P. Mozola: Štruktúrované úvery sú z pohľadu banky bezpečnejšie

Podnikatelia sa dnes dostanú ťažšie k úverom ako v minulosti. Dôvodom sú väčšie obavy bánk. So šéfom korporátneho bankovníctva HSBC Bank Patrikom Mozolom hovoríme o tom, ako banky posudzujú klienta pri žiadosti o úver, prečo neradi predávajú založené budovy a že vládne záruky neznamenajú automaticky schválený úver.

Podľa Patrika Mozolu je pre banku najlepšie, keď má predstavu, na čo podnikateľ peniaze použije a z čoho chce úver splatiť: „Potrebujeme poznať základný biznis plán – aké firma predpokladá tržby, ako sa jej budú vyvíjať záväzky, koľko bude musieť nakupovať na sklad a ako dlho to tam bude držať. Na základe týchto informácií vidíme, čo budeme financovať a či a kedy sa tie peniaze vrátia.“

Jedným z kritérií pri posudzovaní je veľkosť podniku: „Veľké spoločnosti majú vo všeobecnosti väčšiu zotrvačnosť a sú schopné vydržať alebo ustáť väčšie otrasy ako malé spoločnosti, ktoré sú citlivejšie a majú menej akcionárskeho kapitálu. Veľké spoločnosti sú aj lepšie diverzifikované -  jednak geograficky - že predávajú do viacerých krajín a majú viacero typov produktov. Menšie spoločnosti sú veľakrát závislé na jednom type produktu a na malej skupine zákazníkov. To znamená, že ich schopnosť fungovať dobre v časoch otrasov alebo krízy je menšia.“ Banka pozorne sleduje aj manažérsku štruktúru. Dôležité je aj to, či ide o firmu fungujúcu na systéme „one man show“ alebo o firmu, ktorá má viacero vedúcich osobností, ktoré ju ťahajú dopredu. 

Podľa skúseností HSBC klient nie vždy požiada o taký druh úveru, ktorý považuje za najvhodnejší aj banka: „Ideálne je, keď klient má predstavu, čo by chcel financovať. Horšia situácia je, keď príde klient a povie, že by chcel 20 miliónový kontokorent. Prvé čo spravíme, že budeme od neho vyžadovať údaje z biznis plánu. Na základe analýzy, ktorú si vnútorne urobíme, tak vidíme, aká je štruktúra firmy a obchodu, ktorý treba financovať. Takže klientovi odporučíme: vy ste síce chceli 20 miliónový kontokorent, ale myslíme si, že by bolo lepšie dať vám 15 miliónov korún vo forme akreditívovej linky a k tomu 5 miliónový kontokorent.“ Mozola zdôrazňuje, že takéto rady sú v záujme klienta: „Treba si uvedomiť, že banka aj akcionár spoločnosti sú na jednej lodi. Nemáme protichodné zámery, pre nás je tiež dôležité, aby firma generovala zisk. Pretože, ak to tak nebude, ťažko sa dočkáme splatenia úveru.“

Bezúčelový úver je nebezpečný aj v dobrých časoch

Alternatíva, že podnikateľ žiada bezúčelový úver založený nehnuteľnosťou sa Patrikovi Mozolovi veľmi nepozdáva: „Bezúčelový úver je aj v dobrých časoch veľmi nebezpečná vec. Samozrejme, existujú úvery na všeobecné financovanie potrieb podniku. Závisí to na tom, o akú spoločnosť ide. Ak je to veľká – vysokozisková spoločnosť, pri ktorej vieme, že sa jej historicky darilo a že má dobrú kapitálovú štruktúru, tak samozrejme, keď si firma vypýta úver, ktorý je v rozumnom pomere k jej veľkosti, tak sa dá akceptovať. Pri menších spoločnostiach a pri veľkých spoločnostiach, ktoré majú problémy, sa snažíme vyhýbať sa bezúčelovým úverom a snažíme sa robiť úvery, ktoré sú naviazané na konkrétny účel. Aj pre klienta je to potom jednoduchšie odolať lákaniu, aby peniaze použil na niečo iné.

Kríza prinútila banky byť ešte opatrnejšie: „Vo všeobecnosti v týchto časoch budú banky čoraz viac smerovať k tomu, aby poskytovali účelovo viazané úvery, aby boli štruktúrované a aby mali zabezpečenie, pretože práve zabezpečenie dodáva banke určitý komfort. Aj keď prvoradé pre každú banku je, aby ten klient, aspoň podľa realistického biznis plánu, bol schopný splatiť úver z vlastných prostriedkov.“ P. Mozola tvrdí, že banky radšej poskytnú úvery tak, aby k realizácii záložného práva nemuseli pristúpiť: „Pre firmu je zložité, ak banka napríklad zoberie pohľadávky a tým aj celkový príjem peňazí, ktorý z  nich tečie. Firma potom nemá veľa možností ďalej fungovať.“

V prípade nehnuteľnosti je situácia ešte zložitejšia: „Za normálnych okolností, pokiaľ si firma kúpila budovu, aby v nej podnikala a sama z nej nedokáže dostať peniaze, tak predpoklad, že banka ju bude schopná speňažiť za lepších podmienok je zložitý. Pre banku je podstatné, aby úver bol splatený z cashu, ktorý vygeneruje firma. Myslím si, že vo všeobecnosti banky nie sú dobrí predajcovia týchto aktív, pretože to musia urobiť rýchlo a tí, ktorí to kúpia získajú nehnuteľnosť za výhodnú cenu. Banky si preto pýtajú väčšie založenie, aj keď sa to klientovi môže zdať priveľa. Banka odhaduje, akú hodnotu bude mať budova v čase, keď sa bude musieť predať relatívne rýchlo.“

Čo robiť, aby bol úrok nižší

Ani dve úplne rovnaké firmy nemusia dostať rovnaký úrok, potvrdzuje P. Mozola. „Vo všeobecnosti banka funguje tak, že na množstvo poskytnutých úverov musí generovať určitú ziskovosť. Pozrieme sa na klienta, aké máme voči nemu banka rizikovo vážené aktíva, pričom používame štandardný spôsob ako sa merajú, podľa ktorého riziková váha aktíva nezávisí na rizikovosti klienta, ale závisí len na tom, či ide o úver, o garanciu alebo o nejaký iný typ podsúvahového nástroja.“

Výsledkom je, že banka zosumarizuje zisk, ktorý jej klient prináša (napríklad marža na úvere, zisk pri devízových konverziách a podobne). „Spočítame všetky peniaze, ktoré zarobíme na vzťahu s klientom a vydelíme ich  rizikovo váženými aktívami a vyjde nejaký výnos. My máme kritéria, aký by ten výnos mal byť. Pokiaľ máme dvoch klientov, ktorí sú úplne rovnakí a jeden si od nás berie len úver a druhý s nami robí celý platobný styk, tak tomu klientovi, ktorí s nami robí len úver, budeme musieť dať vyššiu maržu.“ Banky, ktoré majú aj retailovú klientelu, sa preto snažia, aby zamestnanci ich klienta mali osobné účty práve u nich.

Vládne záruky nie sú všeliekom

Jedným z vládnych nástrojov boja proti kríze sú štátne záruky na úvery podnikateľov. Ani tie nemusia banku 100% presvedčiť. „Nemyslím si, že by sme ako banka išli do úverov, kde by štátna garancia bol primárny zdroj splatenia,“ hovorí P. Mozola. „To znamená, ak by prišiel klient, ktorý vyzerá nebankovateľne, čiže by sme mu za normálnych okolností nedali úver, ale potom príde a povie, že má štátnu garanciu na časť úveru, tak si myslím, že by sme veľmi vážne uvažovali, či do toho ísť. Nechať sa vyplatiť z garancie je neželaný spôsob splatenia. Nie je to v súlade s našim zámerom,“ vysvetľuje a dodáva, že inému klientovi štátna záruka môže pomôcť. „Ak sú klienti, ktorí prídu a ich biznis plán dáva zmysel, ale je napríklad príliš optimistický a príliš rizikový, tak vládna záruka môže spôsobiť, že mu úver schválime.“

Expandovať cez úver, alebo upísaním akcií?

Na Slovensku až na pár výnimiek prakticky nie sú spoločnosti, ktoré by vlastnú expanziu financovali upísaním akcií na burze. Obľúbeným nástrojom sa tak stávajú bankové úvery. „Sú rôzne teórie na to, koľko si požičať, jedna hovorí, že vlastných peňazí treba mať len toľko, aby vám banka ešte požičala. Iné teórie hovoria, že treba mať viac vlastných zdrojov a menej cudzích,“ hovorí P. Mozola. „Závisí to od toho, o aký priemysel ide - či je kapitálovo náročný. Vo všeobecnosti si myslím, že firma by mala mať dostatok vlastných peňazí.“

V prospech úveru hovorí podľa neho cena: „Pokiaľ banky sú ochotné požičiavať, tak vždy je jednoduchšie financovať biznis za požičané ako za vlastné peniaze, pretože, bežný akcionár očakáva za svoje peniaze možno 25% zatiaľ čo banke za tie peniaze zaplatí 5%. Je to oveľa lacnejšie.“

Paradoxne však „lacnejšie“ bankové peniaze môžu byť oveľa drahšie. „Pokiaľ príde takáto kríza a banky zrazu sprísnia podmienky na poskytovanie úverov, firmy, ktoré majú málo vlastných a veľa cudzích zdrojov, dostanú úder z boku, pretože majú menšie tržby a viac tovaru na sklade, čo im odčerpáva zdroje a v horšom prípade banka povie, že nesúhlasí s predĺžením splátok. Vtedy je spoločnosť s vyšším podielom cudzieho kapitálu veľmi náchylná ocitnúť sa vo vážnych problémoch. Naopak, keď má klient väčšiu časť vlastných zdrojov, má väčšiu šancu na to, že mu banka úver nezoberie a aj keby zobrala, tak sa ľahšie spamätajú. To je dôvod, prečo firmy môžu skrachovať: nie preto, že urobia stratu, ale preto, že prídu o likviditu.“

P. Mozola: Štruktúrované úvery sú z pohľadu banky bezpečnejšie >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet