Týždeň vo financiách: Futbalu a Grécku „rozumie“ každý

Futbalu, politike a najnovšie aj gréckej kríze rozumie asi naozaj každý. Aj preto sa pomoc zadĺženému euronepoctivcovi stala obľúbenou témou pouličných rozhovorov, internetových diskusií a predvolebnej politickej kampane na Slovensku. Ani dohoda o pomoci Grécku však neznamená obnovenie dôvery. Neistota okolo eura pomáha zlatu, ktoré rastie na nové maximá.

Na Slovensku postupne pribúda množstvo aktivít zameraných proti poskytnutiu pomoci. Za všetky spomeňme pre ilustráciu aspoň myšlienku, ktorá sa virálne šírila v statusoch užívateľov sociálne siete Facebook: „Mzda na Slovensku je 740 eur, v Grécku 1700  eur. Dôchodcovia dostávajú na Slovensku priemerne 340 eur, v Grécku  1600 eur. A my sa ideme skladať takejto krajine na dlh? Je neskutočné, ako nás opäť naša “sociálna vláda“ všetkých okradne, aby podporila  cudzích „zadlžených  nenažrancov“.

Nahlas počuť seriózne argumenty proti pomoci i lacné útoky na prvú signálnu sústavu voličov živoriacich v sociálnom štáte:

• Nepomáhajme, tvrdia ekonómovia upozorňujúc, že takto sa falšovatelia štatistík nepoučia.
• Nepomáhajme, dodávajú aj politici, ktorí takto chcú ušetriť daňovým poplatníkom nemalé peniaze, aby ich vzápätí rozdali v pochybných tendroch.      

Vo svetle týchto argumentov, by sme však nemali zabudnúť, že Slovensko čerpalo nemálo prostriedkov z eurofondov (a keby vedelo, mohlo čerpať aj viac) a teda máme voči EÚ určité morálne záväzky.  Navyše rozhodnutie Európskej únie o záchrane Grécka má politický a nie odborný rozmer a poskytnutá pomoc je v skutočnosti cenou za zjednotenú Európu.

A ešte by sme nemali zabudnúť, že grécke problémy vznikli práve preto, že Gréci očakávali od svojich politikov okamžitý sociálny raj a nechceli počuť o riziku života na dlh.    

Trhy gréckej pomoci neuverili, rástlo zlato

V pondelok po zverejnení záchranného plánu zavládla na trhu pozitívna nálada, napríklad pražská burza si v pondelok pripísala zhodnotenie 7,52%. Už na druhý deň sa k slovu opäť dostali medvede a pokles odštartovali ázijské trhy z obavy že záchranný plán pre zadlžené krajiny eurozóny nezabráni spomalenie rastu ekonomiky v európskom regióne. Takýto vývoj však nemal prečo prekvapiť, riaditeľ MMF pre Európu Marek Belka vystríhal : "Uverový balíček EU/MMF (vrátane záruk v celkovej výške 750 mld. EUR) bude "morfínom" pre trhy a mal by ich na čas upokojiť. Nie je to však dlhodobé riešenie a všeliek."

Euro sa počas týždňa dostalo na ročné minimá, čo pomohlo zlatu. Ako informuje spoločnosť Colosseum, najzaujímavejším investičným inštrumentom sa stalo práve zlato. Jeho cena sa vyšplhala na rekordných 1249,8 USD za trójsku uncu. Darilo sa aj ostatným drahým kovom. Striebro poskočilo na najvyššiu cenu od júla 2008. Investičný dopyt je obrovský. SPDR Gold Trust, najväčší zlatý fond na svete, zvýšil za mesiac svoj objem aktív o 59 ton na 1209 ton. Rakúska mincovňa výrazné zníženie zásob zlata i striebra. Dokonca je možné, že bude musieť obmedziť predaje niektorých mincí.

Omnoho slabšia bola ropa. Jej cena pokračovala v poklese kvôli informáciám o raste zásob v Spojených štátoch. V tamojších zásobníkoch je momentálne o 6,1 percenta viac ropy oproti 5ročnému priemeru. To vyvoláva obavy, že ani súčasné ekonomické zotavenie  nespôsobí výraznejší rast dopytu po tejto surovine.

Obilniny a olejniny sa obchodovali zmiešane. Kukurica zhodnotila. Dôvodom sa stali správy o vyšších nákupoch Číny, ktorú opäť postihli suchá. Tamojšia vláda dokonca musela uvoľniť časť strategických zásob. Pšenica a sója mierne oslabili. Pre sektor bol dôležitý nový odhad Ministerstva poľnohospodárstva USA ohľadom produkcie a spotreby v nadchádzajúcom marketingovom roku 2010/11. V prípade pšenice a sóje predpokladá malý pokles produkcie, u kukurice naopak očakáva vyššiu úrodu.

V sektore potravín si mierne polepšila káva Arabica. Dôvodom sa stala správa International Coffee Organization, podľa ktorej by sa globálna ponuka komodity mala v marketingovom roku 2010/11 (začne v októbri) znížiť o 4,8 percenta na 122 miliónov vriec. Príčinou by mala byť slabšia produkcia v Brazílii. Výrazne znehodnotilo kakao, čo bolo spôsobené výpredajmi veľkých inštitucionálnych investorov. Cukor stagnoval. International Sugar Organization mierne znížila odhad tohotoročného deficitu komodity na 8,5 z 9,4 milióna ton. V budúcom roku by mal už nastať globálny prebytok cukru na úrovni 2,5 milióna ton.

Červený záver akciového týždňa

Akciové trhy ukončili týždeň výrazným poklesom, keď opäť klesali všetky burzy po celom svete. Podľa spoločnosti Capital Markets boli dôvodom obavy z krízy v oblasti štátnych dlhov a taktiež vyjadrenie riaditeľa Deutsche Bank, že Grécko možno nebude schopné splatiť svoje dlhy.

Index Euro Stoxx 600 oslabil v piatok o 3,42 % na 248,46 bodu, nemecký index DAX poklesol o 3,12 % na úroveň 6056,71 bodu, francúzsky CAC 40 oslabil o 4,59 %, negatívne nálady sa prejavili aj na ostatných burzách, kde taktiež prevažovali predaje: FTSE 100 -3.14 %, WIG20 -2.8 %, PX -2.51%, ATX -2.95 %, BUX -2.19 %. Americké akciové trhy európske a ukončili týždeň nasledovne: DJIA -1.51 %, SP500 -1.88 %, Nasdaq -1.98 %. Aj napriek piatkovým prepadom sa akciové trhy v týždňovom porovnaní udržali v zelených číslach, hlavne vďaka pondelkovému výraznému posilneniu.

Euro aj v estónskych peňaženkách

V období, keď grécke problémy otvárajú otázku o budúcnosti eura a nahrávajú odporcom spoločnej meny starého kontinentu, prišla z ECB informácia o rozšírení eurozóny. Podľa konvergenčnej správy Európskej centrálnej banky splnili Estónci vstupné kritériá a sú na dosah vlastnej ambície platiť eurom už v budúcom roku. Pobaltská krajina zvládla verejné financie oveľa lepšie ako niektoré členské štáty eurozóny. Aby sa problémy s narastajúcim dlhom neopakovali, plánuje Európska komisia už v budúcom kontrolovať, či rozpočtový schodok jednotlivých krajín nepresahuje povolené tri percentá.

Či to naozaj pomôže je však otázne. Analytik CI Komodity Ronald Ižip upozorňuje, že aj napriek deklaráciám o pokračovaní znižovaní svojich deficitov môžeme len ťažko očakávať, že krajiny eurozóny využijú možné nadchádzajúce obdobie pokoja na stabilizáciu svojich verejných financií: „Bolo by to skutočne jediné riešenie, ktoré by nám dokázalo pomôcť. Avšak zasiaty morálny hazard dokáže zadusiť akékoľvek racionálne rozhodnutia. Každá krajina teraz vie, že bude zachránená, že jej dlhopisom pomôže ECB a tak snaha o konsolidáciu svojich rozpočtov bude s veľkou pravdepodobnosťou minimálna. Svojim rozhodnutím sa ECB zaradila medzi ostatné svetové centrálne banky, ktoré situáciu vyriešili tak, že „zakázali trh“. Ceny dlhopisov už nikdy nebudú ukazovať skutočné riziko investovania do jednotlivých krajín. Z dlhopisov sa stali cenné papiere, ktoré budú banky využívať na ďalšie bezrizikové zisky. Nastal preto čas nakupovať akcie bánk, oni budú z krokov ECB profitovať najviac. Samozrejme na úrok daňového poplatníka. ECB zahodila svoj neustále proklamovaný inflačný cieľ a nahradila ho stabilitou eurozóny. Nákupom dlhopisov otvorila dvierka budúcemu rastu inflácie. Takže ten, kto za túto stabilizáciu zaplatí, bude opäť sporiteľ a opäť daňový poplatník.“

Slovensko rástlo o 4,6%

Objem hrubého domáceho produktu dosiahol podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR v 1. štvrťroku 2010 objem 15 053,4 mil. eur a medziročne sa zvýšil v stálych cenách o 4,6% a v bežných cenách o 2,7%.  Celková zamestnanosť dosiahla 2 133 tis. osôb, čo je medziročný pokles o  3%.
Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa v 1. štvrťroku 2010 vytvoril hrubý domáci produkt v stálych cenách v objeme 12 355,5 mil. eur a oproti 1. štvrťroku 2009 vzrástol o 4,5%. Celková zamestnanosť po sezónnej analýze dosiahla 2 142,4 tis. osôb a medziročne klesla o 3,2%.

V prípade eurozóny rástol HDP v prvom štvrťroku 2010 o 0,2%, po stagnácii v 4Q 2009. V medziročnom porovnaní ekonomika šestnástky krajín platiacich eurom rástla o 0,5%, potom čo v poslednom štvrťroku klesla o 2,2% a signalizuje prebiehajúce oživenie.

Slovenská inflácia v apríli dosiahla v úhrne 1,3%. Jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla rovnakú hodnotu 1,5% a v marci dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 3 978,1 mil. eur pri medziročnom raste o 19 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 14,5% na 3 801,8 mil. eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 176,3 mil. eur (o 152,9 mil. eur vyššie ako za marec 2009).

V marci najviac zarábali zamestnanci v sektore informácií a komunikácií a to v priemere 1596 eur, oproti februáru ich nominálna mzda klesla o 3,5%. Najrýchlejšie podľa Štatistického úradu SR rástli mzdy v priemysle.

*) Priemerná nominálna mzda v sledovanom období, zdroj: ŠÚ SR.

Týždeň vo financiách: Futbalu a Grécku „rozumie“ každý >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet