Susedské záhrady: O náklady na bazén sa podelíte so susedmi

Prieskumy spotrebiteľského správania hovoria o tom, že ľudia chcú vlastniť dom. Dom s trávnikom, kde sa deti môžu hrať, možno s bazénom, besiedkou alebo záhradným grilom. Ale pozemky nie sú zadarmo a keď chcete mať vo vlastnej záhrade takéto vybavenie, musíte si priplatiť. Alternatívou môžu byť susedské záhrady.

Ľudia, ktorí chcú bývať v rodinnom dome v dosahu mesta, sa preto pri úvahách o veľkosti pozemku radšej uskromnia. A pretože developeri zvyčajne tiež s miestom príliš „nehazardujú“, zrodili sa okolo väčších miest ako sú Bratislava alebo Košice husto zastavané oblasti, kde verejný priestor tvoria len cesty a chodníky. Takéto bývanie však nie je ideálne najmä pre rodiny s menšími deťmi.

Zaujímavé riešenie tejto situácie ponúka nový trend, ktorý k nám pomaly preniká zo západu – susedské záhrady. Susedské záhrady alebo kondomíniá sa v rozličných podobách už dajú nájsť vo viacerých slovenských mestách – napríklad v Bojniciach, v Piešťanoch, či v Bratislave.

Ani verejné, ani súkromné

Susedská záhrada je územie spoločne vlastnené, využívané a spravované viacerými vlastníkmi. „Príklady podobného bývania sa dajú nájsť vo svete od USA a Kanady, cez Veľkú Britániu až po Austráliu. Ale susedská záhrada je iná v USA, kde si ľudia nájdu pozemok, dajú mu nejaký tvar a spoločne sa oň starajú a iná napríklad v Británii. Tam je komunálna záhrada skôr o tom, že existujú bytové domy s relatívne uzavretým dvorom, o ktorý sa stará správcovská spoločnosť financovaná nájomníkmi domu,“ hovorí architekt Martin Bumbál, tvorca projektu Mladé Čunovo. Susedská záhrada v našom ponímaní znamená to, že sa ľudia vzdajú časti intimity a vďaka tomu dokážu vytvoriť priestranstvo so zaujímavejšími alebo veľkorysejšími funkciami. Tento priestor nie je verejný, ale patrí viacerým spoluvlastníkom.“

Pridaná hodnota susedských záhrad

V projekte sú dve možnosti – jednou je uzavretý komplex, kde má 8 alebo 10 domov spoločný priestor, ktorý tvorí súkromná prístupová cesta pre obyvateľov domov, zeleň, sadové úpravy a susedská záhrada s preliezačkami pre deti, spoločné miesto na grilovanie a podobne. Tento priestor je možné uzavrieť bránou. Každý dom má okrem toho aj svoj vlastný pozemok so záhradou, o ktorú sa jeho obyvatelia nemusia s nikým deliť.

Potom je ďalšia možnosť – tam sú vstupy do jednotlivých domov z verejnej komunikácie, ku každému domu prislúcha menší súkromný pozemok a z neho obyvatelia vstupujú do spoločnej susedskej záhrady. „Práve ten spoločný priestor im dáva možnosť užívať niečo, čo by si nemohli na svojom vlastnom pozemku dovoliť – či už je to väčší bazén, biojazierko, športovisko, spoločný gril s altánkom, park pre deti a podobne,“ vysvetľuje Bumbál. „Takéto riešenie poskytuje možnosť bývať v dome za porovnateľnú cenu ako v byte a myslíme si, že je ideálne napríklad pre mladé rodiny, kde sú mamy s deťmi na rodičovskej dovolenke. Umožňuje im to udržiavať inú kvalitu susedských vzťahov. Deti sa môžu spoločne hrať v záhrade pod dozorom jednej mamičky a ďalšia si môže odskočiť do obchodu, niečo vybaviť a podobne.“

O využití rozhodujú susedia

Keď si človek hľadá bývanie, tak okrem kvality samotnej stavby ovplyvňuje jeho rozhodovanie vždy aj dostupnosť rôznych pôžitkov. Vyslovene mestsky orientovaný človek zrejme uprednostní bývanie v centre, kde má na dosah ruky reštaurácie, kiná, divadlá a koncertné sály. Rodine s malými deťmi, alebo športovo orientovaným ľuďom bude zase skôr vyhovovať bývanie v dosahu lesa, či parku, kde je dostatok bezpečného priestoru na hry pre deti, aj na vychádzky do prírody.

Bývanie obohatené o susedskú záhradu je zaujímavou možnosťou riešenia práve potrieb tejto skupiny ľudí. Viac ako osem árová susedská záhrada poskytuje dostatok priestoru na veľkorysejšie projekty ako by si mohli jednotlivci zriadiť na vlastnom pozemku bežných rozmerov. Podielnictvo na susedskej záhrade je výhodné aj ekonomicky, pretože tieto pozemky sa predávajú za oveľa nižšiu cenu ako normálne stavebné parcely a spoločne sa finančne podieľať na vybudovaní jedného veľkého bazéna (alebo jazierka, tenisového kurtu, altánku s grilom a podobne) je určite úspornejšie ako niečo podobné vybudovať na vlastnom pozemku za vlastné financie. Dôležité je aj to, že o spôsobe využitia pozemku rozhodujú spoločne jeho užívatelia. A spoločne sa tiež rozhodnú, či sa o údržbu pozemku budú starať svojpomocne, alebo poveria týmito prácami správcovskú spoločnosť.

A keď sa na myšlienku susedských záhrad pozrieme bližšie, nie je vlastne až takým cudzorodým prvkom v našich končinách. Podobný spôsob bývania zažívali ľudia aj v minulosti – či už na spoločných dvoroch pri bytových domoch v mestskej zástavbe, alebo na dlhých dedinských dvoroch, ktoré boli spoločné pre viac domov.