Týždeň vo financiách: 80 rokov od veľkej hospodárskej krízy a vyššie dane na Slovensku

Neslávne známy čierny štvrtok 24. októbra 1929 naštartoval na Wall Street hospodársku krízu, ktorá sa postupne preniesla aj do Európy a pomohla k moci fašistickým stranám. Pár rokov dozadu sme túto krízu vnímali už len ako historický fakt. Možno aj preto sme verili, že sa už nebude opakovať.

Ekonomika sa vyvíja cyklicky a po každom výraznom raste musí prísť pokles – aj preto ekonómovia hovoria, že recesii sa nedá úplne zabrániť. Obrovský dosah súčasnej hospodárskej a finančnej krízy je však dôsledkom toho, že na serióznych finančných trhoch sa začal hrať „Čierny Peter“ a ako sa neskôr ukázalo, „Čiernych Petrov“ bolo v hre oveľa viac ako dobrých kariet.

Prečítajte si seriál „Čo nás kríza naučila“:

• Vznik realitnej krízy v USA - rok 2006
• Z „lokálnej“ realitnej krízy finančná kríza (2007 - 2008)
• Finančná kríza a jej globálny rozmer
• Dopad na svetové hospodárstvo
• Ako investovať, keď... Investičné scenáre v čase krízy

Vráťme sa však do roku 1929. K najviac uvádzaným dôvodom vzniku krízy patria podľa Wikipédie napríklad silná expanzia ponuky peňazí zo strany FEDu, ktorý zvýšil počet zlatom nekrytých peňazí zo 42,1 na 68,8 mld. dolárov v rokoch 1921 - 1929, čo viedlo k inflácii vo výške približne 63% v priebehu týchto osem rokov. Už prvý týždeň po čiernom štvrtku emitoval FED takmer 300 miliónov dolárov, požičal vláde dvojnásobok dovtedy požičaných peňazí cez kúpu vládnych cenných papierov a diskontoval ďalších približne 200 miliónov cenných papierov pre členské banky FEDu. Už ku koncu roka 1929 (teda za dva mesiace) suma FEDom držaných cenných papierov sa viac ako strojnásobila o 375 miliónov dolárov.

Pochybné bankové výsledky a priveľa nezamestnaných

Náznaky východiska zo súčasnej krízy by sme mohli vidieť napríklad v hospodárskych výsledkoch amerických bánk. Ibaže tieto veľké zisky sú iba "skryté dary" od vlády – tvrdí to americký investor George Soros v rozhovore pre britský denník Financial Times. Z nekalých praktík obvinil jednu z bánk - Goldman Sachs aj nositeľ nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman.

Jedným z najväčších problémov americkej ekonomiky je vysoký počet nezamestnaných. Ekonóm bostonskej Northeastern University Andrew Sum vo svojej štúdii upozorňuje, že americká recesia spôsobuje stále väčšiu dieru medzi počtom voľných pracovných miest a záujemcov. Počet nezamestnaných k voľným miestam v auguste dosiahol 5,7 ku 1 oproti 1,2 ku 1 v decembri 2000. V stavebnom sektore tento pomer predstavuje 22,1 ku 1 a vo výrobe 13 ku 1. V decembri 2000 tieto pomery boli 3,5, respektíve 1,7 ku 1.

Keďže na budúci rok sú v USA voľby do Kongresu a prezidentovi Barackovi Obamovi sa zrejme nepodarí zachrániť alebo vytvoriť slúbené 4 milióny pracovných miest, musí sa ľuďom zavďačiť inak – aj preto sa pomerne často otvárajú témy vysokých prémií manažérov zachránených finančných inštitúcií. Obamova administratíva sa rozhodla výrazne zoškrtať mzdy a prémie vybraných zamestnancov tamojších finančných inštitúcií. Z hľadiska politického marketingu je to pochopiteľné: Keď sa už nedá pomôcť ľudom bez práce, treba aspoň zaútočiť na ich nepriateľov – v tomto prípade bankárov. Ak sa vám to povedomé, nečudujte sa – podobný scenár je účinný vo všetkých krajinách so všeobecným volebným právom.

Začína sa sezóna PZP...

Slovákov určite viac ako výročie svetovej hospodárskej krízy zaujíma ich vlastné výročie zmluvy o zákonnom autopoistení. Ak stihnú včas zmluvu vypovedať, môžu si zásluhou cenovej vojny poisťovní zabezpečiť nižšie poistné.

Povinné zmluvné poistenie je špecifické práve tým, že prípadné poistné plnenie nezíska ten, kto sa poistní - aj preto viac ako kvalita rozhoduje cena. Prezident Slovenskej asociácie poisťovní a zároveň šéf Allianzu Torsten Leue sa pri hodnotení roka 2008 posťažoval, že nie je spokojný so situáciou, keď počet zmlúv rastie a predpísané poistné klesá. Ani kríza však podľa neho nedokáže neprinútiť poisťovne, aby sa čo najskôr dohodli napríklad na zavedení malusov. Ako Leue zdôraznil, časť klientov stratili práve preto, že ako poslední uplatňovali voči škodcom malus: „Bol by som rád, keby to znovu prišlo,“ uviedol. „Aj to musí prísť, ale nie som presvedčený, že k tomu dôjde v tomto alebo budúcom roku,“ zaprognózoval si. Generálna sekretárka SLASPO Jozefína Žáková pripomenula, že samotná asociácia žiadala už dávnejšie, aby parlament zaviedol systém bonus/malus do zákona, odpoveďou však bolo, že poisťovne sa musia dohnúť medzi sebou.

Náznak malusu vlani v relatívnej v tichosti využívali dve poisťovne. Nie je však veľmi pravdepodobné, že pri nich ostanú aj v tomto roku. Na trhu sa totiž objavil nový hráč – Union so svojimi ružovými kukláčmi. Ešte silnejšia konkurencia zavedeniu malusu rozhodne nepomôže. Najmä ak kríza núti vodičov počítať každé euro.

Je to pritom paradox – pretože na cenovú vojnu poisťovní doplatí každý vodič, ktorý očakáva poistné plnenie z pozície poškodeného. Pokiaľ totiž budú náklady na poistné plnenia stúpať a predpísané poistné klesať, je jasné, že poisťovne budú hľadať všetky zákonné spôsoby ako ušetriť...

Kto si všimol, že sa zvýšili dane?

Dane sa zvyšovať nebudú ani po voľbách - tak túto dobrú správu si mohli vypočuť poslucháči Slovenského rozhlasu v Sobotných dialógoch. Nová vláda k takémuto kroku nebude musieť pristúpiť, predpokladá to minister financií Ján Počiatek a podobný postoj zaujal aj šéf protikrízového výboru SDKÚ Eugen Jurzyca.

V rovnaký deň, keď sme si z rádia vypočuli dobrú správu, uverejnil na svojom blogu Jozef Mihál informáciu o tom, že sa na Slovensku nenápadne zvýšili dane. Podľa neho sa vo štvrtok „v tichosti a bez diskusie v pléne do zákona vpašovalo ustanovenie, podľa ktorého, citujem: ´ výpočet nezdaniteľných častí základu dane ... roka 2010 použije životné minimum platné k 1. januáru 2009 v sume 178,92 eura´. Znamená to, že v roku 2010 sa nebude zvyšovať nezdaniteľná časť základu dane. ... hoci sa pôvodne mala zvýšiť na 4166,78 €." Bežný človek tak zaplatí na daniach viac o takmer 27 eur.“

Samotné médiá si toto faktické zvyšovanie daní všimli až na základe Mihálovho blogu. Navrhovatelia zákona teda odviedli takmer dokonalé zahmlievanie. A pokiaľ sa politikom podarilo presadiť vyššie dane bez toho, aby si to všimli voliči, môžeme si byť istí, že to napriek verejným vyhláseniam môžu skúsiť znovu...

Týždeň vo financiách: 80 rokov od veľkej hospodárskej krízy a vyššie dane na Slovensku >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet