Trpké dedičstvo Miltona Friedmana

Politici si z diela Miltona Friedmana vybrali dve idey, ktoré v súčasnosti masívne rezonujú svetovou ekonomiku – devízový systém papierových peňazí a zvyšovanie monetárnej báze v čase depresie. Obávame sa však, že obe myšlienky sú postavené na chybných základoch a práve z tohto dôvodu má reálne dedičstvo Miltona Friedmana trpkú príchuť.

Fisher a kvantitatívna teória peňazí

Friedman viackrát oslavoval Irwina Fishera ako najväčšieho ekonóma 20. storočia. Skutočne, práve koncepcia peňazí, ktorú predstavoval Fisher, bola pre Friedmana základom jeho vlastnej teórie. Podľa nej bol obchodný cyklus spôsobovaný nestabilitou cenovej hladiny a pokiaľ vláda dokáže ceny stabilizovať, ekonomický cyklus sa odbúra. Udržovať stabilné ceny sa stalo nielen Fisherovým ale aj Friedmanovým cieľom. Problémom oboch však bolo, že nepochopili pravú funkciu peňazí.

Akékoľvek peniaze v obehu, či už dolár alebo euro, boli v časoch Fishera  iba mená pre jednotky zlata alebo striebra. Práve tieto komodity sa pomocou slobodného trhu stali peniazmi. Papierové peniaze boli iba požiadavky na určité množstvo drahého kovu. Fisher však dal papierovým peniazom hodnotu skutočných peňazí a tú sa snažil zafixovať pomocou stabilnej cenovej úrovne.

No takýto názor bol v silnom kontraste so skúsenosťou 19. storočia. V tomto slobodnom kapitalizme neboli ceny stabilné, ale rovnomerne klesali. Bez vládnych intervencií produktivita práce rástla a s ňou aj ponuka tovarov, čo spôsobovalo pokles cien. Práve priemyselná revolúcia bola tou dobou poklesu cenovej hladiny, kedy reálne mzdy  rástli bez toho, aby sa zvyšovali.

Práve doktríny a vplyv Irwina Fishera boli do veľkej miery zodpovedné za katastrofálnu inflačnú politiku FEDu v 20. rokoch a následný holokaust roku 1929. Práve guvernér FEDu Strong zastával názor o stabilnej cenovej hladine a keďže veľkoobchodné ceny ostávali stabilné, tak politici nevnímali inflačný problém a odmietali varovania o nezdravom bankovom dlhu a nevyhnutnom kolapse. A Fisher ešte v roku 1930 tvrdil, že pokles trhu je iba dočasný. Nečudo, že v konečnom dôsledku na burze prerobil celý svoj majetok...

Osudová domýšľavosť

Fisher si uvedomoval, že zlatý štandard, pri ktorom sú peniaze komoditou, je nekompatilibný s jeho túžbou stabilizovať cenovú hladinu. Fisher bol preto jedným z prvých ekonómov volajúcich po zrušení zlatého štandardu, čo sa mu nakoniec podarilo.   

Jedným z veľkých odkazov Hayeka je, že vzhľadom na komplexnosť ekonomického usporiadania nedokážeme predpovedať následky svojich zásahov do ekonomiky. Preto, nech sa ekonomický model zdá akokoľvek robustný, vždy až s odstupom času vieme hodnotiť jeho skutočný efekt na systém. Friedmanov model fungovania trhov bol jednoduchý a krásny, avšak práve teraz vidíme všetky slabé miesta jeho myšlienok. Friedman bez akýkoľvek skutočných dôvodov odmietol zlatý štandard, zrušil naviazanosť peňazí na zlato a vytvoril model na nafukovaní peňažnej masy v čase depresie. Bola to osudová chyba.

V snahe o stabilizáciu cenovej hladiny dal FEDu do rúk obrovskú moc, avšak radil mu, aby svoju moc používal rozvážne. Avšak aký liberál hodný svojho mena by súhlasil s myšlienkou delegácie donucovacej sily akejkoľvek skupine dúfajúc, že túto moc nezneužije? Friedmanova rada obmedziť expanziu peňazí na 3-4% ročne ignoruje fakt, že skupina, ktorá má možnosť tlačiť peniaze aj bude peniaze tlačiť. Pre zaujímavosť prinášame graf rastu M2:

Katastrofa s názvom plávajúce kurzy

"Existujú iba dva mechanizmy, ktoré sú konzistentné so slobodným trhom a slobodným obchodom. Jedným z nich je plne automatický medzinárodný zlatý štandard. Ten však nie je ani možný ani potrebný. Druhý mechanizmus predstavuje systém voľne plávajúcich menových kurzov určovaných na voľnom trhu súkromnými transakciami“ Milton  Friedman.

V 50. rokoch vytvoril Friedman teóriu o plávajúcom systéme devízových kurzov, ktorá by automaticky upravovala mechanizmus vyrovnávania účtov obchodnej bilancie. Podľa tejto teórie by krajiny s deficitom mali zažívať oslabenie svojej meny na úkor krajín s obchodným prebytkom.

Po viac ako 40. rokoch vidíme, že problémy USA z roku 1968 sa nielenže nezmenšili, ale naopak sa giganticky zväčšili. Oslabenie amerického dolára nespravilo amerických exportérov silnejšími ale slabšími. Začala sa rodiť bezprecedentná dlhová pyramída obchodnej bilancie, ktorá sa dostala mimo kontrolu. V konečnom dôsledku sa tak obchodné podmienky USA ešte zhoršili. Problémom sa stal dlh...

Nepredvídané následky v praxi

Oddeliť zlato od papierových peňazí bolo chybou, na ktorú postupne doplácame a pritom ešte zďaleka nie sme na konci. Je to tak zásadná myšlienka, že ju musíme ešte raz zdôrazniť. Zlato vždy v histórií slúžilo ako finálny prostriedok vymazania dlhov. Zlato malo svoju hodnotu a tak sa každý dlh dokázal splatiť zlatom. Napríklad v medzinárodnom obchode sa mohla krajina zadlžovať iba dovtedy, kým  mala zlato, a preto zlato slúžilo hlavne ako vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie. Podobne tomu bolo aj s vládnymi výdavkami, ktoré mohli rásť iba do výšky zlatých rezerv. V tomto systéme dokázal byť takmer každý dlh splatiteľný.  Po eliminácií zlatého štandardu sa však otvorila cesta neobmedzenému rastu dlhu, čo mnohí označovali za zdroj silného ekonomického rastu. V konečnom dôsledku však rástol iba dlh a reálna mzda klesala.

Kľúčovou myšlienkou je, že papierové peniaze sú založené na dlhu a každý nárast peňazí znamená nárast dlhu. Úroky sa kumulujú a dlh rastie ad absurdum. Odstránením zlata zo systému sme nastúpili na cestu neobmedzeného dlhu, ktorý sa nedá zničiť. Jedinými možnosťami sú buď bankrot alebo inflácia, ktorá dlh znehodnotí. Napriek všetkým krásnym víziám sme sa v skutočnosti stali otrokmi papierových peňazí a ľudí, ktorí stanovujú ich hodnotu.

Záver

Ukázali sme si, že systém papierových peňazí nás postupne a ticho privádza k najväčšej hospodárskej kríze od čias priemyselnej revolúcie. Nápomocné je tomu aj zvyšovanie peňazí v obehu tak ako to vidíme na príklade Japonska, ktoré výrazne podporoval aj samotný Friedman. O 15 rokov neskôr sa nezmenilo nič iba sme sa bližšie dostali k totálnemu krachu japonskej ekonomiky. Preto len opäť zopakujem myšlienku, že aj tie najlepšie zámery a precízne teórie môžu v skutočnosti skončiť totálnym fiaskom. Našim hlavným vodítkom by mala byť samotná história.

Na záver citujeme slová profesora Feketeho: „Nuž pán Friedman, kríza klope na dvere. Možnosť opätovne ustanoviť zlatý štandard a systém reálnych zmeniek, kvôli vám a pánovi Keynesovi, už nie je očividne uskutočniteľná."

Autor je senior analytik TRIM Broker.