Skôr než sa podpíšete: Viete aký záväzok na seba berie ručiteľ?

Podpísať sa pod úverovú zmluvu ako ručiteľ alebo spoludlžník je rovnako dôležité rozhodnutie, ako byť samotným dlžníkom. O to viac, že záväzok voči banke, ktorý si na seba zobral niekto z rodiny alebo priateľ, môže hrať dôležitú úlohu pri riešení financií práve tých, čo podali pomocnú ruku. Skôr, ako sa rozhodnete, či „ísť ručiť" alebo nie, porozmýšľajte sami nad svojimi plánmi a poraďte sa s odborníkom. Stres, naliehanie, či časová tieseň naozaj nie sú dobrým radcom.

Kto je kto

Pojmy ručiteľ a spoludlžník sa často stotožňujú alebo zamieňajú. Každý z nich má však iný význam. Ručiteľ pre banku znamená jednu z možností zabezpečenia záväzku, a preto ho i podrobuje rovnakému hodnoteniu schopnosti splácať pôžičku ako dlžníka. Pri ručení však banka berie do úvahy iba príjmy žiadateľa o úver. Ručiteľ preberá na seba záväzok, že uspokojí nároky veriteľa, ak tak neurobí hlavný dlžník. To znamená, že ak priateľ, ktorý si zobral úver ho nebude riadne splácať, bude ho musieť splácať ručiteľ. Ručiteľ, pokiaľ spláca úver za dlžníka, si môže uplatniť regresný nárok na to, čo splácal, teda môže dostať peniaze späť. Obchodný zákonník, ktorým sa úverové zmluvy riadia, pripúšťa i niekoľko ručiteľov. Ak ste sa teda viacerí rozhodli priateľom, či rodine pomôcť ako ručitelia – v prípade nesplácania pohľadávky dlžníkom, môže banka osloviť ktoréhokoľvek z vás.

Spoludlžník, na rozdiel od ručiteľa, je dlžníkom priamym a má rovnaké postavenie ako dlžník. Prax pri poskytovaní úverov je taká, že dlžník a spoludlžník vstupujú do zmluvného vzťahu spoločne a nerozdielne, to znamená , že dlžník aj spoludlžník sú rovnako zodpovední za splatenie celého dlhu, t. j., že dlh môže banka žiadať od ktoréhokoľvek z nich a splnením jedného povinnosť plniť u druhého zaniká. Následne si môže ten dlžník, ktorý plnil, vymáhať od druhého vyplatenie časti dlhu, ktorý nezodpovedal jeho dohodnutému podielu na dlhu. Preto v tomto prípade je vhodné, aby sa dlžník a spoludlžník medzi sebou písomne dohodli ešte pred samotným zadlžením sa, kto v akom podiele bude zodpovedať za dlh, ak sa nedohodnú platí, že ich podiely sú rovnaké. V našom právnom poriadku existuje aj iná forma spoludlžníctva, a to taká, že dlh sa môže rozdeliť na viacero samostatných dlhov, z ktorých každý z dlžníkov (spoludlžníkov) splatí len svoju „časť“ dlhu a iba tú si môže banka nárokovať od jednotlivého dlžníka (spoludlžníka).

Ručiteľ je v nevýhode

Ľudia sa zväčša dostávajú do týchto problémov v prípade neodhadnutia bonity dlžníka, za ktorého ručia, resp. jeho schopnosti splácať úver alebo pôžičku. Neuvedomujú si, že v tom prípade je veriteľ oprávnený obrátiť sa so žiadosťou o splnenie dlhu priamo na ručiteľa.

V tých situáciách majú ručitelia už len pomerne málo možností ako sa brániť a zväčša tieto spory na súdoch prehrávajú (veriteľovi totiž stačí na súde preukázať existenciu pohľadávky, ručiteľského záväzku a výzvy na plnenie, zaslanej dlžníkovi).

Zbaviť sa ručenia nie je jednoduché

Stať sa ručiteľom sa dá pomerne ľahko, ťažšie je už zbaviť sa ručiteľského záväzku. Aké však existujú v praxi možnosti, ak niekomu za niečo ručíme a po čase chceme tento „záväzok“ zrušiť? Je to vôbec možné?

Ručiteľský záväzok nemôže ručiteľ zrušiť len na základe svojho vlastného rozhodnutia. Ručiteľský záväzok závisí od „hlavného záväzku“, a preto môže zaniknúť len vtedy, keď zanikne záväzok, ktorý sa ním zaručuje. Napríklad, ak dlžník svoj dlh zaplatí, ručiteľovi zanikne ručiteľský záväzok, pretože už nie je dôvod pre ďalšie trvanie ručenia. Samozrejme, ručiteľský záväzok môže zaniknúť aj na základe dohody s veriteľom, no túto možnosť využije veriteľ zrejme len ojedinele, pretože veriteľ je vo výhode, ak sa môže svojej pohľadávky domáhať aj od ručiteľa. Pre úplnosť treba dodať, že ručiteľ môže oznámiť veriteľovi všetky námietky, ktoré by mohol mať proti veriteľovi dlžník (napríklad námietka premlčania a pod.). Ručiteľ tiež môže odmietnuť zaplatiť, ak veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže dlžník uspokojiť.

Ručiteľ je prvý na rane

Ručitelia sa často domnievajú, že veriteľ musí najskôr vyčerpať všetky možnosti, ako vymôcť dlh po dlžníkovi a potom prídu na rad oni. Je to však také jednoduché? Ako zvyčajne postupujú rôzne inštitúcie (napr. stačí písomne vyzvať neplatiaceho dlžníka a potom sa už obracajú na ručiteľa)?

Podľa Občianskeho zákonníka je ručiteľ povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Inak povedané, veriteľ nie je povinný využiť všetky možnosti na vymáhanie dlhu proti dlžníkovi, ale postačí ak vyzve dlžníka na zaplatenie dlhu. Ak dlžník dlh nezaplatí, môže sa veriteľ obrátiť priamo na ručiteľa. V praxi sa veritelia obracajú na súd s návrhom na vydanie platobného rozkazu (alebo so žalobou) väčšinou proti dlžníkovi a ručiteľovi spoločne (t. j. žalujú súčasne oboch).

Autorka je právnička spoločnosti Provident Financial.