Ďakujeme našim partnerom:
![]() |
![]() |
Chcete byť naším partnerom? Kontaktujte nás! |

Do parlamentu opäť smeruje vládny návrh zmien v stavebnom sporení. Poslanci pôvodne novinky schválili ešte v septembri, prezidentovo veto však pri opätovnom hlasovaní v októbri zvrátiť nedokázali. Nový návrh akceptuje prezidentove pripomienky a ruší retroaktivitu, z pohľadu sporiteľa je však obmedzujúcejší, štátnu prémiu znižuje maximálne na 15 eur.
Pôvodný návrh z dielne ministerstva financií počítal so znížením poplatkov, obmedzením poberania štátnej prémie počas čerpania medziúveru a zmenou spôsobu výpočtu štátnej prémie v prvom roku. Stavebné sporiteľne mali výhrady najmä voči novému výpočtu. Šéf Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš vtedy argumentoval: “Podľa návrhu MF SR by pravidelne mesačne sporiaci stavební sporitelia nemali ani teoretickú šancu získať v prvom roku sporenia maximálnu štátnu prémiu (66,39 €). Ak by od januára do decembra vykonali na svoj účet 12 mesačných vkladov sumárne zodpovedajúcich vkladu 663,90 €, potrebnému na získanie maximálnej štátnej prémie, získajú z nej najviac 55 %, čo predstavuje približne 35 €. Ak by sa ministerský návrh dostal do zákona, na získanie maximálnej štátnej prémie by bolo potrebné vložiť na účet stavebného sporenia už v januári celú sumu 663,90 €.“
| Prečítajte si |
|---|
Návrh v takejto podobe síce poslanci v septembri schválili, ale prezident ho nepodpísal - nepáčila sa mu retroaktivita – navrhol preto, aby sa obmedzenie vyplácania štátnej prémie netýkalo sporiteľov, ktorým bol poskytnutý stavebný medziúver pred 1. januárom 2012. Rezort financií jeho pripomienku ignoroval a doplatil na to neschválením zákona. Pri opätovnom hlasovaní v októbri zdvihli ruku proti návrhu Stanislav Fořt a Juraj Droba z SaS. Erika Jurinová, Peter Kalist a Martin Fecko z klubu SaS sa hlasovania zdržali. Za návrh nehlasoval ani nezávislý poslanec Andrej Ďurkovský.
Aj napriek rozpadu koalície sa vládna ex-štvorka dokázala dohodnúť, že so zmenami v stavebnom sporení to skúsi ešte raz. Nový návrh z dielne ministerstva financií včera odobrila vláda a smeruje do parlamentu. Oproti pôvodnému návrhu v ňom už retroaktivita nie je, ale výrazne sa znižuje maximálna suma štátnej prémie na 15 eur v budúcom roku, pričom sa pôvodne počítalo s lukratívnejšou sumou 66,39 eura. Od roku 2013 by sa výška štátnej prémie určovala každoročne v zákone o štátnom rozpočte.
Ministerstvo financií v predkladacej správe uvádza, že cieľom je: „zefektívnenie štátnej podpory stavebného sporenia v dvoch rovinách, a to, aby efekty a prínosy štátnej podpory viac pociťovali samotní stavební sporitelia a zároveň aby došlo k postupnému znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu na štátnu prémiu.“
Stavebné sporiteľne sú presvedčené, že sporitelia zníženie štátnej prémie pocítia negatívne, keď namiesto 66 eur získajú len 15: „Občan stráca motiváciu sporiť, pričom zníženie vkladov znamená výrazný pokles dostupných úverov,“ argumentuje šéf PSS Imrich Béreš. „Občan s podpriemerným príjmom tak stráca šancu zabezpečiť si bývanie.“ Samotné ministerstvo financií čiastočné negatívne dopady priznáva: „Návrh novely zákona o stavebnom sporení bude mať čiastočne negatívne sociálne vplyvy," uvádza sa predkladacej správe. Silným argumentom je však úspora peňazí v rozpočte, štát by mal ušetriť ročne 33 miliónov eur. “
Čo sa dopadov týka, zníženie štátnej prémie sa prejaví v záujme o sporenie, v systéme budú chýbať peniaze a preto sa zmenší objem úverov. Stavebné sporiteľne odhadujú, že zníženie štátnej prémie sa prejaví na znížení investícií do bývania o 200 až 400 miliónov, v dôsledku čoho získa štát na daniach menej o približne 100 miliónov. Stavebné sporiteľne síce odhadli makrodopady, ale na včerajšom brífingu nepoznali odpoveď na otázku, o koľko menej peňazí pritečie do stavebného sporenia v budúcom roku v dôsledku pripravovaných zmien. Bez tohto čísla však ostatné výpočty pôsobia menej dôveryhodne.
Okrem makro údajov argumentujú sporiteľne aj legislatívou, pripomínajú, že podľa zákona o rokovacom poriadku NR SR sa zamietnutý návrh zákona nesmie na stole poslancov objaviť minimálne pol roka.
Predseda predstavenstva Wüstenrot Stavebnej sporiteľne Karl Peter Giller pripomína v súvislosti s potrebou šetriť nedávno oznámené stimuly pre spoločnosť Samsung vo výške 28 miliónov eur. „Ak sú peniaze pre Kórejcov, prečo nie sú pre Slovákov?“ pýta sa a pripomína, že stavebné sporenie je určené pre ekonomicky slabšie skupiny obyvateľov.
Čo so stavebným sporením?
Ceny realít klesali podľa štatistík NARKS a NBS v prvom štvrťroku medziročne (-2,3%) i medzikvartálne (-0,1%). Až na výkyvy v roku 2010 strácajú nehnuteľností na hodnote nepretržite od roku 2009. Súčasné makroekonomické prostredie nenaznačuje, že trend by sa mohol otočiť. Navyše vládne zámery by mohli vyvolať tlak na ďalšie znižovanie. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Marec bol pre banky mimoriadne úspešný. Objem poskytnutých spotrebných úverov prekonal historické maximum z novembra minulého roka. Výrazné oživenie trhu sa prejavilo aj v segmente úverov na bývanie, keď banky poskytli Slovákom 291 miliónov eur a stavebné sporiteľne 41 miliónov. V oboch prípadoch ide o medzimesačný nárast o viac ako polovicu. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Aj keď to na prvý pohľad znie až neuveriteľne, aktívnym prístupom môže klient získať výrazne lacnejšiu hypotéku oproti pôvodnému návrhu, ktorý v banke dostane. Niekedy až o 1 percentuálny bod. Dôležité je tvrdo vyjednávať, obehať si všetky banky a hlavne sám seba prezentovať banke v čo najlepšom svetle. Nie je žiadnym tajomstvom, že tomu treba občas trošku pomôcť. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Kým vo februári 2011 si Slováci požičali na bývanie v priemere za 4,76%, vo februári 2012 to bolo až 5,16%. V susednej Českej republike sme videli opačný trend, keď priemerná úroková sadzba medziročne poklesla zo 4,26% na 3,61%. Zdražovanie hypoték pritom prichádza v období, keď začína platiť nová legislatíva, ktorej cieľom je vyššia ochrana klienta. Zdražovanie hypoték s ňou môže súvisieť. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Banky nemali v januári veľa dôvodov na radosť. Slováci si požičali na bývanie najmenej za posledné dva roky. Bankami poskytnutý objem úverov 153 miliónov znamená medzimesačný prepad o 51% a medziročný o 22%. Menšie číslo vykázala NBS presne pred dvoma rokmi v januári 2010. V prípade spotrebiteľských úverov sme síce videli medzimesačný pokles (-33,4%), ale medziročne objem narástol o štvrtinu (25,3%). Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »V Bratislave bol v prvom kvartáli najväčší záujem o dvojizbové byty v novostavbách. Pri starších nehnuteľnostiach je najväčší záujem o trojizbové byty. Vyplýva to z analýzy spoločnosti LEXXUS sledujúcej vývoj na bratislavskom trhu rezidenčných nehnuteľností za prvý štvrťrok 2012. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0V prvom štvrťroku poklesli ceny nehnuteľností na Slovensku podľa oficálnych štatistík NBS o 2,3% medziročne a o 0,1% medzišvrťročne. Pri prvom pohľade na tieto čísla je pokles cien naozaj minimálny a taktiež nenastáva u všetkých typov nehnuteľností avšak v prostredí s infláciou na úrovni 3,8% (prvý štvrťrok, medziročne) je reálny pokles cien znehodnotením peňazí mierne navýšený. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Od apríla 2012 prechádzajú Wüstenrot stavebná sporiteľňa i Wüstenrot poisťovňa na nové, jednotné logo. Potvrdzujú tak kontinuálny proces vzájomného zbližovania sa, ako aj príslušnosť k nadnárodnej skupine Wüstenrot. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Združenie pre podporu obnovy bytových domov v spolupráci s Prvou stavebnou sporiteľňou a vydavateľstvom odborných časopisov V. O. Č. SLOVAKIA zorganizovali 4. ročník súťaže o Najlepšie obnovený bytový dom. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Prvá stavebná sporiteľňa hovorí o úspešnom vstupe do roka 2012. V januári a februári sa počet nových sporiacich zmlúv oproti začiatku minulého roka zdvojnásobil. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »Súhlasíte s vyjadrením R. Fica, že ozdravenie verejných financií má ísť na úkor silných a bohatých?
Ceny realít klesali podľa štatistík NARKS a NBS v prvom štvrťroku medziročne (-2,3%) i medzikvartálne (-0,1%). Až na výkyvy v roku 2010 strácajú nehnuteľností na hodnote nepretržite od roku 2009. Súčasné makroekonomické prostredie nenaznačuje, že trend by sa mohol otočiť. Navyše vládne zámery by mohli vyvolať tlak na ďalšie znižovanie. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Reklama | Podmienky používania | RSS