Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Trhy občas potrebujú impulz alebo aspoň prievan (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Trhy občas potrebujú impulz alebo aspoň prievan (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Tak trošku hystéria, aj keď sčasti neopodstatnená, a tak trošku čakanie na Boží zázrak, takto by sa podľa mňa dala najlepšie charakterizovať atmosféra uplynulého týždňa. Na veci nič nemení ani fakt, že Európsku centrálnu banku (ECB) na uvoľnenie menovej politiky vyzvali medzinárodné inštitúcie i politici v niektorých európskych krajinách.

Konkrétne išlo o Medzinárodný menový fond (IMF) i Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a v poslednom čase sa kvôli vysokému kurzu eura nástojčivo dožadovali zásahu zo strany ECB aj francúzski politici. Bol to najmä prezident François Hollande, ale aj premiér Manuel Valls, ktorí najhlasnejšie kričali, že chcú docieliť, aby menová politika ECB viac podporovala ekonomický rast a zamestnanosť.

Tomu, že atmosféra bola už od samého začiatku týždňa napätá, svedčili aj vyjadrenia analytikov a médií. Všeobecne sa očakávalo, že ECB na štvrtkovom zasadnutí po dlhšom čase prikročí k uvoľneniu menovej politiky vrátane zníženia úrokových sadzieb. Len pre upresnenie pripomeniem, že predstavitelia ECB už od aprílového zasadnutia viac či menej nesmelo a predovšetkým neisto naznačovali, že bude nutné zasiahnuť proti klesajúcej inflácii, ktorá podľa nich môže ohroziť naďalej veľmi krehkú ekonomiku eurozóny.

Vo štvrtok sa napätie uvoľnilo po tom, čo prezident Mario Draghi oznámil zmeny v monetárnej politike ECB: najmä tú, že základná úroková miera sa znížila o 10 bázických bodov na historické minimum 0,15 percenta a s cieľom, aby komerčné banky použili voľnú likviditu a zvýšili rýchlosť obehu peňazí, ECB znížila depozitnú sadzu na mínus 0,10 percenta, čo znamená, že banky budú musieť za svoje peniaze uložené v ECB platiť, inak povedané - späť sa im vráti menej.

Na tieto správy euro zareagovalo poklesom a dostalo sa takmer až na hladinu1,3500 EURUSD, neskôr však straty čiastočne zmazalo a poskočilo nahor. Toto posilnenie možno vysvetliť pokračujúcim rastom dôvery v dlhopisy periférnych krajín eurozóny, čo je faktor, ktorý ťahá euro – a robí tak už 12 mesiacov. Analytik FXstreet Tomáš Raputa to okomentoval slovami, že Európskej centrálnej banke sa silné euro skrotiť nepodarilo

Prečítajte si tiež:

Je záporná sadzba proti rozumu a prírode?

Z opatrení, ktoré ECB vo štvrtok oznámila, sa najviac diskutovalo o zápornej depozitnej sadzbe. Tí, ktorí tomu vôbec nerozumejú, len nechápavo krútia hlavou a zdá sa im to nepochopiteľné, neprirodzené alebo aj nenormálne a z filozofického hľadiska postavené na hlavu a odporujúce Matke prírode i ľudskému rozumu atď. A tí, ktorí tomu rozumejú, to síce rozumovo chápu, ale si to v reále nevedia dosť dobre predstaviť. Fígeľ je v tom, že bankovníctvo s tým nemá dostatok skúseností, prakticky žiadne, aj preto analytici v súvislosti so znížením depozitnej sadzby do záporného teritória právom hovoria o precedense, ktorý spustil na trhu eufóriu (napr. Ivor Lehoťan z Capital Markets), ďalší zasa o veľkej novinke, resp. zásadnom zlome. Niektoré médiá však celú záležitosť nafúkli viac než si zaslúži a hovoria dokonca o rozhodujúcom bode, od ktorého sa vraj začína odvíjať nová etapa v bankovníctve. Teta Beta z Nižnej Vyšnej preto právom opäť raz vyslovila svoj známy výrok, že média všetko znesú

S tými chýbajúcimi skúsenosťami to však nie je celkom pravda. Ako upozornila analytička Poštovej banky Dana Špacírová, po vypuknutí globálnej hospodárskej krízy pristúpili k záporným depozitným sadzbám v Európe dve škandinávske banky, a to švédska a dánska. Obe ich však po krátkom čase vrátili naspäť do kladných úrovní, keďže tento krok nepriniesol želané a merateľné výsledky a ja by som to skôr charakterizoval známym úslovím, že tie banky rýchlo stiahli chvost.

Dokonca ani americká centrálna banka (Fed) sa v čase krízy na niečo také, ako sú depozitné sadzby v zápornom teritóriu, neodhodlala.

Vrátim sa ale k ECB a k jeho štvrtkovému rozhodnutiu. Aj keď ho analytici naďalej rozoberajú zo všetkých možných strán, stavím na jedna ku desať, že prejde týždeň - dva a … v podstate nič sa nestane. Svet sa nezmení, zemeguľa sa krútiť neprestane, to len médiá budú už o niečo menej písať o Draghim a jeho družine.

Minulý štvrtok a piatok to však vyzeralo inak. Hneď po Draghiho tlačovej konferencii sa vyrojili komentáre známych ekonómov, ktorí najnovšie kroky ECB nevnímajú príliš pozitívne a realisticky. Ono to možno na prvý pohľad vyzerá tak, že bezprostredne po ukončení tlačovky si myšlienky zahorúca urovnali v hlave a začali písať. Realita je ale taká, že už to mali dávno napísané. Typickým príkladom je prezident inštitútu pre ekonomický výskum DIW v Berlíne Marcel Fratzscher, ktorého aj ja zvyknem občas citovať a ktorý najnovšie rozhodnutie ECB ohodnotil slovami, že pochybuje o reálnom dopade týchto „skôr symbolických opatrení, pretože výraznejšie nezlepšia poskytovanie úverov v krízových krajinách eurozóny ani podstatnejšie neznížia riziko deflácie.“

Fratzscher však jedným dychom pripustil, že ide o signál, ktorý znamená začiatok novej stratégie ECB a silnejšej menovo-politickej expanzie

Spoločnosť Cyrrus vo svojom komentári spresnila, že súbor opatrení ECB týkajúcich sa zníženia úrokových sadzieb síce mierne presiahol očakávania analytikov, ale reálny efekt nebude veľký. ECB však oznámila aj to, že komerčným bankám poskytne nový program LTRO v objeme 400 miliárd eur, no investorov asi viac potešilo, že banka do budúcna nevylúčila ani plnohodnotné QE.

Tu je tá stručná a podľa môjho názoru aj historicky jedinečná tlačová správa ECB o zápornej úrokovej sadzbe pre jednodňové sterilizačné operácie a tu zasa videozáznam zo štvrtkovej tlačovej konferencie:

Následky krutej americkej zimy sú už minulosťou!

V piatok euro voči US doláru oslabovalo. Investori reagovali na relatívne solídne správy z amerického trhu práce (tzv. NFP report): tamojšia ekonomika vytvorila v máji zhruba 217 tisíc nových pracovných miest, čo je mierne nad očakávaniami, ktoré boli na úrovni 215 tisíc. Dôležitejšia ako samotné prevýšenie očakávaní o dvetisíc pracovných miest je ale skutočnosť, že sa tak de facto obnovili už všetky pracovné miesta, ktoré v Spojených štátoch zanikli v období poslednej hospodárskej recesie a odrovnali sa následky tohtoročnej – nebývalo krutej! – americkej zimy. Som presvedčený o tom, že európske prebyrokratizované ekonomiky by sa s dozvukmi takejto zimy ešte dlho pasovali.

Celý piatok sa v podstate krútil okolo NFP reportu, ale ako upozornil analytik Capital Markets Lukáš Lóci, jeho výsledky aj tak treba brať s rezervou, lebo viac ako polovica novovytvorených pracovných miest bola len nízkopríjmová (zdravotníctvo a školstvo 63 tisíc, pohostinstvá 39 tisíc a pomocné služby 14 tisíc), čiže trhová reakcia bola možno až príliš pozitívna

K slovám Lukáša Lóciho by som dodal, že nielen príliš pozitívna, ale možno aj trochu prehnaná. Ale finančné trhy občas potrebujú impulz a vietor. Alebo aspoň prievan.

Miera nezamestnanosti v Spojených štátoch v máji bola na 5 a polročnom minime 6,3 percenta, no pokračujúci nárast tvorby nových pracovných miest a pokles oficiálnej miery nezamestnanosti však nateraz nevedie k väčšiemu tlaku na rast miezd a tak, ako upozornila J&T Banka, celkové vyznenie výsledkov bude americká centrálna banka (Fed) i naďalej interpretovať tak, že môže pokračovať v znižovaní stimulačných nákupov QE.

Reálny odraz alebo mantra nevzdelaných politikov?

Začalo sa niekedy koncom mája, keď britský štatistický úrad Office of National Statistics navrhol, aby sa do výpočtu hrubého domáceho produktu (HDP) Spojeného kráľovstva zaratávali aj príjmy z prostitúcie a z výroby a predaja drog. Úrad argumentoval tým, že v niektorých členských krajinách EÚ sa tak deje, ako napríklad v Holandsku, a tak na porovnanie výkonu jednotlivých ekonomík sú potrebné aj údaje z tzv. šedej ekonomiky, teda z drog, prostitúcie i z pašovania alkoholu a tabakových výrobkov. Vzápätí sa v Európe rozprúdili živé diskusie, tento problém má totiž nielen Veľká Británia a Holandsko. Téme sa na portáli Investujeme.cz venoval Luboš Smrčka z Vysoké školy ekonomické (VŠE) v Prahe. Diskusia pod článkom s názvom Domácí produkt, lehké děvy a tvrdé drogy… však ukázala, že problémom možno ani je to, čo všetko zarátať/nezarátať do HDP, ako skôr to, či tento ukazovateľ má nejakú výpovednú hodnotu a reálne odráža objem ekonomiky alebo je to len zavádzajúci údaj a používa sa len ako mantra skorumpovanych a nevzdelaných politikov a vládnych ekonómov.

Ustrážiť si financie a – investovať

Ale nielen makroekonomikou a makroekonomickými ukazovateľmi vrátane HDP je (bežný) človek živý. Zaujímajú ho, alebo by ho mali zaujímať aj jeho osobné financie, no veľa ľudí má v tomto smere medzery, len máloktorý sa aspoň z času na čas uistí, či napríklad vo vzťahu k Sociálnej i zdravotnej poisťovni má všetko v poriadku. Miroslav Zajac v tejto súvislosti zdorazňuje, že pri usporadúvaní svojich financií by mal človek začať upratovaním svojich dokladov, bločkov, účtov, výpisov… A keď má voľné peniaze, nemal by ich držať v banke “na nízkom úroku”, ale výhodne investovať – dobrou príležitosťou pre investície môžu byť napríklad aj zelené energie.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu
Trhy občas potrebujú impulz alebo aspoň prievan (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Trhy občas potrebujú impulz alebo aspoň prievan (Týždeň vo financiách očami komentátora) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Miroslav Kriak | 25.04.2017 00:00 Veľká časť Slovákov stále považuje za investíciu vkladnú knižku

Investovanie je na Slovensku stále opradené príbehmi a domnienkami. Napokon, ešte donedávna veľká časť Slovákov považovala za investíciu aj životné poistenie. Na úplne opačnej strane sú alternatívne aktíva ako umenie, autá, či víno, ktoré sú často skôr hedonizmom ako premysleným investičným rozhodnutím. Poslednou skupinou, ktorá sa teší pozornosti neprávom je 26 miliárd eur uložených na vkladných knižkách, termínovaných vkladoch a bežných účtoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.04.2017 17:37 Le Penová predstavuje v skutočnosti menšiu hrozbu, ako sa zdá

Prieskumy naznačujú, že Marine Le Penová si zabezpečí miesto v druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku, ale v tomto kole ju pravdepodobne porazí buď François Fillon alebo Emmanuel Macron. Globálna ekonómka, Anna Stupnytska, upozorňuje, že pravdepodobnosť nečakaných výsledkov francúzskych volieb je nižšia ako v prípade amerických volieb či referenda o Brexite. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 20.04.2017 00:00 Dlhopisy slovenských firiem - čo treba vedieť pred ich kúpou

Pri hľadaní možností zhodnotiť finančné prostriedky aspoň nad hranicou inflácie, sa mnohí investori ohliadajú po dlhopisoch slovenských firiem. Tie aj po odpočítaní poplatkov predstavujú vyššie zhodnotenie ako termínované vklady a zdanlivo istejšie peniaze ako akciové fondy. Hoci majú mnoho výhod, obsahujú aj niekoľko rizík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 19.04.2017 00:00 Svetový deň investičných fondov pomáha v popularizácii kolektívneho investovania

Investovanie do podielových fondov už ani na Slovensku nie je ničím výnimočným. Objavuje ho stále viac ľudí. Pri príležitosti Svetového dňa investičných fondov je príležitosť pozrieť sa trochu do štatistík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Jozef Beständig | 13.04.2017 00:00 Sú Slováci opatrní, alebo len nevzdelaní investori?

Slováci finančné trhy dlho nepotrebovali. A preto ani nepoznali. Štát im “garantoval všetko”. Od narodenia v podobe predškolskej opatery, vzdelávacieho systému, zamestnania, bývania, sociálnych dávok až po dôchodok. Zjednodušene, “všetci mali všetko”. Ak aj cítili potrebu niečo si bokom odložiť alebo sa poistiť, mali na to presne jednu banku a jednu poisťovňu.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 19.04.2017 14:25Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

28.04.2017 14:01 Prehľad trhov 28. 4. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.04.2017 10:41 M. Draghi vylúčil predčasné ukončenie stimulov

Šéf ECB Mario Draghi sa na tlačovej konferencii po zasadnutí banky vyjadril proti predčasnému ukončeniu monetárnych stimulov. Vylúčil tak špekulácie, podľa ktorých mala centrálna banka na základe dobrých výsledkov európskej ekonomiky začať ukončovať výkup dlhopisov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.04.2017 09:58 Deficit rozpočtu by mal tento rok dosiahnuť 1,29 %

Deficit verejných financií dosiahol vlani, podľa notifikovaných údajov, úroveň 1,68 percenta. Je to najnižší schodok v histórii Slovenska. Za dobrými číslami je najmä relatívne vysoký ekonomický rast a nárast zamestnanosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.04.2017 08:27 Finanční gramotnost

Finanční gramotnost je soubor znalostí a dovedností, které člověku umožňují porozumět financí a správně s nimi zacházet. A Finanční gramotnost je obsáhlá kniha Miroslava Škváry uvádějící čtenáře či studenta do celého finančního světa. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.04.2017 13:42 Ranný prehľad trhov 27. 4. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 21.04.2017 17:37 Le Penová predstavuje v skutočnosti menšiu hrozbu, ako sa zdá

Prieskumy naznačujú, že Marine Le Penová si zabezpečí miesto v druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku, ale v tomto kole ju pravdepodobne porazí buď François Fillon alebo Emmanuel Macron. Globálna ekonómka, Anna Stupnytska, upozorňuje, že pravdepodobnosť nečakaných výsledkov francúzskych volieb je nižšia ako v prípade amerických volieb či referenda o Brexite. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Stanislav Pánis | 10.04.2017 00:00 Trhy znepokojila neschopnosť D. Trumpa presadiť reformy

Finančné trhy nepriaznivo ohodnotili prvé politické kroky nového amerického prezidenta, najmä jeho neschopnosť zrušiť Obamacare. To vzbudilo obavy, či sa mu podarí presadiť ďalšie body jeho volebného programu. Na druhej strane investorov potešili výsledky holandského referenda ako aj predvolebné prieskumy z Francúzska. Vyzerá to tak, že na starom kontinente sa nenaplnia čierne obavy a vlna populizmu sa zastaví, alebo aspoň spomalí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 19.04.2017 00:00 Svetový deň investičných fondov pomáha v popularizácii kolektívneho investovania

Investovanie do podielových fondov už ani na Slovensku nie je ničím výnimočným. Objavuje ho stále viac ľudí. Pri príležitosti Svetového dňa investičných fondov je príležitosť pozrieť sa trochu do štatistík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 20.04.2017 00:00 Dlhopisy slovenských firiem - čo treba vedieť pred ich kúpou

Pri hľadaní možností zhodnotiť finančné prostriedky aspoň nad hranicou inflácie, sa mnohí investori ohliadajú po dlhopisoch slovenských firiem. Tie aj po odpočítaní poplatkov predstavujú vyššie zhodnotenie ako termínované vklady a zdanlivo istejšie peniaze ako akciové fondy. Hoci majú mnoho výhod, obsahujú aj niekoľko rizík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Jozef Beständig | 13.04.2017 00:00 Sú Slováci opatrní, alebo len nevzdelaní investori?

Slováci finančné trhy dlho nepotrebovali. A preto ani nepoznali. Štát im “garantoval všetko”. Od narodenia v podobe predškolskej opatery, vzdelávacieho systému, zamestnania, bývania, sociálnych dávok až po dôchodok. Zjednodušene, “všetci mali všetko”. Ak aj cítili potrebu niečo si bokom odložiť alebo sa poistiť, mali na to presne jednu banku a jednu poisťovňu.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »