Týždeň vo financiách: Európu desí kríza - je za ňou málo úcty k Bohu?

Počet liekov, ktoré by skrotili rozmáhajúcu sa európsku dlhovú krízu, sa nebezpečne scvrkáva. Na Slovensku sa ale viac hovorí o odpočúvaní novinárov, stavebnom sporení a nenásytných lekároch. Choďte sa pozrieť na dvory nemocníc, aké parádne autá tam parkujú. Staré škodovky tam nenájdete... V ankete sa pýtame, či modliť by sa mali politici, ktorí rozšírenie krízy spôsobili.

Kríza desí Európu, kríza v Európe desí svet. Jedným z najakútnejších problémov mimoeurópskych politikov a ekonómov je to, aby sa kríza zo Starého kontinentu nepreniesla do ostatných častí sveta.

Americká centrálna banka Fed vyjadrila obavy z toho, aby európska dlhová kríza neohrozila americké banky a preto pripravila novú sériu záťažových testov, ktorým sa musia podrobiť najväčšie americké finančné inštitúcie. Súčasťou testovania bánk je ich odolnosť pre prípad ďalšieho prehlbovania európskej dlhovej krízy.

Fed chce okrem iného preskúmať, ako sú tieto banky schopné odolať prudkým prepadom hodnoty európskych štátnych dlhopisov. Noviny Financial Times Deutschland k tomu napísali, že je zrejmé, ako sa Fed veľmi bojí európskej krízy.

Podľa člena Výkonnejrady Európskej centrálnej banky (ECB) Jürgena Starka sa dlhová kríza rozširuje mimo eurozónu, začína ovplyvňovat aj mimoeurópske krajiny. "Hlavným dôvodom krízy je kríza dôvery, ktorá má neblahý vplyv na hospodársky rast. Treba obnoviť dôveru v to, že politici urobia správne veci v správnom čase," povedal Stark.

Recesii sa vraj dá vyhnúť, ale...

Uplynulý týždeň sme boli - zo strany mnohých politikov i ekonómov - svedkami návrhov na možné riešenia európskej krízy. Vedúci ekonóm Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) Pier Carlo Padoan pre talianske noviny La Stampa povedal, že Európa sa ešte môže vyhnúť recesii, treba však nájsť dostatok zdrojov na to, aby sa upokojili finančné trhy. Upokojenie trhov je však podľa neho len jednou stranou mince. Tá druhá spočíva v tom, aby vlády jednotlivých krajín pokročili v plnení úsporných opatrení.

Ak sa tieto dve veci podarí naplniť, nielenže sa Európa dostane z krízy, ale podľa Padoana sa vráti na cestu udržateľného rastu.

Počas uplynulého týždňa sa opäť viedli diskusie aj o trvalom eurovale, ktorý by mal fungovať od začiatku roka 2013. Podľa jedných (Nemecko, Holandsko či Fínsko) treba účasť súkromných investorov v eurovale posilniť, podľa druhých treba klauzulu o ich účasti vypustiť. Toto presadzuje najmä Francúzsko, Španielsko i Taliansko.

Na rôznych fórach sa hovorilo aj o potrebe vydávania spoločných európskych dlhopisov, tzv. eurobondov. Nemecká kancelárka Angela Merkel však zotrvala na svojom skoršom stanovisku, podľa ktorého eurobondy nie sú všeliekom na dlhovú krízu v eurozóne.

Podľa prezidenta Deutsche Bank Josefa Ackermann eurobondy nie sú dobrým riešením. Analytik spoločnosti Capital Markets Martin Cesnak v tejto súvislosti napísal, že opätovné odmietnutie akejkoľvek formy nových euro dlhopisov je pre akciové trhy negatívnou správou. Nemecká kancelárka Angela Merkelová však vyhlásila, že v súčasnej situácii predstavujú nepotrebné a neprimerané riešenie.

Počet možných riešení sa blíži k nule

Analytik spoločnosti TRIM Broker Ján Beňák sa na krízu pozrel z ďalšej stránky a konštatoval, že "kríza, ktorá zasiahla najprv okrajové krajiny, sa už bytostne dotýka aj jadra eurozóny, a to Nemecka a Francúzska." A ďalej, že Nemecko plánuje vytvoriť mechanizmus na bankrot krajín v rámci eurozóny.

"Eurozóna potrebuje plán. Je asi naozaj nutné, aby bol vypracovaný plán, ako môže krajina v rámci eurozóny zbankrotovať alebo ju opustiť. Dobré je, aby politici mysleli aj na to, ako môže prebehnúť rozpad eurozóny ako takej," napísal Ján Beňák v článku príznačne nazvanom Už ani Nemecko nie je bezpečné.

Nekoordinovaný kolaps eurozóny by podľa analytikov mohol byť možno tou najhoršou udalosťou, aká by od čias 2. svetovej vojny postihla Európu.

Ján Beňák dodal, že v prvom kole by mohlo dôjsť k vytvoreniu dobrého a zlého eura a následne k ešte väčšej fragmentácii.

Ekonomický novinár Daniel Kuchta na portáli Investujeme.cz napísal, že Európa sa stále viac potápa v bahne dlhových problémov. Všetky doterajšie pokusy o vyriešenie situácie sa však ukázali ako nedostatočné a počet možných riešení sa nebezpečnou rýchlosťou blíži k nule. Európska únia sa dnes môže spoľahnúť iba na dva piliere stability, ktoré ju môžu zachrániť pred potupným krachom - na svoju centrálnu banku a Nemecko.

"Ich pohľad na krízu a možné riešenia sú však dnes v takom príkrom rozpore, že možná spolupráca pri riešení problémov je prakticky nemožná. Bohužiaľ, práve nejednotnosť názorov a nerozhodnosť pri hľadaní riešení je tým, čo z Európy robí terč posmeškov a špekulantov z celého sveta. Problémom je, že oba tábory majú svoju pravdu a prakticky nikto dnes s určitosťou nemôže povedať, ktorý je ten správny,"  konštatuje Daniel Kuchta v článku Záchranné balíčky selhaly, na tahu jsou ECB a Německo.

Je kríza na Nobelovu cenu?

Analytik spoločnosti Capital Markets Boris Penev zasa konštatoval, že v Európe sa na čele pozornosti striedajú dlhové problémy Grécka, Talianska a Španielska, pričom každá z týchto krajín balansuje na okraji bankrotu, no obchodníci márne čakajú na prelomový signál zo strany politických špičiek.

Komoditný stratég Saxo Bank Ole S. Hansen pre portál Investujeme.sk napísal: "Averzia k riziku sa opäť dostala k slovu a nastolila otázku, či kríza vôbec niekedy skončí. Akciové aj komoditné trhy sa znovu sústredia na úverové trhy, kde v rámci Eurozóny rastú výnosy a banky majú problémy nájsť financovanie. Znepokojujúce je, že investori začali sťahovať prostriedky z "bezpečných" dlhopisov ako sú francúzske, rakúske, holandské alebo nórske..." 

A ďalej, "Pozornosť trhov sa teraz upiera výhradne k európskej dlhovej kríze a komoditní investori sa obávajú potenciálneho vplyvu na spomalenie svetovej ekonomiky," upozorňuje Ole S. Hansen.

Podľa analytika Martina Cesnaka európska kríza narastá do obrích rozmerov a riziko recesie v regióne sa neustále zvyšuje. Analytik ďalej píše o absencii dohody medzi najväčšími ekonomikami eurozóny, ktorá by určila jasný smer riešenia dlhových problémov.

A ešte jedna poznámka: Lídri troch najväčších ekonomík eurozóny, teda Nemecka, Francúzska a Talianska sa počas minulého týždňa zišli na krízovej schôdzke. Jej výsledok však - ako na to v komentári upozornil analytik Era Poštovní spořitelny (skupina ČSOB) Jan Bureš, nemohol trhy upokojiť.

Angela Merkel tvrdošijne trvá na tom, že jednotlivé členské krajiny si z problémov samé pomôžu štrukturálnymi reformami, ale kríza eura sa už medzitým dostala do takej fázy, že už to len tak nepôjde... Na strane druhej sa lídri troch krajín dohodli na vízii fiškálnej únie s trestami pre rozpočtových hriešnikov a obmedzením rozpočtovej suverenity jednotlivch krajín."Hlboká fiškálna integrácia v zmysle spoločného rozpočtu je ilúziou- zladiť penzijné systémy Talianska, Holandska a Estónska je na Nobelovu cenu," zdôrazňuje analytik Jan Bureš. 

Roubini je skeptik

Renomovaný americký ekonóm Noriel Roubini hovorí o 50%-nej pravdepodobnosti rozpadu eurozóny a konštatuje, že Medzinárodný menový fond (IMF) nemá dosť zdrojov na to, aby zachránil Európu. V posledných týždňoch navyše vidíme, že už nie je zasiahnutá len periféria, ale aj jadro eurozóny.

Roubini je skeptický k tomu, že by mohla zasiahnuť Európska centrálna banka, napríklad poskytnutím pôžičky IMF. "Predovšetkým platí, že samotné peniaze problém nevyriešia, pretože v eurozóne panuje recesia, ktorú ešte zhoršujú požiadavky Nemecka na uťahovanie politiky na periférii," zdôrazňuje Roubini a dodáva: "Potrebné by boli tri bilióny eur, ich získanie za pomoci eurodlhopisov je však politicky nemožné."

Roubini zároveň upozorňuje, že európska  nákaza sa šíří do USA a do celej globálnej ekonomiky.

„Ratingovkám už neverím ani slovo!“

Podľa premiérky Ivety Radičovej sú za hospodársku krízu v Európe spoluzodpovedné ratingové agentúry. „Ratingovkám už neverím ani slovo,“ povedala nedávno. Jej slová, ako na to poukázal ekonomický publicista Peter Apolen sú v súlade so všeobecne rozšírenými názormi. 

Ratingové agentúry sú totiž už dlhší čas terčom kritiky odbornej i laickej verejnosti.  Podľa Apolena sa zástup kritikov ratingoviek delí na dva tábory: Pre jedných neinformujú ratingovky dostatočne alebo dostatočne skoro, pre druhých informujú až príliš tvrdo. Obidve skupiny teda ratingovky kritizujú, ich argumenty sú ale protichodné. Kde je pravda? - pýta sa publicista.

Podľa jedného tábora ako môže byť hodnotenie zo strany ratingovky nezávislé, keď si za neho sám hodnotený dlžník platí. Nie sú teda ratingovky nabádané svojim klientom k tomu, aby podľa odmeny upravil i jeho hodnotenie? Ratingové spoločnosti tvrdia, že nie. Ich dobré meno a kredit nezávislého hodnotiteľa ich podľa nich zaväzuje vydať i negatívne hodnotenie svojmu klientovi, keď je to treba.

Druhý tábor kritikov zasa hovorí, že hodnotenie ratingoviek je príliš tvrdé. Že nezodpovedá skutočnosti, že poškodzuje hodnoteného. "Je logické, že ide o dlžníkov, ktorí sa takto sťažujú," zdôrazňuje Apolen a dodáva, že nejde len o sťažnosti na ratingové agentúry. V poslednom čase k nim pribúdajú aj vyhrážky...

Už len dodajme, že počas uplynulého týždňa tri kľúčové ratingové agentúry teda Moody’s, Standard & Poor’s a Fitch Ratings znížili ratingy niekoľkých krajín EÚ, tých čo sú v eurozóne i mimo nej - Belgicka, Portugalska, Maďarska. Agentúra Fitch Ratings zároveň pohrozila znížením ratingu Francúzska...

Podrobnejšie informácie o dianí v eurozóne a pretrvávajúcej dlhovej kríze z pohľadu analytikov sme priniesli v sekcii investičné spravodajstvo.

Je terajšia kríza krízou základných hodnôt?

Ku kríze sa v týchto dňoch vyjadrila aj hlava katolíckej cirkvi. Svätý Otec Benedikt XVI. vyhlásil. že prapríčinou súčasnej krízy je málo úcty k Bohu. „Otázka Boha v súčasnosti sa mi zdá mimoriadne dôležitá. Kladenie si tejto otázky by nás nikdy nemalo unaviť. Vždy by sme mali znovu začať od Boha, aby sme človeku opäť dali úplnosť vo všetkých dimenziách," povedal v piatok Benedikt XVI. na osobitnej audiencii vo Vatikáne, počas ktorej prijal účastníkov plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre laikov.

Ako hlava cirkvi ďalej uviedla, mentalita, ktorá sa veľmi rozšírila v našich časoch – spočívajúca v odmietaní akéhokoľvek odvolávania sa na transcendentnosť – sa ukázala neschopná pochopiť a ochrániť človeka.

Rozšírenie tejto mentality spôsobilo krízu, ktorú dnes prežívame; krízu, ktorá je predovšetkým krízou podstaty a základných hodnôt, a až potom krízou ekonomickou a sociálnou. "Človek, ktorý sa snaží žiť čisto pozitivisticky, s pohľadom upretým na to, čo možno spočítať a odmerať, je nakoniec udusený," zdôraznil pápež Benedikt XVI. 

Nik im nevie dať po papuli?

A na záver niekoľko slov k domácim udalostiam.

Vláda schválila návrh novely zákona o stavebnom sporení, podľa ktorého by štátna prémia za rok 2012  mala byť vo výške 10 % z ročného vkladu, najviac v sume 15 eur. Ministerstvo financií chce zároveň zrušiť vzorec na výpočet štátnej prémie od januára 2012 a od januára 2013 stanovovať jej výšku zákpnom o štátnom rozpočte. Podrobnejšie sa tejto téme venoval Ľuboslav Kačalka, pričom musel konštatovať, že stavebné sporiteľne sú presvedčené, že sporitelia zníženie štátnej prémie pocítia negatívne.

A ozaj, keď sme už pri stavebnom sporení, vieme aká je situácia v susednom Česku, kde stavebné sporenie malo veľmi silnú pozíciu na trhu a mať ho bolo takmer povinnosťou? V súvislosti s narastajúcim zadlžovaním štátu postupne došlo k obmedzovaniu jeho podpory a množia sa otázky, či je táto forma sporenia i naďalej zaujímavá. Je stavebné sporenie ešte atraktívne? Alebo radšej štátne dlhopisy...

Uplynulý týždeň na slovenskej politickej scéne dominovali dve udalosti - kauza odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) a boj o vyššie platy nemocničných lekárov, ktorým sa máli, že vláda im chce na platoch pridať "len" po 300 eur...

Tá prvá kauza má čiastočne politický a predovšetkým morálny aspekt - nie je bez zaujímavosti, že si na nej prihriali svoju polievočku predstavitelia opozície (menej expremiér R. Fico, viac a hlasnejšie exminister vnútra R. Kaliňák). Tá druhá kauza je skôr ekonomického a menej politického a etického charakteru. Len zhrňme, že nemocniční lekári chcú podstatne výraznejšie zvýšenia platov než 300 eur, ktoré podľa premiérky Ivety Radičovej dovolí štátny rozpočet. Búria sa, podávajú výpovede, rušia sa oddelenia v nemocniciach, obmedzuje zdravotná starostlivosť...

Ku kauze len tri poznámky:

1. 300 eur je suma, z ktorej mesačne žijú celé (aj viacpočetné rodiny!) najmä na východnom a na juhu stredného Slovenska
2. choďte sa pozrieť na dvory najmä tých väčších nemocníc, aké paradádne autá tam parkujú. Staré škodovky tam nenájdete...
3. to tým lekárom nik nevie dať jednu slušnú po papuli? Oni nevedia, že okrem nárokovania si vyšších platov na úkor štátneho rozpočtu majú aj nejaké povinnosti (zakotvené v práve a v etických kódexoch, vrátane Hippokratovej prísahy?)

Pôvodne sme plánovali ten tretí bod rozviesť podrobnejšie, ale netreba. Jednak sa už sama verejná mienka obrátila proti skupinám nenásytných lekárov a jednak najvyšším ústavným činiteľom našťastie už došla trpezlivosť. Premiérka Iveta Radičová a prezident SR Ivan Gašparovič ("vláda musí uvažovať aj o direktívnych krokoch k lekárom") sa dohodli, že zasadne bezpečnostná rada štátu a vláda vyhlási núdzový stav. Hoci zrejme len v tom najnevyhnutnejšom rozsahu...

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu