Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Tretia svetová vojna: Finančná? Skôr komoditná

Autor: Tomáš Plavec | 26.06.2012 00:00 | Kategórie: Investície Makroekonomika | 0 komentárov
Tretia svetová vojna: Finančná? Skôr komoditná

Hoci sa vo všeobecnosti má za to, že aktuálne vo svete zúri tretia svetová vojna – finančná, v skutočnosti môže prebiehať skôr druhá studená vojna – o komodity. Zbesilé nákupy Číny a hromadenie domácich zásob nemusí byť tým, z čoho ho majú niektorí analytici. Teda predzásobenie sa v očakávaní vyššej výroby, čo môže byť v aktuálnom prostredí spomalenia ekonomiky taktická chyba – ktorá by mala znamenať nižšie ceny komodít v dôsledku neskoršieho nižšieho dopytu. Čo ak to myslí Čína úplne inak a nákupy myslí strategicky? 

Môže to  byť stávka na demisiu papierových peňazí, diverzifikácia devízových rezerv, alebo proste len upevnenie vplyvu v budúcom svete, kde komodity budú znamenať viac ako čísla hovoriace o stave na účte. Nakoniec, jedinou veľkou silou Číny je slabý juan, lacná pracovná sila a devízové rezervy, ktoré si nahonobila exportom. Prečo by si za ne nekúpila, niečo, čo má skutočnú hodnotu? Alebo ešte lepšie – rovno nezabezpečila čo možno najväčší monopol na produkciu? Nad týmito myšlienkami sa pozastavil Martin Katusa, šéfstratég pre energetiku Casey Research.,

Málokto teraz hovorí, že zosadenie Kaddáfiho v Líbyi bola zlá vec. Teda okrem Číny. Keď rebeli posilnení NATO premohli Kaddáfiho jednotky minulé leto, 36 000 čínskych technikov, konštruktérov a obchodníkov opustilo Líbyu, pričom za chrbtom im ostali rozrobené infraštruktúrne projekty za $20 mld.

Čína, samozrejme, odmietla podporiť útoky NATO, dokonca sa povráva, že ponúkli Kaddáfimu zbrane. S rebelmi si veľmi nesadli. Avšak prešiel rok a Čína si už vybudovala dobré vzťahy aj s novým vedením krajiny. Ponúkla sa, že povedie povojnovú obnovu infraštruktúry v krajine. Čínski nákupcovia tak budú mať prednostný prístup ku veľmi kvalitnej líbyjskej rope.

Avšak Čína chce oveľa viac ako líbyjskú ropu. Cez Líbyu sa chce dostať k masívnym africkým rezervám ropy, odhadovaných na 200 – 210 mld. barelov.

Čína tak rozohrala veľkú hru s USA o svetové energetické zdroje. Za posledných 5 rokov Čína zainvestovala $75 mld., hlavne cez svoje spoločnosti Sinopec, CNOOC a JV s ďalšími firmami. Ide o 45 obchodov, hlavne skupovanie podielov v ťažobných a producentských spoločnostiach a projektoch po celom svete. Nájdeme tu brazílske, kanadské, americké, britské, ruské, kazašské či sýrske spoločnosti. Na obrázku len krátky zoznam akvizícií za posledné dva roky.

cina-trimbroker-25-6-2012  

Prebiehajú akvizície smerom na všetky svetové strany od Číny, od kanadských pieskov po ťažobné projekty v Nigérii. V Austrálii Čína skupuje priamo energetické firmy. Čína dokonca skúpila 33% podielu v projekte Eagle Ford Shale v Texase. Chesapeake potreboval hotovosť, tak ho predal.

Podobná situácia je aj v prípade kontroverzného projektu rozširovania ropovodu Keystone z Kanady do USA, ktorý by mal po novom siahať od kanadskej Alberty do amerického Texasu. Americká nechuť rozšíriť ropovod pred voľbami (čo keď aktivisti nezvolia Obamu) môže Číne prihrať ďalšiu výhru, s Kanadou by sa určite dohodla. Hlavne ak Kanada bude chcieť diverzifikovať export, ktorý aktuálne takmer výlučne pozostáva z exportu ropy do USA. Nehovoriac o tom, že v Kanade sa aktuálne nachádza až 90% všetkých ropných rezerv ropy mimo OPEC. Ak nebude ropovod rozšírený smerom do USA, kanadské piesky určite získajú kapitál na rozvoj. Akurát, že ropa potom nepôjde ropovodom do USA, ale do tankerov a po mori preč. Čína ešte priplatí, aby tam mohla investovať.

Samozrejme, najzásadnejším frontom tohto boja o suroviny bude región MENA (Middle East and North Africa). Hoci USA s EÚ sa snažia zabezpečiť celosvetové embargo na iránsku ropu, Číny sa to netýka. Hoci od začiatku tohto roka znížila svoje importy z Iránu o 50%, nebolo to kvôli jadrovému programu ale diskusii o cene. Irán nechcel pochopiť, že Čína chce lepšie ceny a preto tá predbežne obmedzila nákupy, kým Irán nepríde k rozumu. V roku 2011 stúpli importy Číny z Iránu o 30% a Irán je aktuálne tretím najväčším dodávateľom ropy do Číny. Nie je prekvapením, že Čína odmieta embargo na Irán, má tu totiž svoj biznis. Irán sa tak veľmi ľahko môže stať ďalšou pôdou, kde sa stretnú svetové záujmy mocností.

Nebude sám. USA, keďže si chce udržať vplyv v Afrike, v roku 2006 vytvorila vojenské vzťahy s 54 africkými národmi. Toto spojenie sa volá AFRICOM (alebo skôr USAFRICOM?) a je najnovším prírastkom k deviatim vojenským zmluvám, ktoré má USA po celom svete. AFRICOM je odkazom smerom k Číne, že USA nebude sedieť a pozerať sa, ako Čína získava kontrolu nad prírodnými zdrojmi kontinentu. Na to má USA samozrejme veľmi dobré dôvody, v roku 2004, prvý krát v histórii, importy ropy zo Západnej Afriky prekročili tie zo Saudskej Arábie. V roku 2010 USA importovala 1.8 mil. barelov ropy denne  z Nigérie, Angoly, Alžírska, Konga, Gabonu, Kameronu… Saudi dodávali len 1.1 mil. barelov denne. Čína však má záujem tiež.

V roku 2009 prekročil čínsky obchod s Afrikou ten americký, aspoň čo sa týka objemu. Do Afriky odišiel jeden milión expertov na prieskum ložísk nerastných surovín a rozliezol sa po 40 krajinách čierneho kontinentu. Číne je jasné, že čoraz väčšiu úlohu na ropnom trhu bude mať ropa z nekonvenčných zdrojov, ktoré sa aktuálne len skúmajú. A ona chce byť nie len pritom, chce si tu zabezpečiť najväčší vplyv.

Dôvody, prečo Čína rieši budúce dodávky ropy je sú veľmi logické. 1.34 mld. obyvateľov, mnoho z nich sa len teraz dostáva z najväčšej biedy a ich spotreba rastie. Minulý rok spotreba vzrástla z 8.2 mil. barelov denne na 9.4, pričom i aktuálne, keď sa hovorí o väčšom ako očakávanom spomalení Číny, čínske importy neklesajú. Naopak.

Svetová produkcia je pri svojich dekádnych maximách, čo dočasne zabránilo vysokým cenám ropy. Prebiehajú veľké investície v krajinách OPEC (hlavne Irak), ale tiež mimo OPEC, hlavne v USA, ktoré výrazne zvyšuje svoju produkciu. Treba však rovno dodať, že tieto investície sa nedejú preto, pretože sa očakáva pokles cien ropy. Práve naopak. A keďže náklady na produkciu ropy rastú, produkcia bude stíhať s rastúcim dopytom len ak ceny budú dostatočné.

Krajiny ako Venezuela, Kuvajt či dokonca Saudská Arábia sa dostali sami do kúta tým, že si kupovali domáci sociálny zmier. Hlavne dotáciami palív. Toto vytvára tlak na rozpočty a preto tieto krajiny tvoria tlak na rast cien ropy (s výnimkou Saudov), keďže potrebujú isté ceny ropy, aby udržali dostatočné príjmy, ktoré majú kryť tieto výdavky. Nejde len o palivá, ide o veľký systém sociálnych dotácií a programov.

V roku 2011 stál benzín v týchto krajinách 6 – 81 centov za galón. Keďže produkcia bude skôr klesať, resp. stúpať pomalšie ako produkčné náklady, náklady týchto dotácií sa budú zvyšovať a bude ich musieť kryť vyššia cena ropy. Inak bude zle – nedobre a demonštrácie na Blízkom východe, prípadne rastúce riziko občianskej vojny automaticky zabezpečí raketový rast cien ropy. Už nám to ukázala Líbya aj Irán.

USA bude mať v tejto vojne jednu veľkú výhodu – aktuálny domáci boom produkcie zemného plynu, nasledovaného boomom produkcie ropy. USA má zemného plynu pri súčasnej miere spotreby minimálne na 100 rokov a pri rastúcej produkcii ropy budú pravdepodobne importy ropy do USA postupne klesať. Zemný plyn má veľkú perspektívu a je veľmi pravdepodobné, že roky veľkého poklesu má už za sebou. Nízke ceny a veľké možnosti prinesú investície do jeho využitia – už len z dôvodu, že to bude šetriť náklady na energie. Prvé lastovičky tu už máme a sú to elektrárne, ktoré nahradili časť spotreby uhlia lacnejším zemným plynom, čím dorovnali rast spotreby a zastavili prepad zemného plynu.

Osobitnou kapitolou je jadrová energia. Podstatné je to, že veľké ekonomiky už pochopili, že napriek katastrofe vo Fukušime sa nezaobídu bez jadrovej energie. USA importuje 90% svojej spotreby uránu, pričom budúci rok expiruje dohoda s Ruskom. USA má 104 jadrových reaktorov. Čína má 14, 26 stavia, 51 plánuje a 120 odporúča. A ďalšie krajiny, ako India, či Saudská Arábia tiež chcú svoje vlastné jadrové programy. Dokonca aj Irán zvažuje dohodu s EÚ, výmenou za jadrové palivo.

Zhrnutie a záver

Tento text bol primárne o energetike, avšak Čína začína kopiť aj ďalšie komodity, či už je to zlato (Čína patrí k najväčším producentom, avšak je čistým importérom zlata), bavlna, meď, o obilninách nehovoriac. Veľké mocnosti rozohrali veľkú partiu o kontrolu nad prírodnými zdrojmi a preto sa čoskoro budeme venovať spôsobom, ako na tejto celosvetovej hre Monopoly zarobiť. Čína totiž vie, že je skôr fabrikou, kde sa vyrába, ako laboratóriom, kde sa vymyslí niečo nové. A preto si chce zabezpečiť prísun k zdrojom. Aj na úkor ostatných. Avšak, hoci EÚ v týchto otázkach sladko spí, USA to nenechá len tak, keďže pre krajinu je energetická bezpečnosť prioritou. A to platí aj o ďalších komoditách. 

Nie je náhoda, že na Blízkom východe sa už dekády stretávajú záujmy mocností, aktuálne je krajinou záujmu Sýria. Práve pri tejto krajine a s jej účasťou pravdepodobne prebehnú obrovské vojenské manévre, hoci ich samozrejme Čína poprela. Veľká Británia pred dvomi dňami informovala o zastavení ruského konvoja, ktorý do Sýrie prevážal vojenské vrtuľníky. Dôvodom na zastavenie konvoja bolo platné embargo EÚ na Sýriu a Rusko si rýchlo našlo dôvod, prečo ich tam chcelo dodať. Najskôr išlo o dodanie dávno dohodnutých opravených vrtuľníkov pre vládu, neskôr o ochranu ruských občanov v Sýrii. Dve lode z Ruska, ktoré sa podľa snímok satelitov aktuálne nakladajú na základni Krym v Sevastopoli, by boli schopné zobrať 24 tankov a 600 vojakov. Rusko pre ochranu svojich úbohých občanov urobí všetko. 

Autor je analytik TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Ilustračné foto: sxc.hu.

Tretia svetová vojna: Finančná? Skôr komoditná

Tretia svetová vojna: Finančná? Skôr komoditná >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Andrej Zeman | 22.02.2017 00:00 Opatrnejší investori ako Slováci sú v Európe len Gréci

Hodnota finančného majetku domácností na Slovensku sa za uplynulú dekádu takmer strojnásobila. Nezmenilo sa však nič na tom, že tak ako v minulosti, aj teraz držia Slováci väčšinu svojich úspor na bežných, sporiacich alebo termínovaných účtoch, resp. vkladoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 21.02.2017 20:06

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

22.02.2017 11:20 Akciové indexy dosiahli nové rekordy

Index Dow Jones dosiahol v utorok nový rekord, keď prvýkrát prekonal hranicu 20 700 bodov. Potiahli ho najmä dobré hospodárske výsledky amerického maloobchodu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 10:03 Ranný prehľad trhov 22. februára 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 09:01 To bude tanec aneb Koruna po konci intervencí

Základní otázkou dnešní doby je: Kdo nakoupí ty obrovské zásoby spekulativních korun, které si nasyslili investoři v očekávání konce intervencí? Neboť ono je výborné spekulovat, jen musí být po ruce hejl, který to zaplatí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 22:22 Prvý odchodný deň tohto týždňa pre Ameriku

V utorok k nám z Japonska prišli predbežné odhady indexu nákupných manažérov vo výrobe. Tie prekonali očakávania na úrovni 52,1 bodu a boli dokonca oproti minulému mesiacu vyššie o 0,8 bodu. Zverejnená bola aj medzi mesačná aktivita všetkých priemyselných odvetví Japonska a s o niečo menším poklesom –0,3%, než bol ten minulý mesiac, nenaplnila očakávania –0,2%. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 13:33 Ceny bytov s väčšou rozlohou už prekonali predkrízovú úroveň

Za posledné tri roky sa priemerná cena bytov zvýšila o 20 percent, kým priemerná nominálna mzda len o desať percent a to pri zápornej inflácii jedno percento. „Ak bude tento vývoj pokračovať, realitná bublina je tu čo nevidieť,“ myslí si Maroš Ďurik zo spoločnosti Across Private Investments. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »