Slovenské hypotéky na priemer eurozóny neklesnú

Podľa bankových analytikov existuje viacero objektívnych príčin, prečo patria slovenské hypotéky k najdrahším v eurozóne. Zmena tejto „nelichotivej“ situácie je skôr nepravdepodobná. Istá možnosť tu však existuje, podľa analytika by mali klienti venovať viac času hľadaniu výhodnejšej ponuky v rôznych bankách. Pomocnú ruku pri lacnejšom financovaní bývania vedia podať aj nezávislí sprostredkovatelia.

Situácia ohľadom slovenských hypoték podsúva viaceré otázky. Skúsme si na ne odpovedať:

Závažnosť témy si však žiada obsiahlejšie odpovede:

Naozaj najdrahšie hypotéky?

Grafy úrokových sadzieb potvrdzujú, že cena úverov na bývanie je na Slovensku vysoká a skôr sa približuje k európskym krajinám, ktoré ešte nemajú zavedené euro. Hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo upozorňuje, že takéto porovnávanie nie je najšťastnejšie: “Porovnávanie úrokových sadzieb u nás a v eurozóne je miešaním hrušiek s jablkami, pretože na Slovensku vďaka spôsobu, akým bol privatizovaný bytový fond, viac než 77% domácnosti býva v nehnuteľnosti, ktorú vlastní. Napríklad v Nemecku je podiel domácností, ktoré vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, menej než 50%. Viac než polovica nemeckých domácností býva v prenajatých nehnuteľnostiach. V krajinách, kde je rozšírené bývanie v prenájmoch, po hypotékach siahajú spravidla ľudia s nadpriemernými príjmami, čiže nemožno porovnávať sadzby na Slovensku a v iných krajinách eurozóny. Bez zohľadnenia bonity žiadateľa úroková sadzba nemá veľkú vypovedaciu hodnotu,“ podčiarkuje. Zabúdať netreba ani na fakt, že bonitnejší klienti majú viac vlastných zdrojov na spolufinancovanie.

Vladimír Dohnal zo spoločnosti Symsite Research potvrdzuje, že za pod cenu slovenských úverov na bývanie sa podpisuje bonita a rizikovosť klienta. Ako dôvody drahých hypoték uvádza zlú situáciu na trhu práce, slabú vymožiteľnosť práva, slabé informácie z registra neplatičov a vysoký podiel nesplácaných úverov. Zároveň však pripomína, že banky si nie sú ochotné konkurovať cenami, na trhu úverov je vysoká koncentrácia a klienti nie sú ochotní ísť za lacnejšími hypotékami.

Ak by bol trh atraktívny aj pre ďalších bankových hráčov už by tu boli, oponuje hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides.

A predsa konkurencia...

Aj napriek zdržanlivým vyjadreniam analytikov sme boli začiatkom jesene svedkami silného konkurenčného boja niektorých bánk. Tatra banka v snahe posilniť trhový podiel ponúkala pre každého klienta jednotnú sadzbu s úrokovou mierou 3,75% pri fixácii na 1, 2 a 3 roky, s podobnou ponukou (3,7%) prišla aj ČSOB. Takejto situácii priala podľa hlavného analytika Volksbank Vladimíra Vaňa situácia na medzibankovom trhu: „Pokiaľ ide o septembrové úrovne úrokových sadzieb na hypotéky, treba si uvedomiť, že tie ovplyvnili niektoré udalosti na svetových finančných trhoch, ktoré spôsobili, že na jeseň sme boli svedkami rekordne nízkych výnosovo do splatnosti či už z nemeckých štátnych dlhopisov alebo rekordne nízkych úrokoch pri niekoľkoročných eurových swapových úrokových sadzbách.“

Lacné peniaze sú však už minulosťou: „Situácia sa v ostatných mesiacoch otočila, aj dlhodobé úrokové sadzby sú skôr pod tlakom na rast, ak predpokladáme, že americká ekonomika sa vyhne deflácii a druhá vlna kvantitatívneho uvoľnovania FEDu upevní americký hospodársky rast, možno očakávať, že cena dlhých peňazí bude čoraz viac pod tlakom obáv z dlhodobých inflačných dôsledkov. Rovnako v prípade eurozóny netreba zabúdať, že cena dlhých peňazí môže byť pod tlakom na rast v dôsledku zhoršenej rozpočtovej situácie európskych krajín. Z pohľadu rozhodovania o fixácii je v tejto chvíli riziko rozhodne skôr na strane postupného rastu úrokových sadzieb.“

Ako si znížiť úrokovú sadzbu?

Na jesennú úroveň pod 4% už hypotekárne sadzby neklesnú, iba ak by sa naplnil málo pravdepodobný scenár deflácie v eurozóne. Štatistiky NBS ukážu, ako tieto mimoriadne výhodné sadzby ovplyvnili priemernú úrokovú mieru pri úveroch na bývanie v jesenných mesiacoch. Podľa Vladimíra Dohnala rozhodne nemôžeme očakávať, že by priemerná sadzba na slovenských hypotékach dlhodobo klesla na priemer eurozóny, rozdiel medzi nimi sa však môže znížiť. Dôležitú úlohu zohrá v tomto prípade aj refinancovanie starších úverov. V prvom rade si však klienti musia vybojovať výhodnejšie ceny aktívnym prístupom.

Zjednodušene môžeme povedať,  že na cenu hypotéky vplývajú nasledujúce faktory:

Dôležitá úloha sprostredkovateľov

Klientovi pri hľadaní najvýhodnejšej ponuky a vyjednávaní s bankou môže výrazne pomôcť finančný profesionál. „Podľa analýzy úrokových sadzieb, ktorú uskutočnila NBS vyplýva, že stredne veľké banky dlhodobo ponúkajú výhodnejšie úrokové sadzby než tie najväčšie banky,“ pripomína Vladimír Vaňo a dodáva, že stredné banky majú menšiu pobočkovú sieť a v malých mestách často nepôsobia, čím sa stávajú pre klienta menej dostupnými. Riešením je podľa neho práve externá distribučná sieť.

Vladimír Dohnal je pri predaji hypoték takýmto spôsobom skeptický: „Toto je vždy veľmi limitované a vidíme, že hypotéka je veľmi dôležitý finančný produkt na niekoľko desiatok rokov, takže si nemyslím, že pokiaľ v napríklad v Snine nie je pobočka banky XY, tak k nej len z dôvery k sprostredkovateľovi klient prejde. To vidíme aj pri vkladoch, kde mBank bez distribučnej  siete nezískava  zvlášť veľký trhový podiel. Pri hypotékach to bude veľmi náročné, ale je to možné. Svoju úlohu na tom, aby bola konkurencia na Slovensku väčšia, to môže hrať.“

Slovenské hypotéky na priemer eurozóny neklesnú >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet