Sociálne poistenie 2011: Konatelia a štatutári spoločností musia byť prihlásení do konca januára

Prednášanie legislatívnych zmien pre ľudí z praxe býva zvykom súkromných poradenských firiem. Nestáva sa často, že novinky odprezentujú pracovníci daného rezortu či dokonca sám minister. Bývalý školiteľ Jozef Mihál sa v úlohe ministra práce podujal ekonomickým a softvérovým pracovníkom osobne vysvetliť, ako novinky aplikovať v praxi. Prinášame najdôležitejšie praktické dopady zmien v sociálnom poistení pre zamestnávateľov.

Konatelia a štatutári obchodných spoločností, ktorí za výkon funkcie poberajú odmenu, sa od 1. januára 2011 stávajú na účely sociálneho poistenia zamestnancami danej spoločnosti. Ich odmena teda bude podliehať poistným odvodom do Sociálnej poisťovne tak na strane novovzniknutého zamestnanca – štatutára, ako aj na strane spoločnosti – zamestnávateľa.

Poistné odvody sú rozdielne pri pravidelných a nepravidelných príjmoch

Zákon však týchto zamestnancov rozdeľuje do dvoch skupín. Podľa toho, či dané odmeny dostávajú pravidelne každý mesiac a v rovnakej výške alebo len jednorazovo a náhodne, sa rozdelia na tzv. osoby poberajúce pravidelný príjem a osoby poberajúce nepravidelný príjem. Podkladom pre takéto rozdelenie je akákoľvek zmluva, dohoda či právny predpis o určení výšky odmeny a periodicity jej vyplácania.

V prípade pravidelného príjmu sa na takéhoto zamestnanca vzťahuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti – prispievajú teda do všetkých fondov ako štandardní zamestnanci s mesačnou mzdou. Na zamestnancov s nepravidelným príjmom sa vzťahuje len dôchodkové poistenie.

Prehľad informácí z daní a odvodov na jednom mieste:
Pridajte sa k priaznivcov daňovej optimalizácie na FACEBOOKu.

Týchto „nových“ zamestnancov je, rovnako ako ostatných štandardných zamestnancov, povinný zamestnávateľ pred začiatkom tohto vzťahu prihlásiť do Sociálnej poisťovne. Zamestnancami sa síce stali už 1. januára 2011, no v zmysle prechodných ustanovení novely ich stačí prihlásiť do 31. januára 2011. Na prihlasovacom dokumente, teda „Registračnom liste fyzickej osoby“, pribudli nové druhy pracovného vzťahu – pravidelný príjem a nepravidelný príjem. Prihlásiť ich je potrebné už pri samotnom vzniku podkladovej dohody, zmluvy či rozhodnutia. A to aj v prípade nepravidelného príjmu - teda v prípade, ak v danej chvíli nevieme, kedy a v akej výške štatutár odmenu dostane, ale je pravdepodobné, že nejaká odmena mu príde.

Zamestnancami sa však nestávajú spoločníci obchodných spoločností, ktorých príjmami z danej spoločnosti sú len podiely na zisku. Tie naďalej nepodliehajú odvodom do Sociálnej poisťovne. Novinkou je však platenie zdravotných odvodov z vyplatených podielov.

Zamestnancami sú aj osoby pracujúce na príkazné zmluvy

Za zamestnanca sa po novom považuje každá osoba, ktorá má príjmy v zmysle § 5 zákona o dani z príjmov – teda zo všetkých činností, ktoré sa dajú klasifikovať za „závislé“. K štandardným zamestnancom tak pribudli spomenutí štatutári - konatelia s.r.o., spoločníci s.r.o, štatutári právnických osôb, členovia ich správnych a dozorných rád, komanditisti komanditnej spoločnosti a členovia družstva. Medzi zamestnancov patria po novom aj osoby pracujúce na príkazné zmluvy a iné zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ak ide o závislú činnosť, či napr. likvidátori, prokuristi a nútení správcovia.

Každý z týchto typov zamestnancov sa podľa pravidelnosti príjmu zadelí do skupiny „pravidelný príjem“ alebo „nepravidelný príjem“. V závislosti od tohto sa naňho vzťahuje len dôchodkové poistenie alebo všetky druhy sociálneho poistenia.

Podkladom pre určenie „pravidelný – nepravidelný príjem“ je existencia právneho predpisu alebo zmluvy, ktorá zakladá právo na odmeňovanie. Štandardní zamestnanci v pracovnom pomere patria vždy do skupiny „pravidelný príjem“ a to aj v prípadoch, ak majú v niektorých mesiacoch neplatené voľno alebo sú práceneschopní. Podkladom pre ich odmeňovanie je totiž pracovná zmluva s rovnakou mesačnou mzdou.

Vymeriavací základ zamestnanca obsahuje takmer všetky zdaniteľné príjmy

Vymeriavacím základom (VZ) pre výpočet poistných odvodov zamestnanca je celý jeho zdaniteľný príjem - teda všetky druhy príjmov, ktoré podliehajú dani z príjmov. Okrem neho do VZ vstupujú aj podiely zamestnanca na zisku bez jeho účasti zamestnanca na základnom imaní spoločnosti a družstva. Ide teda aj o konateľov a štatutárov, ktorí nie sú spoločníkmi, ale sú im vyplácané podiely na zisku.

Ostalo tu však niekoľko výnimiek. Do VZ nevstupujú a odvody sa neplatia z týchto príjmov:

• príjmy oslobodené od dane a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov - okrem spomenutých podielov na zisku
• príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí firma za zamestnanca – príspevky na iné druhy sporenia či životné poistenie však do VZ vstupujú
• príjmy zamestnanca poskytované zamestnávateľom podľa osobitného predpisu – napr. príspevok na odvody vyplatený zamestnancovi zmysle zákona o službách zamestnanosti

Osobitnou kategóriou sú príspevky zo sociálneho fondu. Keďže sú súčasťou zdaniteľného príjmu zamestnanca, vstupujú aj do vymeriavacieho základu pre odvody. Výnimkou je príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ktorý do vymeriavacieho základu nevstupuje. Naopak, ak zamestnávateľ prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancovi nie z nákladov, ale zo sociálneho fondu, tento príjem do VZ zamestnanca vstupuje.

Do zdaniteľného príjmu patrí aj 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla firmy za každý začatý mesiac, v ktorom ho zamestnanec používa na súkromné účely. Toto aj pred januárom 2011 a platí to aj naďalej. Od januára 2011 sa však z tohto príjmu zamestnanca platia aj odvody.

Nepravidelné a jednorazové príjmy je potrebné spätne rozpočítať

V prípade zamestnancov s nepravidelným príjmom sa po novom použije osobitný postup vykazovania príjmov. Donedávna podávala Sociálnej poisťovni zamestnávateľská firma mesačne len jeden druh výkazu za každého zamestnanca bez ohľadu na to, o aký druh príjmu ide. V prípade zamestnancov s nepravidelným príjmom sa v prípade, ak v niektorých mesiacoch nedostávajú žiaden príjem, uvádzajú v štandardnom mesačnom výkaze vždy nulové VZ a odvody. Aj počas takýchto mesiacov je však tento zamestnanec stále prihlásený.

V mesiaci, v ktorom dostanú vyplatené jednorazové odmeny za určité obdobie, je však potrebné vyplniť a zaslať nový typ výkazu – tzv. „Výkaz poistného a príspevkov“.

V rámci neho sa odmena rozpočíta na jednotlivé mesiace celého kalendárneho roka, v ktorom sa odmena vyplatila. Je nutné prihliadnuť na príjmy a teda vymeriavacie základy daného  zamestnanca, ktorý už v predošlých mesiacoch boli štandardne vyplatené, uvedené v štandardnom mesačnom výkaze a podliehali odvodom. V novom výkaze sa pre každý z predchádzajúcich mesiacov uvedie len časť odmeny, ktorá sa „zmestí“ do maximálneho VZ. Týmto spôsobom sa odvody zaplatia z maximálnej možnej výšky odmeny. Obišla sa týmto možnosť vyplatiť v rámci jedného mesiaca jednorazovo odmenu, ktorá vysoko prevyšuje maximálny VZ a z rozdielu nezaplatiť odvody.

„Výkaz poistného a príspevkov“ sa podáva za mesiac, v ktorom bol takýto príjem vyplatený – na rozdiel od štandardného mesačného výkazu, ktorý sa podáva za mesiac, v ktorom bola mzda zúčtovaná.

Takémuto rozpočítavaniu jednorazových odmien a iných príjmov podliehajú aj štandardní zamestnanci s pravidelným príjmom, ktorí dostali jednorazovú odmenu po skončení pracovného vzťahu a teda aj povinného poistenia. Aj v ich prípade je potrebné zaslať spomínaný „Výkaz poistného a príspevkov“, v ktorom sa jednorazovo vyplatený príjem rozpočíta na jednotlivé mesiace posledného roka trvania pracovného pomeru zamestnanca. Na účely vyplatenia tohto príjmu ich však nie je potrebné znova prihlásiť do Sociálnej poisťovne. Opraviť je však potrebné rôzne doklady o príjme, vydané tomuto zamestnancovi či iným inštitúciám.

Praktické príklady, postupy a tabuľky k zmenám v zákone o sociálnom poistení nájdete na stránke Ministerstva práce

Dohody ostali bez zmeny, ministerstvo však sľubuje možný zásah 

Pôvodným zámerom rezortu bolo zjednotiť všetky druhy pracovných vzťahov bez výnimky. V zmysle politickej reality však nedotknutých ostalo niekoľko výnimiek, z ktorých najviac vyčnievajú najmä dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ide o formu zamestnávania, ktorá sa má v zmysle zákona uzatvárať predovšetkým na príležitostné pracovné pomery. Tieto dohody naďalej nepodliehajú odvodom na strane zamestnanca. Zamestnávateľ platí len 1,05% z príjmu zamestnanca do fondov úrazového a garančného poistenia.

Ministerstvo pripúšťa a očakáva nárast dohôd v blízkej budúcnosti práve ako reakciu na „zodvodnenie“ všetkých ostatných foriem zamestnávania, najmä príkazných zmlúv. V prípade extrémneho a citeľného nárastu ich počtu však sľubuje „zásah“. Najpravdepodobnejším postupom bude analýza platných dohôd a ich rozdelenie na viac úrovní podľa výšky príjmu – príležitostné dohody s nižšími až symbolickými príjmami pravdepodobne zostanú zachované v súčasnej podobe, dohody s niekoľkostoeurovými pravidelnými mesačnými príjmami však možno stihne tvrdší osud.

Zjednotenie výberu daní a odvodov až od roku 2013

Tohtoročná novela zákona o SP je len prvým krokom k širšej reforme odvodového systému – nazývaným aj „upratovanie v odvodoch“. Pripravovanými krokmi ministerstva práce sú zjednotenie poistných fondov do jedného fondu, zavedenie superhrubej mzdy a očakávané zníženie odvodových sadzieb už v r. 2012. V r. 2013 má napokon prísť k zjednoteniu výberu daní a odvodov jednou inštitúciou a jedným tlačivom. A v prípade politického konsenzu aj zavedenie doteraz mierne kontroverzného odvodového bonusu.

K prednáškam ministra môžeme dodať len toľko, že odborná i širšia verejnosť by určite privítala, ak by sa takéto informovanie stalo zvyklosťou. Rozsiahlejšie novely odprednášané samotnými tvorcami a zástupcami daného rezortu totiž určite prispejú k zníženiu právnej neistoty a rizika sankcií za prešľapy.