Týždeň vo financiách: Eurozónu čaká operácia, ktorú nemusí prežiť...

Istý aforizmus hovorí, že správnosť liečby dokáže s určitosťou potvrdiť, respektíve vyvrátiť, až patológ. Už najbližšie dni ukážu, či to platí aj v prípade finančného zdravia eurozóny. Dnes stojí Európa pred dôležitou otázkou, akú liečbu aplikovať a či aj napriek snahe špecialistov neskončí nakoniec práve na stole patológa.

Základná otázka pacienta s menom Európska menová únia znie, či prežije túto zimu a či nepríde o niektorú zo svojich končatín  (členov).  Viac svetla by mal vniesť  piatkový samit. Podľa agentúry Reuters však bude zaujímavý celý týždeň:  

• Už dnes má nemecká kancelárka Angela Merkelová prediskutovať s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym návrhy na kontrolu dodržiavania rozpočtovej disciplíny štátov eurozóny.
• Nový šéf talianskej vlády Mári Monti predkladá plán úsporných opatrení vo výške 24 miliárd eur a v už roku 2013 by mala krajina ležiaca na Apeninskom polostrove dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Rozpočet dnes predloží aj ďalší člen neelitného klubu PIIGS - Írsko.
• V utorok sa upriami pozornosť do Grécka, kde bude tamojší parlament rozhodovať o budúcoročnom rozpočte a úsporných opatreniach. Grékov zároveň čaká skúška z etiky a ekonómie. Predstavitelia EK, ECB a IMF budú posudzovať, či krajina dodržiava podmienky, aby mohla získať ďalšiu časť pomoci.
• V stredu sa k dvojici Merkelová - Sarkozy pridajú španielsky premiér Mariano Rajoya,  európsky prezident Herman Van Rompuy a predseda EK José Manuel Barroso. 
• Nemecko bude v strede týždňa testovať finančné trhy, pripravuje aukciu päťročných dlhopisov za cca päť miliárd eur.
• Vo štvrtok bude výkonná rada ECB rozhodovať o ďalšom znížení úrokových sadzieb a zároveň by mala ohlásiť spustenie programu na zvýšenie kapitálu potrebného pre oživenie ekonomiky.
• Dôležitý týždeň vyvrcholí v piatok samitom EÚ, ktorý by mal odobriť návrhy  zo stretnutia Merkelovej so Sarkozym. Eurolídri by mali naznačiť odpoveď na otázku, akou cestou sa vyberie starý kontinent. Po tomto rokovaní by sme mali poznať odpoveď na otázku, či nás čaká viacrýchlostná Európa a  či sa niektoré krajiny dobrovoľne (respektíve nasilu) vzdajú eura.

Euro a zahraničné nákupy

Keďže máme euro, môžeme využívať  jeho silu voči okolitým menám. Ako informoval analytik UniCredit Bank Dávid Dereník, vývoj mien okolitých krajín je dôkazom, že na trhu v posledných týždňoch prevládajú obavy z budúcnosti. „Investori znižujú riziko portfólia a bez ohľadu na ekonomické fundamenty krajín vypredávajú meny našich susedov. Veľmi podobný scenár oslabenia by sa týkal aj nás ak by sme ostali pri starej mene. Výpredaj mien oslabuje menové kurzy, ale spravidla výrazne pomáha exportu krajín a prináša viac zahraničných zákazníkov do obchodov. Maďarský forint svojím oslabením prispel k lacnejším cenám za posledné 4 mesiace až o 14%, poľský zlotý o 12% a česká koruna o 6%.  Za potravinami sa nám s najvýraznejším rozdielom oplatí vycestovať do Poľska, kde priemerne nakúpime o skoro štvrtinu lacnejšie. V prípade Rakúska sú potraviny priemerne výrazne drahšie, ale často kvalitnejšie. Pri kúpe oblečenia a obuvi už rozdiely medzi krajinami nie sú až tak výrazné a porovnateľnú zľavu získame v Poľsku (-19,0%) a Maďarsku (-17,4%). V prípade nákupu v Česku sú cenové hladiny oblečenia a obuvi skoro rovnaké ako doma a v priemere tu nakúpime len o 3,6% lacnejšie. Nákup elektroniky sa nám taktiež oplatí najmä v Poľsku a to až s pätinovou zľavou v porovnaní s domácimi cenami.“

Podľa Dereníka táto situácia určite teší spotrebiteľov v prihraničných oblastiach, no zároveň zhoršuje situáciu domácich obchodníkov:  „Tí trpia celkovo nižším dopytom na malom slovenskom trhu, ale aj očakávaním silnejúcej nákupnej turistiky. Dôkazom môže byť aj výrazný prepad ekonomickej nálady v obchode podľa pravidelného prieskumu sentimentu, kde za posledné dva mesiace došlo k poklesu nálady zo 16,7 bodu na 6,0 bodu v novembri. V najbližšom období aj naďalej očakávame, že bude na finančných trhoch prevládať riziková  averzia a susedné meny si zachovajú slabšiu hodnotu voči domácemu euru. Maloobchodné tržby tak aj počas vianočných sviatkov pocítia oslabenie mien okolitých krajín a pravdepodobne budú obchodníci nútení stláčať marže nižšie.“   

Klesá záujem o krátkodobé fixácie

Po letnom útlme sa trh s úvermi na bývanie oživuje. V októbri poskytli banky prostredníctvom hypoték a ostatných úverov na bývanie 285 miliónov eur, čo je medziročný nárast o 7% a medzimesačný o 12%. Oproti predchádzajúcim mesiacom sa výrazne znížil objem úverov s najkratšou fixáciou úrokovej sadzby. Kým v lete bolo v tomto segmente až 30% objemu úverov, v októbri to bolo len 18%.

O fixáciu úrokovej sadzby na 2 až 5 rokov prejavilo v októbri záujem 79% klientov, o krátkodobé fixácie a variabilné sadzby 18%, a len 3% klientov si splátku fixovali na obdobie do 10 rokov. „Už v septembrových číslach sa prejavil klesajúci záujem o variabilné sadzby a fixácie do jedného roka. Ide teda jednoznačne o reakciu na neistú situácia na finančných trhoch,“ hovorí analytik Fincentra Ján Porázik. „Je dobré, ak klienti myslia dopredu a volia strednodobé fixácie. Vyhnú sa tak možnému nepríjemnému zvýšeniu mesačnej splátky už po prvom roku splácania. Krátkodobé fixácie sú predovšetkým pre ľudí, ktorí vedia včas reagovať na vývoj na finančných trhoch. Pre bežného klienta predstavujú riziko, ktoré môže vyústiť až do neschopnosti platiť zvýšené splátku.“

Priemerná úroková sadzba vzrástla v októbri len nepatrne zo septembrových 4,96% na rovných 5%. Pri krátkodobých fixáciách sa cena peňazí zvýšila zo 4,79% na 4,88%, pri strednodobých (2-5 rokov) zo 4,95% na 4,98%. Mierne zníženie zaznamenali fixácie na 6 až 10 rokov zo 6,15% na 6,05%. Pri dlhodobých fixáciách nad 10 rokov došlo k prudkému zvýšeniu úrokovej sadzby na 6,3% zo 4,21%. Vzhľadom k nízkemu objemu takýchto úverov je však sledovanie vývoja úrokovej sadzby v tomto segmente štatisticky nezaujímavé.

Najlepšiu ekonomickú fakultu má košická Technická univerzita

Najlepšiu ekonomickú fakultu na Slovensku má podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry Technická univerzita v Košiciach. Fakulta sa drží na popredných priečkach dlhodobo. Na druhom mieste je v rebríčku kvality Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre a tretie miesto patrí Národohospodárskej fakulte EU v Bratislave. ARRA hodnotila kvalitu vysokých škôl už siedmy raz.

Tohtoročný víťaz - košická Ekonomická fakulta TU bola vlani druhá. Na vrchol jej pomohol nárast počtu absolventov doktorandského štúdia a počtu študentov doktorandského štúdia vo vzťahu k počtu študentov 1. a 2. stupňa, ako aj vyššej celkovej grantovej úspešnosti oproti minulému roku.

EF i druhá FEM  vykazujú podľa ARRA nadpriemerné výsledky vo vedeckom výskume vo vzťahu k ostatným fakultám, majú tiež vyvážený pomer počtu doktorandov k celkovým vedeckým výstupom.

Zmeny v stavebnom sporení nebudú

Poslanci NR SR rozhodli, že sa nebudú zaoberať novelou zákona o stavebnom sporení. Dôvodom je, že návrh z dielne ministerstva financií nerešpektoval 6 mesačné obdobie medzi odmietnutím zákona a jeho opätovným predložením.

Týždeň vo financiách: Eurozónu čaká operácia, ktorú nemusí prežiť... >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet