Tvorba portólia závisí od sklonu investora k riziku

Skúsení investori vedia, že základom úspechu je rozloženie rizika. Potvrdila to aj finančná kríza, najviac sa prepadli akcie, ktoré sú inak najziskovejšie. Vo vzdelávacom seriáli o investovaní si povieme, ako sa tvorí investičné portfólio.

Už v minulej časti seriálu sme si vysvetlili, že investor má na výber z rôznych inštrumentov, ako sú napríklad výnosnejšie akcie i bezpečnejšie dlhopisy. Jednotlivé nástroje je dôležité vhodne skombinovať do ideálneho portfólia. Ako vysvetľuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros: „Cieľom tvorby portfólia je minimalizovať riziko a maximalizovať výnos. S nízkym rizikom je však spojený aj nižší výnos, preto je tvorba portfólia závislá od individuálnych preferencií investorov. Rizikoaverznejší investori sa uspokoja s portfóliom s nižším rizikom a vyhliadkami nižších ale stabilnejších výnosov, investori vyhľadávajúci riziko naopak.

„Optimálne portfólio pre všetkých neexistuje,“ dodáva predseda predstavenstva Capital Markets Vladimír Gešperík. „Existuje optimálne portfólio pre jednotlivých investorov, s investičnými očakávaniami, investičným horizontom a majetkovou situáciou. V zásade platí, že na čím dlhšiu dobu investor uvažuje o uložení finančných prostriedkov, tým viac môže alokovať do akciovej zložky. V poslednej dobe sa však okrem časového horizontu zaujímajú portfolio-manažéri aj o rizikový profil investorov. Jeho prirodzené vnímanie rizika, ochota riskovať, miera prahu pri strate.“

Podobný názor zastáva aj senior maklér Petr Žabža z Patria Direct. „Je smutným faktom, že optimálne portfólio vlastne neexistuje, v najlepšom prípade sa dá tomuto ideálu veľmi priblížiť.“ Podľa neho je dôležité položiť si otázku: „Čo stavbou práve toho ktorého portfólia investor sleduje? Ide mu o krátkodobé špekulácie? Chce portfólio využiť ako základ pre svoju finančnú nezávislosť v budúcnosti? Je to niečo, čo by rád odovzdal svojim potomkom ako veno alebo dedičstvo? Každá z týchto odpovedí znamená inú štruktúru portfólia a pokiaľ si investor týmto „cvičením“ neprejde, výsledok vo forme budúceho výnosu portfólia ho sklame.“

Mohli by sme to teda zhrnúť: „Optimálne portfólio sa tak vo svetle vyššie uvedeného dá definovať ako portfólio, ktoré splní predovšetkým stanovený cieľ, nepresiahne uvažovanú mieru volatility a svojho vlastníka nepripraví o posledné peniaze.“

Investičné portfólio v čase krízy

Práve finančná kríza potvrdila dôležitosť diverzifikácie portfólia. Najviac sa totiž prepadli akcie, ktoré sú inak najziskovejšie. Kamil Boros (X-Trade Brokers) tvrdí, že aj v období krízy rozhoduje predovšetkým to, či má investor túžbu riskovať: „Záleží od rizika, aké je ochotný investor podstúpiť. Najkonzervatívnejší investori budú  v období krízy preferovať drvivú väčšinu aktív v nástrojoch peňažného trhu, prípadne v dlhopisoch. Odvážnejší investori budú uprednostňovať vyšší podiel zlata, akcií, ktoré považujú za výrazne podhodnotené, prípadne mien. V období expanzie by samozrejme mala mať pre obe skupiny investorov významnejší pomer akciová zložka ako v období recesie.“

Petr Žabža (Patria Direct) ponúka konkrétny príklad, ako si tvoriť portfólio pre zabezpečenie na starobu:

• Stavbu portfólia treba vždy naviazať na svoj aktuálny vek s cieľom začať portfólio likvidovať, resp. začať si ho užívať, v okamihu odchodu do dôchodku. A je úplne irelevantné, či okamih odchodu do dôchodku je v štátom stanovenom veku alebo skôr.
• Ak má investor pred sebou dostatočný čas (desiatky rokov), môže si postaviť portfólio agresívnejšie s miernou prevahou akciových inštrumentov. Ako bude klient (a jeho portfólio) starnúť, báza sa bude meniť – akciových inštrumentov bude ubúdať a budú sa naopak zvyšovať pozície v inštrumentoch dlhových.
• Pokiaľ je investor len krátko pred plánovaným okamihom odchodu do dôchodku, nemali by sa v portfóliu objavovať už žiadne akcie. Naopak, celé by malo byť zložené z kvalitných (štátnych) dlhopisov, hypotekárnych záložných listov a termínovaných vkladov.

V prípade špekulanta zameraného na zisk „sa v portfóliu nepochybne objavia akcie, prípadne deriváty, spoločne s nejakými zaisťovacími inštrumentmi. Investor sa iste nevyhne ani pákovým inštrumentom, tým, ktoré umožňujú násobiť pozitívne (ale tiež negatívne) vývoj trhu viacej než klasické nepákové investičné nástroje.“

Stavba portfólia v čase krízy je o niečo zložitejšia „pretože ubúda miest, kde sa dá schovať pred náporom zlých správ a mnoho aktív stráca na hodnote rýchlejšie, než by ste si dokázali predstaviť. Na druhú stranu ponúkajú mnoho príležitostí – akcie alebo dlhopisy panicky vypredávané za ceny, ktoré diskontujú koniec sveta, dividendové akcie za pár centov (eurocentov, korún, čohokoľvek...), prevahu emotívnosti nad racionálnou úvahou, panika na strane nedisciplinovaných investorov. Pokiaľ si v tomto objektívne neľahkom období investor dokáže uchovať chladnú hlavu, nepochybne v dlhšom horizonte nestratí.“

„V obdobiach krízy investori preferujú najmä defenzívne tituly,“ konkretizuje Vladimír Gešperík (Capital Markets): „Pri dlhopisoch ide najmä o štátne dlhopisy. Pri akciách sú preferované akcie non-cyklických odvetví, ako pivárenstvo, potravinárstvo, farmaceutický a biotechnologický priemysel.“

Portfólio malých a veľkých investorov

Každý investor by mal investovať len tie peniaze, ktoré nutne nepotrebuje. Niekto investuje len malú sumu, tí bohatší umiestnia na kapitálové trhy podstatne viac peňazí. Do akej miery by sa mal objem peňazí prejaviť na tvorbe portfólia?

Podľa Petra Žabžu z Patria Direct v princípe nie je potrebné robiť rozdiel medzi „veľkými“ a „malými“ investormi: „Používané princípy by mali byť v oboch prípadoch rovnaké, líšiť sa len absolútnou veľkosťou portfólia a jednotlivých pozícií. Profesionálni investori by naopak mali byť ešte o poznanie obozretnejší a starostlivejší, pracujú predsa s peniazmi niekoho iného. Tým nechcem povedať, že by súkromný investor mal byť nedisciplinovaný – len si je sám sebe portfólio-manažérom, auditorom, depozitárom a v neposlednom rade klientom. Prípadné neúspechy si môže teda pripísať len sám sebe a nikomu inému.“

Podľa Vladimíra Gešperíka z Capital Markets by sa portfólia malých a veľkých investorov mali líšiť: „Aj keď nie vždy je to možné. Preto drobní investori investujú väčšinou v podielových fondoch, ktoré im umožňujú aj pri malých investovaných sumách mať širokospektrálne portfólia.“

Kamil Boros z X-Trade Brokers vraví: „Drobný investor väčšinou nedisponuje toľkými prostriedkami ako veľký investor, aby dokázal efektívne diverzifikovať svoje portfólio. Nižšia diverzifikácia portfólia znamená vyššie riziko, takže portfólio menších investorov by malo tým pádom obsahovať viac bezpečných aktív.“

Tvorba portólia závisí od sklonu investora k riziku >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet