Týždeň vo financiách: Európu deptajú rozdiely medzi jednotlivými krajinami

V už aj tak horúcom kotli eurozóny sa opäť prikuruje. Hoci grécka vláda prijala nové úsporné opatrenia, Nemecko oznámilo, že Aténam finančne nepomôže. Grécko si vraj musí pomôcť samé. V strednej a východnej Európe budú počty zlyhaných úverov ďalej rásť, slovenské ministerstvo financií národnej banke veľmi nedôveruje a potešujúce je aspoň to, že futbal v čase krízy nevyhynie.

Napriek tomu, že niektorí politici i analytici už dlhší čas vidia nejaké tie záblesky oživovania svetového hospodárstva, kríza si ďalej vyberá svoje obete. V Spojených štátoch skrachovali v uplynulom týždni ďalšie štyri banky, od začiatku roka ich tak padlo už 26. Je to viac ako počas celého roka 2007 (tri banky) i v roku 2008 (25 bánk). Vlani v Spojených štátoch už skrachovalo 140 bánk.

Predsedníčka americkej spoločnosti pre poistenie vkladov Federal Deposit Insurance Corporation (FDIC)  Sheila C. Bairová pred niekoľkými dňami zdôraznila, že v tomto roku, aj keď sa stav americkej ekonomiky už zlepšuje, počty krachujúcich bánk sa budú ďalej zvyšovať.

Trochu iný názor na vec prezentoval americký multimiliardár Warren E. Buffett, keď povedal, že to najhoršie už majú Spojené štáty za sebou. "To najhoršie, to je taký ekonomický Pearl Harbor", zdôraznil. Vzápätí však dodal: "Vojnu síce vyhráme, no zotavovanie bude pomalé."

Európsky pohľad na možný koniec globálnej krízy zasa poskytol člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Ewald Nowotny, podľa ktorého tá najhoršia etapa finančnej krízy je už za nami a do hospodárstva sa vracia rast.

Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdiá (WIIW) v tejto súvislosti upozornil, že aj keď kríza sa už končí aj v krajinách strednej a východnej Európy, tieto krajiny už nikdy nezaznamenajú taký prudký rast ako v časoch pred krízou. Tohtoročný slabučký rast ich ekonomík sa podľa analytikov z WIIW v budúcom roku trochu zrýchli, no krajiny bude sužovať vysoká nezamestnanosť.

Vyššia ochrana pred pyramídami

V súvislosti s ochranou klientov pred krachmi bánk spomeňme dve iniciatívy. Prvá prišla zo Švajčiarska - tamojší úrad pre dohľad nad finančným trhom FINMA navrhol takú úpravu pravidiel trhu, ktorá by investorov chránila pred podvodmi Madoffovho typu, pyramídovými hrami, krachmi a špekuláciami na spôsob Lehman Brothers.

Terajšia regulácia podľa správy FINMA totiž dostatočne nechráni klientov v oblasti privátneho bankovníctva.  Je potrebné zvážiť, čo všetko bude treba v otázkach regulácie sprísniť, zostriť, tightened up.

Podobne ladená iniciatíva prišla z Nemecka. Tamojší minister financií Wolfgang Schäuble informoval, že jeho tím pripravuje návrh zákona, ktorým by sa celkovo sprísnila regulácia celého finančného trhu, no predovšetkým pôjde o to, aby konečne bol pod dohľadom aj tzv. sivý trh finančných produktov.

Cieľom toho všetkého - podľa Schäubleových slov - má byť spriehľadnenie trhu s finančnými produktmi a obmedzenie špekulatívnych obchodov každého druhu.

Grécko: Špička vynárajúceho sa ľadovca

Práve špekulatívne obchody sa podľa analytikov určitou mierou spolupodpísali pod situáciu, v akej sa momentálne nachádza Grécko a spolu s ním aj celá eurozóna.

Grécko je momentálne problémom číslo jeden, ktorý môže potopiť celú Európsku úniu. Podľa niektorých politikov však diskutovať o Grécku a perspektívach eura je teraz cool. Takýto názor zdieľa aj štátny tajomník Ministerstva financií SR František Palko, podľa ktorého "problémy Grécka ako člena eurozóny otvorili diskusiu o opodstatnenosti jednotnej meny. Teoretici, ktorí sa chcú na tejto vlne zviditeľniť, predpovedajú katastrofické scenáre."

A ďalej, "EÚ bez jednotnej meny nikdy nebude schopná zohrávať aktívnu úlohu v kreovaní svetového obchodu. Je nevyhnutné sprísniť fiškálne pravidlá a vykonávať účinnejšiu politiku z hľadiska prekonávania regionálnych rozdielov. Iné riešenie je len teoretizovaním s cieľom byť cool," prízvukuje  František Palko.

Iný názor prezentoval minulý týždeň senior analytik spoločnosti CI Komodity Ronald Ižip, podľa ktorého "tí, ktorí považujú grécku tragédiu za takmer skončenú, sa pravdepodobne veľmi mýlia." Grécko je podľa jeho slov špičkou vynárajúceho sa ľadovca, ktorý odkrýva hlboké nánosy podvodov nepredstaviteľného rangu."

A ďalej, "Predstavme si krajinu, ktorá vyše polovicu posledných 200 rokov strávila v bankrote. Tieto bankroty neboli náhodné; jednoducho v krvi politikov je sľubovať a rozdávať viac ako si krajina môže dovoliť. Požiadavky sú obrovské a produkčné kapacity nízke. Čo robiť? Zadlžovať sa pokiaľ sa dá, a pokiaľ sa nedá, tak objaviť spôsoby ako by sa zadlžovať dalo," zdôrazňuje Ronald Ižip.

"Grécke" udalosti: Chronológia týždňa

Nedeľa 28. februára:

• Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že euro sa nachádza v najťažšom období od svojho vzniku. "Je dôležité, aby sme si boli vedomí toho, že je to naša spoločná mena, ale aj toho, že je potrebné riešiť podstatu problémov. A podstatou je vysoký grécky deficit a stratená dôveryhodnosť."
• Merkelová zároveň odmietla medializované správy, podľa ktorých Nemecko vraj v tajnosti vytvorilo rezervný fond na pomoc Grécku. "Nerátame s finančnou pomocou Grécku. Môžeme mu najlepšie pomôcť tým, že mu jasne dáme najavo, že si musí plniť svoje úlohy tak ako to teraz aj robí," zdôraznila nemecká kancelárka.
• Mediálna vojna Grécko - Nemecko pokračuje na plné obrátky. Jej účastníci "zatiahli" do nej už aj Adolfa Hitlera. Spotrebiteľské združenia v Grécku opakovane vyzývajú na bojkot nemeckých výrobkov.

Pondelok 1. marca:

• Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn zdôraznil, že krajina musí ešte viac znížiť svoje výdaje, aby sa dostala z dlhovej krízy. Zároveň uviedol, že požiada grécku vládu, aby v najbližších dňoch prišla ešte s prísnejším plánom úsporných opatrení, ktorý by pomohol dostať obrovský rozpočet pod kontrolu.
• Grécky minister financií George Papaconstantinou uviedol, že vláda v Aténach urobí všetko pre to, aby sa zámer znížiť deficit rozpočtu v tomto roku o štyri percentuálne body naozaj splnil.

Utorok 2.marca:

• Proti predstave, že by Nemecko, príp. ďalšie krajiny eurozóny poskytli Grécku finančnú pomoc, medzi radovými občanmi Nemecka silnie odpor.
• Grécky premiér George Papandreou povedal, že pokiaľ si Grécko nebude môcť na finančných trhoch požičiavať za takých podmienok ako ostatné krajiny EÚ, výsledok bude horší ako katastrofálny. Grécko podľa jeho slov bojuje o prežitie, v hre je riziko štátneho bankrotu a situáciu komplikujú špekulanti, ktorí sa snažia na problémoch Grécka dobre zarobiť.
• Úsporné opatrenia avízované gréckou vládou vyvolávajú v krajine vlnu protestov, štrajkov a demonštrácií.
• Celá EÚ s napätím očakáva stretnutie šéfov vlád Grécka a Nemecka, ktoré je naplánované na piatok. Publicisti špekuľujú o možnej pripravovanej finančnej pomoci zadĺženému Grécku.

Streda 3. marca:

• Grécka vláda schválila návrh nových rozsiahlych opatrení na zníženie rozpočtového schodku. Súčasťou opatrení je zvýšenie DPH z 19 na 21 percent, obmedzenie bonusov pre zamestnancov verejného sektora, ako aj zmrazenie dôchodkov. Návrh musí ešte schváliť parlament.
• Luxemburský premiér a predseda tzv. eurozóny Jean-Claude Juncker privítal návrh nových úsporných opatrení gréckej vlády na zníženie rozpočtového deficitu. "Grécky ambiciózny program na nápravu jeho fiškálnych nerovnováh je na dôveryhodne dobrej ceste," zdôraznil.
• Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble podčiarkol, že úsporné opatrenia gréckej vlády a ich realizácia budú mať veľký význam pre stabilitu eura. "Kroky gréckej vlády ukázali jej zodpovednosť voči Európe a spoločnej mene," zdôraznil nemecký minister.
• Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso povedal, že EÚ nové úsporné opatrenia Grécka podporuje a sľubuje, že bude s Gréckom solidárne.
• Hovorca nemeckej vlády na pravidelnej stredajšej tlačovej konferencii oznámil celému svetu, že Nemecko neposkytne Grécku finančnú pomoc a že piatkové rokovania budú slúžiť výlučne na diskusiu o situácii a budú vyjadrením dobrých nemecko-gréckych vzťahov. Obsahom rozhovoru medzi kancelárkou a gréckym premiérom podľa hovorcu nebude žiadna konkrétna pomoc, dokonca ani len jej prísľub...

Štvrtok 4. marca:

• Opatrenia prijaté gréckou vládou vyvolávajú nové a nové vlny protestov a štrajkov.
• Štátny tajomník gréckeho ministerstva zahraničných vecí Dimitris Droutsas vyzval partnerov v EÚ, aby finančným trhom vyslali jasný signál o tom, že Grécku dôverujú a tým by pomohli jeho vláde získať lacnejšie úvery.
• Niektorí nemeckí politici odporúčali Grécku, aby predalo časť svojich ostrovov a získalo tak finančné prostriedky, ktoré by mu pomohli dostať sa z krízy.

Piatok 5. marca:

• Grécky parlament schválil návrh úsporných opatrení, ktorý v stredu prijala vláda. Pred budovou parlamentu sa následne začali zhromaďovať tisícky demonštrantov. Hádzali kamene, zapaľovali smetné koše, napádali strážcov zákona a tí proti nim použili slzotvorný plyn. Z Atén sa nepokoje rozšírili prakticky do celého Grécka. Zároveň sa začal aj 24-hodinový štrajk v doprave, ktorý úplne ochromil mestskú dopravu vo veľkých mestách, železničnú i leteckú dopravu. Premiér George Papandreou uviedol, že "protesty chápe, ale jednoducho nemá peniaze."
• Nemecká kancelárka Angela Merkelová po očakávanom stretnutí s Georgem Papandreom uviedla, že rokovali o situácii Grécka a že finančné trhy veľmi zaujíma, ako sa Nemecko postaví k prípadnej žiadosti Grécka o finančnú pomoc. "Grécko finančnú pomoc nežiada a prijatím dodatočných úsporných opatrení presvedčilo finančné trhy, že situáciu chce zvládnuť samo," zdôraznila Merkelová.
• Luxemburský premiér a predseda tzv. eurozóny Jean-Claude Juncker povedal, že eurozóna ani nebude musieť Grécku pomáhať, kedže najnovšie kroky gréckej vlády sú dosť dôrazné na to, aby sa Atény samé vysporiadali s problémami.

Sobota 6. marca:

• Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy povedal, že Francúzsko bude podporovať úsilie Grécka vyriešiť dlhovú krízu, pretože nemá záujem na tom, aby sa grécky štát zrútil. Ak by sa tak stalo, euro by už nemalo žiaden zmysel."Ak sme pred rokmi vytvorili euro, nemôžeme teraz nechať jednu z členských krajín padnúť. Inak bolo zbytočné euro vôbec zavádzať. Musíme Grékov podporiť, pretože sa snažia niečo urobiť. V opačnom prípade už žiadne euro nebude," zdôraznil prezident a dodal, že Francúzsko je pripravené aj na priamu finančnú pomoc, ak by Grécku bezprostredne hrozil kolaps.
• Podľa aktuálneho sociologického prieskumu, ktorého výsledky v sobotu zverejnil grécky časopis To Vima, úsporné opatrenia gréckej vlády majú podporu 46,5 percenta opýtaných a naopak proti nim je 47,9 percent respondentov. Výsledky terajšieho prieskumu v porovnaní s obdobným prieskumom z konca februára však jednoznačne hovoria o tom, že grécka vláda vo všeobecnosti postupne stráca podporu pre svoje zámery.
• Grécke odborové organizácie ohlásili 24-hodinový celonárodný štrajk, ktorý by sa mal uskutočniť 16. marca. Prípravu dvojdenného štrajku medzitým avízovali pracovníci daňových úradov.
• Lekári v gréckych štátnych nemocniciach naďalej ošetrujú pacientov len v najakútnejších prípadoch.

Nedeľa 7. marca:

• Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble oznámil, že už v najbližšom čase navrhne vytvorenie európskej inštitúcie, ktorej úlohou bude zabezpečovať stabilitu eura. Nepôjde vraj o inštitúciu, ktorá by priamo konkurovala Medzinárodnému menovému fondu (IMF), ale myslí si, že vzhľadom na vnútornú štruktúru eurozóny potrebuje Európa takú inštitúciu, ktorá by mala podobné právomoci ako IMF.

Špekulanti: Cielené útoky na euro

Jorgo Chatzimarkakis, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu za nemeckých Slobodných demokratov (Freie Demokratische Partei) FDP, v súvislosti s udalosťami posledných týždňov zdôraznil, že teraz ide o cielené útoky na euro. Špekulanti chcú zaútočiť aj na ďalšie krajiny eurozóny, a to predovšetkým na Španielsko, Portugalsko a Taliansko.

"Čím viac sa eurokrajiny primknú k sebe, tým to bude lepšie," zdôraznil J. Chatzimarkakis.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v tejto súvislosti pre agentúru Reuters povedala: "Euro má pred sebou obdobie ťažkých úloh. Pokiaľ sa stane terčom útokov špekulantov, doplatíme na to my všetci."

Bulharské starosti na grécku nôtu

Minister financií krajiny ruží a ružového oleja Simeon Djankov ešte začiatkom uplynulého týždňa uviedol, že vláda sa bojí, aby grécke banky neopustili Bulharsko.

Dôvodom nemalých obáv vlády v Sofii je možnosť, že pre krízu v Grécku a v celej eurozóne by sa grécke banky z Bulharska stiahli, pričom podľa Djankova majú v Bulharsku cca 30-percentný podiel na trhu úverov, pôžičiek a vkladov od obyvateľstva.

Preto bulharská vláda - podľa Djankovových slov - bola nútená požiadať európske orgány o určitú, viac-menej však len technickú pomoc.

Európa 2020: Nová desaťročnica

Uprostred uplynulého týždňa Európska komisia (EK) predstavila návrh stratégie Európa 2020, čo je v podstate nová desaťročnica alebo inak povedané, desaťročný plán na oživenie ekonomiky a zvýšenie zamestnanosti v členských krajinách EÚ zasiahnutých globálnou hospodárskou krízou.

Desaťročný plán poukazuje "na veľké výzvy, ktoré sú pred nami. Hospodárska kríza odhalila najväčšie slabiny hospodárstva dovtedy sužovaného problémami, ako sú globalizácia, nedostatok zdrojov a starnutie obyvateľstva," uvádza sa v dokumente. Podľa EK to všetko bude "možné prekonať, ak sa Európa dokáže transformovať na ekologickejší a inovatívnejší trh, ktorý podporuje sociálny blahobyt."

EÚ: Na rozdiely dopláca každý 

Predseda EK José Manuel Barroso zdôraznil, že členské krajiny EÚ budú musieť oveľa užšie spolupracovať pri koordinácii svojich hospodárskych politík. "Mojím cieľom je taká koordinácia hospodárskych politík, ktorá zníži rozdiely v raste zamestnanosti a zabráni opakovaniu finančnej krízy." Ako Barroso ďalej uviedol, na priveľké rozdiely medzi členskými krajinami EÚ dopláca teraz celá Európa.

"Rozdiely medzi členskými štátmi EÚ majú priamy dopad na každého! Sme teraz na sebe viac závislí než kedykoľvek predtým. Potrebujeme hospodársku koordináciu viac než predtým," podčiarkol Barroso pri predstavovaní nového plánu.

 EÚ v súčasnosti "dohliada na verejné financie v záujme predísť výkyvom, ktoré by mohli podkopať eurozónu. Nový plán ide ešte ďalej a túto úlohu rozširuje aj na ďalšie oblasti, ktoré by mohli podvrátiť konkurencieschopnosť celej EÚ," uvádza sa v dokumente o 10-ročnej hospodárskej stratégii.

Lisabonská stratégia: Neúspechy a fiasko

Aj keď plán Európa 2020 je zatiaľ len vo forme návrhu, ktorý ešte musí schváliť summit EÚ, už dnes sa objavujú pochybovačné hlasy. Porovnávajú terajšiu desaťročnicu s tou predchádzajúcou, ktorá - nazývaná aj lisabonskou stratégiou rastu a zamestnanosti - skončila neúspechom a fiaskom.

Pripomeňme si, že podľa lisabonskej stratégie sa z Európskej únie mala do roku 2010 stať najdynamickejšia a najkonkurencieschopnejšia ekonomika sveta založená na vedomostiach ľudí.

Zástupcovia EK pri minulotýždňovom predstavovaní novej stratégie nepriamo priznali, že ciele predchádzajúcej desaťročnice sa splniť nepodarilo.

V. Klaus: Opäť vybehne na EÚ

Keď sa už z toľko točíme okolo Európskej únie, eura a eurozóny, tak spomeňme aj to, že zarytý antieurópan Václav Klaus minulý týždeň predstavil svoju najnovšiu knihu Rok sedmý. Mapuje v nej svoje pôsobenie vo funkcii českého prezidenta a píše v nej aj o fungovaní únie, na ktorej tradične nenecháva jednu nitku suchú.

A to ešte nie je všetko. Pri príležitosti krstu svojej novej knihy oznámil celému svetu, že už čoskoro opäť tvrdo vybehne na úniu. Na Humboldtovej univerzite v Berlíne vraj prednesie proti EÚ "zásadnú reč".

Na svojom kritickom prejave, ako zdôraznil, usilovne pripravuje a "vcelku sa naň už veľmi teší".

Zlyhaným úverom ešte nie je koniec

Región východnej a strednej Európy podľa člena predstavenstva Rakúskej národnej banky (OeNB) Andreasa Ittnera to najhoršie ešte stále nemá za sebou. Najmä odpisy zlyhaných úverov ešte vždy nedosiahli svoj vrchol. Ich počty sa budú ďalej zvyšovať.

Pod nárast zlých, nesplácaných úverov v regióne sa podpísal zmätok na finančných trhoch a svetová hospodárska kríza, zdôraznil Ittner, ktorý má v OeNB na starosti bankový dohľad. Spresnil, že najväčšie rakúske banky, UniCredit Bank Austria, Erste Group Bank a Raiffeisen International, sú zároveň tromi najväčšími finančnými ústavmi poskytujúcimi úvery, čo sa týka aktív, v nedávnej komunistickej časti Európy.

Rakúske banky budú podľa Ittnera potrebovať ďalší kapitál v objeme niekoľkých miliárd eur. Avšak, ako zdôrazňuje člen predstavenstva OeNB, "vyššie požiadavky na kapitál a pokračujúca hrozba nárastu zlých úverov môžu znamenať, že terajšie ceny za bankové služby a úvery nebudú ďalej udržateľné."

Úvery podnikom: Znepokojujúci pokles

Na obavy vzbudzujúci pokles celkového objemu úverov poskytovaných podnikateľskej sfére upozornil minulý týždeň štátny tajomník Ministerstva financií SR Peter Kažimír. Pokles je podľa neho "znepokojujúcim signálom pre dlhoočakávané oživenie hospodárstva."

Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jozefa Makúcha je momentálny vývoj v oblasti úverov uspokojivý, čo sa týka obyvateľstva. Avšak pokiaľ ide o úvery podnikom, aj podľa NBS existujú isté znepokojivé signály, ktoré "môžu indikovať problémy v oblasti oživovania ekonomiky."

Ako vyplýva z údajov NBS, objem novoposkytnutých úverov podnikom v januári 2010 medzimesačne klesol o 2,4 percenta, pričom najvýraznejší pokles bol v segmente úverov na nehnuteľnosti (pokles o 28,7 percenta) a v segmente investičných úverov (pokles o 21,7 percenta).

Ministerstvo financií: Pribudne nové pracovisko

Štátny tajomník MF SR Peter Kažimír zdôraznil, že pokiaľ ide o úvery, ministerstvo muselo za ne banky opakovane kritizovať. Napríklad aj za neúmerne vysoký úrokový diferenciál medzi úvermi a vkladmi pre obyvateľstvo. Hoci bankový sektor na výzvy a kritiku zo strany ministerstva zareagoval, rezort financií sa podľa Kažimíra "bude tejto téme venovať aj naďalej".

Jedným z konkrétnych krokov je vytvorenie vlastného analytického pracoviska ministerstva financií. Ministerstvo sa podľa slov štátneho tajomníka už nebude opierať iba o údaje z NBS, pretože - na rozdiel od centrálnej banky - má iný pohľad na to, čo znamená ochrana spotrebiteľa.

Euromince: Národniari neuspeli, ale...

S blížiacim sa termínom parlamentných volieb pribúdajú rôzne populistické iniciatívy predovšetkým zo strán vládnej koalície, hoci treba povedať, že ani poslanci opozičných strán za nimi veľmi nezaostávajú.

Suverénne najviac populistických návrhov prichádza z prostredia Slovenskej národnej strany (SNS). Jednou z nich bol už viackrát opakovaný pokus poslanca Jozefa Ďuračkuzákonom obmedziť používanie drobných euromincí. Tak ako už vlani, aj pri minulotýždňovom pokuse však parlament iiniciatívu SNS tvrdo zmietol zo stola.

Čo však "hrdým" národniarom nevyšlo s drobnými mincami, to im vyšlo s vlastenectvom. V školách so zatekajúcim strechami budú žiaci hrdo počúvať slovenskú hymnu, niektorí si ju budú aj spievať. A riaditelia škôl, ktorí nemajú dosť peňazí napríklad na kúrenie, budú do všetkých kútov školy vyvesovať draho nakúpené slovenské vlajky.

A to, že renomovaný rakúsky denník Die Presse krátko po prijatí tzv. vlasteneckého zákona Bratislavu nazval Pchjongjangom na Dunaji plným zakomplexovaných nacionalistických paranoikov, je už iná pesnička.

Jej druhú slohu by pokojne mohla spievať tá časť opozičných poslancov, ktorá proti prijatiu zákona na podporu vlastenectva, v parlamente ani len necekla. Však sa už blížia voľby...

Futbal ani v kríze nevyhynie!

A na záver jedna dobrá správa o tom, že ani v tej najtuhšej fáze finančnej a ekonomickej krízy futbal nevyhynie  a množstvo futbalových klubov je voči kríze odolných.

Na potešujúcej práve nič nemení ani fakt, že zisk svetového výrobcu futbalových lôpt, športovej obuvi a odevov Adidas klesol v minulom roku o 62 percent! Dôvodom poklesu je celkovo nižší odbyt, ale aj straty z podnikania v Číne.

Vedenie spoločnosti verí, že firma sa v tomto roku ako-tak pozviecha. Napríklad na blížiace sa futbalové majstrovstvá sveta v Južnej Afrike dodá kompletnú športovú výbavu až 12 mužstvám.