobočkám zahraničných poisťovní. V SLASPO sú aktuálne štyri takéto subjekty a M. Jankovič upozorňuje, že existuje 470 poisťovní,  ktoré môžu vykonávať činnosť na území SR.

Prísna domáca legislatíva bude motivovať k jej obchádzaniu: „Spoločnosti, ktoré sú dnes lokálne licencované, ak to bude pre ne efektívnejšie, budú pôsobiť ako pobočky zahraničných poisťovní. Vo väčšine prípadov ide o poisťovne, ktoré majú zahraničné matky. Druhou možnosťou je, že v rámci regiónu nastane zoskupovanie viacerých štátov a vytvorí sa jedna matka napríklad v rámci východnej Európy alebo iného regiónu a v ostatných štátoch budú pôsobiť pobočky tejto matky. Je tu predpoklad, že regulácia prinesie aj takýto pohyb a potom by sa počet licencovaných poisťovní znížil.“

Šéf európskeho poistného dohľadu: Klientov nebudeme zahlcovať informáciami >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet