Týždeň vo financiách: Euro vyskočilo v nádeji, že sa dlhy vyriešia

Predstavitelia krajín eurozóny sa dohodli na druhom záchrannom balíku pre Grécko v celkovom objeme 109 miliárd eur. Do pomoci sa zapojí aj súkromný sektor, ktorý by mal prispieť ďalšími 37 miliardami eur. Nemecká kancelárka Angela Merkelová zdôraznila, že pomoc Grécku je morálnou povinnosťou celej Európy.

Hlavnou témou uplynulého týždňa bola záchrana eura. Pre všetkých skeptikov treba hneď v úvode povedať, že je to téma naozaj vážna a že to, k čomu sa po mnohých váhaniach európski činovníci napokon odhodlali, má celosvetový dosah.

Na štvrtkovú dohodu predsedov vlád a hláv štátov Európskej únie o novom záchrannom programe pre Grécko okamžite a pozitívne zareagovala aj čínska centrálna banka People's Bank of China (PBC).

Centrálni bankári dodali, že Čína bude mať vždy dôveru v eurozónu i v jej menu.

Morálna povinnosť Európy

Žiada sa spresniť, že predmetom dohody sú opatrenia, ktoré majú za každú cenu zabrániť šíreniu dlhovej krízy do ďalších krajín (Taliansko, Španielsko...) a ich súčasťou je aj riadený a selektívny bankrot Grécka. Druhý záchranný balík pre Grécko má celkový objem 109 miliárd eur a do pomoci sa zapojí aj súkromný sektor, ktorý by mal do roku 2014 prispieť ďalšími 37 miliardami eur.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová zdôraznila, že pomoc Grécku je morálnou povinnosťou celej Európy. "Vieme, že problém jedného je problémom všetkých. Európa už nie je mysliteľná bez eura a to stojí za námahu," zdôraznila, no zároveň dodala, že hlavné bremeno je stále na Grécku, ktoré musí zaviesť nepopulárne znižovanie výdavkov, spustiť štrukturálne reformy a privatizáciu.

Aj keď štvrtkový európsky summit priniesol isté riešenia pre súčasnú zložitú situáciu v eurozóne, Angela Merkelová varovala pred očakávaniami, že by to mohla znamenať koniec krízy raz a navždy a pre všetkých. "Schválenie balíka pomoci ešte neznamená odvolanie poplachu kvôli dlhovej kríze."

Zároveň odmietla snahy po oveľa radikálnejšom riešení, ako je nútená reštrukturalizácia dlhu. Takéto riešenie by podľa nej malo nekontrolovateľné následky.

Nemci obeťou vydierania?

Ešte nie je vyhraté! Ani zďaleka... Merkelová koncom uplynulého týždňa viackrát zdôraznila, že o pomoci Grécku bude hneď po letných prázdninách hlasovať nemecký parlament. Verí však, že zákonodarcovia dohodnutú pomoc schvália.  Podľa riaditeľa asociácie nemeckých bánk Bundesverband deutscher Banken (BDB) Michaela Kemmera tamojšie banky zvládnu náklady na nový záchranný program pre Grécko.

Ale v nemeckej tlači sa vzápätí rozšírili nekonečné náreky a obavy, že Nemci už svoje peniaze, ktoré tak veľkodušne požičali Grékom, už nikdy neuvidia. Podmienky pomoci sú - podľa médií - vraj nastavené tak, že sú skôr nepremysleným dotačným programom než skutočnou pôzičkou. Bulvárny denník Bild v niekoľkých článkoch a komentároch zopakoval,  že každý kto Grécku požičia, už svoje peniažky nikdy späť nedostane. 

Redakcia Bildu sa zároveň pochválila, že túto situáciu predvídala už dávno - pripomenula svoje články a redakčné komentáre ešte zo začiatku roka.

Viaceré nemecké médiá priniesli vyjadrenia kontroverzného ekonóma Hans-Werner Sinna, ktorý vedie známy Inštitút pre ekonomický výskum IFO. Sinn pre médiá opakovane povedal, že Nemci sa stali obeťou vydierania. Poukázal na zníženie úrokov na úvery zo súčasného záchranného fondu eurozóny na 3,5 percenta. "Podľa mňa to nie je nič iné, len masívna dotácia. Peniaze pre Grécko už nikdy nedostaneme späť," zdôraznil.

Francúzske ódy na Európu a Sarkozyho

Celkom iný postoj k štvrtkovému summitu zaujala francúzska tlač. O novom záchrannom programe pre zadĺžené Grécko sa vyjadruje oslavne a pozitívne. Denník Les Echos napísal, že víťazom je prezident Nicolas Sarkozy, lebo to bol práve on, ktorý Európu priviedol k dohode, ktorá zaistí do budúcnosti jej lepšiu funkčnosť.

Podľa Les Echos sa terajší prvý muž Francúzska zapíše do dejín ako skvelý krízový manažér, ktorý promptne a premyslene dokázal reagovať na krízu, ktorá sa začala v roku 2008 pádom americkej investičnej banky Lehman Brothers a potom prešla do celkom inej etapy - do dlhovej krízy v eurozóne.

Bez rozhodného zapojenia sa Francúzska do riešenia krízy a bez predchádzajúceho stretnutia prezidenta Sarkozyho s Angelou Merkelovou by nebolo štvrtkového summitu a nedošlo by k žiadnej dohode ohľadom pomoci Grécku, prízvukuje francúzska tlač.

Podľa redaktora denníka Liberation Jean Quatremera je štvrtková dohoda nádherným a fanastickým úspechom a zároveň je ďalším krokom k federálnej Európe a k vytvoreniu jednotných európskych dlhopisov.

Poskočilo euro i ceny ropy

Analytici upozornili, že v bezprostrednej reakcii na štvrtkové  rokovanie predsedov vlád a hláv štátov Európskej únie o pomoci Grécku sa euro vyšplhalo na dvojtýždenné maximum voči americkému doláru vďaka optimizmu investorov ohľadom pripravovaných krokov k riešeniu dlhovej krízy v eurozóne.

Napriek prehnanému nadšeniu niektorých europolitikov a napriek optimizmu v niektorých médiách však analytici upozornili, že na trhoch naďalej pretrvávajú isté obavy, že dlhová kríza by sa predsa len mohla rozzšíriť do ďalších, najmä tých väčších krajín eurozóny. Hráči na trhu naďalej budú musieť pozorne sledovať, či štvrtkový summit skutočne zmiernil tieto obavy alebo či je to len želanie niektorých politikov....

Koncom týždňa sa pohli ceny ropy. Dôvodom rastu bola dohoda o riešení dlhovej krízy a o pomoci Grécku, ako aj určité pokroky v rokovaniach o zvýšení dlhového stropu v USA. Podľa analytikov tieto pozitívne správy prevýšili slabé makroekonomické údaje z Číny, ktorá je druhým najväčším spotrebiteľom ropy na svete. Rast cien ropy podporilo aj aktuálne vyhlásenie Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) o tom, že zo svojich strategických rezerv ďalšiu ropu neuvoľní.

Dopredu, cúvanie, neutrál

Boju o Európsku úniu, euro a eurozónu i všetkým aspektom riešenia dlhovej krízy v eurozóne sme na portáli Investujeme.sk postupne v priebehu týždňa venovali veľkú pozornosť v týchto článkoch, správach a komentároch, ako aj v kontinuálnom investičnom spravodajstve. Napríklad Evropské trhy před summitem EU klesají , FOREX: Už je to tu? Summit EÚ predo dvermi... , Evropské akcie oslabují před summitem EU , Summit nakopol banky k rastu , Euro pred summitom EÚ v Bruseli posilňuje o +1.25 % na úroveň 1.4395 EUR/USD , Pokrok na summitu eurozóny pomohl DAXu výše , Summit EU: ECB zmírnila svůj postoj.

Analytik Saxo Bank Steen Jakobsen v aktuálnom komentári napísanom pre portál Investujeme.sk situáciu prirovnal k automatickej prevodovkou v aute. Sú tri smery: dopredu (Drive), cúvanie (Reverse) a neutrál a zároveň konštatuje: Európska únia radí v dlhovej kríze spiatočku, namiesto toho, aby sa z nej snažila vyjsť von.

Analytik Saxo Bank. Andrew Robinson zasa v článku nazvanom FOREX: Zraky sú uprené na summit EÚ. Francúzsko s Nemeckom našlo spoločnú reč napísal: "Prvé správy z dnešného rána, podľa ktorých Francúzsko a Nemecko dosiahli zhodu ohľadom záchranného finančného balíka pre Grécko, boli ďalšie povzbudzujúce injekcie pre euro, takže pár EURUSD sa dostal na týždenné maximum a s ním sa zviezli aj ďalšie rizikové meny."

V piatok, deň po summite európskch lídfrov, analytici spoločnosti Cyrrus vo svojich komentároch konštatovali, že Eurozóna je grand - Řecku znovu pomůže.

Pozrieť sa pravde do očí

Analytik spoločnosti Capital Markets Martin Cesnak v komentári nazvanom Snaha európskych lídrov sa vyplatila napísal, že výnimočný summit lídrov eurozóny splnil svoj účel a dočasne upokojil trhy. Po summite "je jasné, že už aj politické špičky sú ochotnejšie pozrieť pravde do očí a pripustiť aspoň čiastočný bankrot krízou bičovaného Grécka."

Okrem tejto zlomovej zmeny v rozmýšľaní sa lídri podľa Martina Cesnaka zaoberali aj možnosťami ako v budúcnosti predchádzať takýmto situáciám.

"Dnes sa tak už uvažuje o poskytovaní pôžičiek z EFSF aj pre štáty, ktoré ešte nedosiahli stupeň keď sú neschopné požičiavať si na kapitálových trhoch. Medzi dôležité závery patrí možnosť predĺženia lehoty splatnosti krízových pôžičiek na dvojnásobok, teda 15 rokov," konštatoval analytik.

Ďalšie súvislosti a informácie o schválenej pomoci Grécku sme priniesli v týchto krátkych správach a komentároch Eurozóna se dohodla na novém záchranném balíku pro Řecko v objemu cca 160 mld. eur, Evropa po schválení záchranného programu pro Řecko roste čtvrtý den v řadě, Nemecká expanzia bude drahá , Evropské akcie posilují, České banky a nový záchranný kruh pro Řecko, Summit eurozóny přinesl na trhy úlevu .

S naznačenou témou priamo i nepriamo súvisí problematika stresového testovania bánk. Aj tejto téme sme počas uplynulého týždňa venovali na portáli Investujeme.sk veľkú pozornosť - napríklad v článku senior analytika spoločnosti TRIM Broker Ronalda Ižipa Stresové testovanie: EBA verzus Société Générale i vo viacerých komentároch a krátkych správach.

Napríklad Týždenný komentár: Nové európske prasa a vystresované banky, Ôsmim bankám hrozí infarkt, EBA zverejnila výsledky stresového testovania bánk, Bankové domy krvácajú, Stress testy: Deutsche Bank, RBS a SocGen.

Systémový problém Európy

Po štvrtkovom summite, na ktorom sa rokovalo o dlhovej kríze v eurozóne, slovenská premiérka Iveta Radičová povedala, že nejde len o Grécko, ale o budúcnosť eurozóny ako takej. Zdôraznila, že Európa má vážny systémový problém, ktorého riešenie zďaleka nie je o pomoci jednej krajine, ale je o hľadaní postupov, ako zabrániť rozširovaniu dlhovej krízy. "Ak nezasiahneme rozumne, účelovo, tak ten dopad pocítime veľmi rýchlo a bohužiaľ aj bolestivo," dodala. Zároveň odmietla, aby sa z tejto témy vytĺkal na Slovensku politický kapitál.

Na margo celého postupu pomoci Grécku premiérka dodala, že pôjde o riadený bankrot, pod kontrolou a s účasťou privátneho sektora. "Učasť súkromného sektora je potvrdená dobrovoľnou účasťou významných bánk v Európe," ozrejmila jednu z podstatných stránok dohody európskych lídrov.

Minister financií Ivan Mikloš ústami svojho hovorcu Martina Jaroša pre médiá povedal, že víta štvrtkovú dohodu o opatreniach na riešenie dlhovej krízy, predovšetkým však silnú účasť privátneho sektora na ozdravných programoch, čo bola aj kľúčová požiadavka Slovenska. "Výsledkom bude zdravšia a udržateľnejšia menová únia. Je dobré, že sa darí predísť neriadenému a turbulentnému bankrotu členských štátov, čo pozitívnou reakciou ocenili aj finančné trhy," tlmočil ministrov hovorca.

Maďarské "neskôr", bulharské "neurčito"

Po Estónsku, ktoré prijalo euro začiatkom tohto roka, prednedávnom ohlásili svoj zámer splniť všetky požadované kritéria vrátane rozpočtového deficitu a vstúpiť do eurozóny aj Litva a Poľsko. Poľský minister pre európske záležitosti Mikolaj Dowgielewicz pre médiá povedal, že Poľsko napriek zjavným problémom v eurozóne chce do dvoch rokov splniť kritériá a zaviesť spoločnú európsku menu. Na otázku, či grécka dlhová kríza nevyvoláva v Poľsku averziu voči euru ako takému, minister odpovedal kladne, avšak zároveň dodal, že Poľsko trvá na svojom rozhodnutí vstúpiť do eurozóny.

Nedávno svoj zámer prijať euro deklarovalo aj Maďarsko. Podľa ministra národného hospodárstva György Matolcsyho však Maďarsko prijme euro najskôr v roku 2018. "Ak je krajina momentálne ekonomicky silná, je dobré byť v eurozóne, ale ak je slabá, vtedy je to životu nebezpečné," zopakoval svoj známy výrok minister Matolcsy.

Maďarský premiér Viktor Orbán koncom uplynulého týždňa povedal, že západný svet trpí finančno-hospodárskou krízou, rovnako trpia krízou aj periférne krajiny Európskej únie, ktoré zaostávajú za strednou časťou Európy. Podľa Orbána je potrebné medzi sebou ešte viac prepojiť krajiny strednej Európy, keďže práve tento región bude v centre nastávajúceho hospodárskeho obdobia. A ešte jedna poznámka k rozširovaniu eurozóny.

Bulharsko, ktoré už skôr naznačilo svoj vážny záujem o vstup do eurozóny, podľa najnovšieho vyhlásenia ministra financií Simeona Djankova svoj postoj prehodnotilo a vstup medzi krajiny používajúce jednotnú európsku menu odložilo na neurčito. Dôvodom je nejasná situácia v eurozóne.

Djankov povedal, že Bulhari chcú ešte pred vstupom do eurozóny vedieť, aké sú s tým spojené problémy. Narážal pritom na krízu v Grécku a v ďalších krajinách. "Sme teraz už opatrnejší voči eurozóne i voči tomu, čo môže vyplynúť zo vzájomnej solidarity medzi jej členmi," zdôraznil minister.

Ilustračné foto v záhlaví článku sxc.hu