Týždeň vo financiách: Gorila šarapatí aj v revíre bankárov

Kauza Gorila zasiahla aj bankový sektor. Minister vnútra Daniel Lipšic vyčíta Privatbanke porušenie zákona proti praniu špinavých peňazí. Primátor Turčianskych Teplíc Michal Sygút zasa varuje, že vyberie mestské peniaze z Prima banky, ak jej vlastník – finančná skupina Penta – dostatočne dôveryhodne nevysvetlí podozrenia, ktoré sa objavili v známom spise Gorila.

Lipšic verzus Privatbanka

Na výroky ministra vnútra Daniela Lipšica o tom, že Privatbanka porušila v 248 prípadoch zákon proti praniu špinavých peňazí, bude banka, patriaca do finančnej skupiny Penta, odpovedať žalobou na svoju ochranu.

Minister vnútra Daniel Lipšic minulý týždeň uviedol, že Privatbanka porušila v 248 prípadoch zákon proti praniu špinavých peňazí: „Je náhoda, že o týchto neobvyklých obchodných operáciách zamestnanci banky informovali príslušnú jednotku, ktorá patrí pod manažment Privatbanky a táto jednotka to neposunula finančnej polícii ďalej a porušila zákon?" pýta sa.

Banka sa voči týmto číslam ohradila. Potvrdila, že spravodajská jednotka finančnej polície spolu s NBS vykonala v Privatbanke vlani štandardne plánovanú kontrolu ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Štátne orgány spolu preverili 248 zdokumentovaných obchodných prípadov: „Viac ako dve tretiny z týchto operácií predstavovali hotovostné vklady klientov na termínované účty, ktorí s cieľom získať výhodné úročenie vybrali hotovosť v inej banke a vložili ich na svoj účet v Privatbanke. Konkrétne výhrady mala spravodajská jednotka len v piatich prípadoch. V štyroch prípadoch išlo o nedostatky formálneho charakteru, kde Privatbanka porušila podľa ustanovenia uvedeného zákona v tom, že pri ukončení zmluvného vzťahu neohlásila ukončenie tohto obchodného vzťahu ako neobvyklú obchodnú operáciu."  

Privatbanka priznala, že len jen obchodnú operáciu vo výške 100 000 eur vyhodnotila spravodajská jednotka ako neobvyklú: „V žiadnom prípade však z výsledkov jej kontroly nevyplýva, že by dospela k záveru, že išlo o tzv. pranie špinavých peňazí. Za porušenie zákona bola uložená banke dňa 18. 11. 2011 sankcia v spodnej hranici ustanoveného rozpätia s ohľadom na nízku závažnosť porušenia zákona. Banka voči uloženej sankcii podala opravný prostriedok. Minister vnútra dňa 25. 1. 2012 svojím rozhodnutím potvrdil výšku sankcie."

Premiérka Iveta Radičová poznamenala, že minister vnútra Daniel Lipšic by nemal mať v súvislosti s kauzou Gorila toľko verejných vystúpení.

Sygút verzus Prima banka

Primátor Turčianskych Teplíc si vzal za cieľ ďalšiu banku patriacu Pente – Prima banku (predtým Dexia a Prvá komunálna banka). Šéf turčianskoteplickej radnice vyzval finančnú skupinu, aby vysvetlila podozrenia, ktoré sa objavili v spise Gorila. Ak tak neurobí, Sygút presunie mestské peniaze do inej banky. V tomto roku pôjde o sumu zhruba 1,8 milióna eur. K tomuto kroku vyzval primátor aj svojich ostatných kolegov.

Hovorca Penty Martin Danko v reakcii poprel pravdivosť spisu Gorila. V priebehu týždňa podľa neho predložia analýzu, ktorá vyvráti medializované obvinenia.

Po peniaze sa nevieme zohnúť

Kým niektorí politici zrejme budú musieť vysvetliť nelegálne príjmy, iní politici by mali vysvetliť, prečo nestoja o legálne peniaze. Slovensko totiž nie je dostatočne aktívne pri čerpaní eurofondov. Inštitút hospodárskej politiky upozorňuje, že zatiaľ sme vyčerpali len 25% eurofondov vyčlenených na roky 2007 až 2013. Najväčšími prekážkami sú komplikovanosť a byrokracia. Európske financie pritom naša ekonomika potrebuje.

„Zrýchliť ich využívanie sa nepodarilo ani v minulom roku, keďže už dlhodobo vykazuje Slovensko v priemere len jednopercentný mesačný nárast čerpania a nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto situácia mala zlepšovať. Takému stavu zodpovedá aj pozícia Slovenska v rámci celej Európskej únie, keďže v čerpaní eurofondov sme až na 22. priečke spomedzi 27 členských krajín," upozorňuje manažér sekcie pre kohéznu politiku IHP Michal Sántai.

IHP považuje za najväčšie problémy pri čerpaní eurofondov: neefektívne riadenie implementácie, nedodržiavanie systémov riadenia, komplikovanosť a nadmernú byrokraciu, pomalé kontrahovanie nových projektov a problémy vo verejnom obstarávaní.

Riaditeľ IHP František Palko vidí riešenie vo vytvorení ministerstva pre eurofondy, ktoré by zjednotilo a zjednodušilo čerpanie európskych peňazí a malo by konkrétnu zodpovednosť. Nový rezort by sa však podľa neho neprejavil väčším počtom úradníkov, ale práve naopak: „Ak budú procesy efektívne, počet úradníkov, ktorí sa zaoberajú eurofondami, by sa mohol znížiť až o 40%."

Inštitúcie podnikaniu nepomáhajú

V súvislosti s posledným vývojom na slovenskej politickej scéne, ktorý poukazuje na údajne tesné a potenciálne korupčné  prepojenie politiky a záujmových skupín, porovnávali analytici UniCredit Bank Slovensko s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy, EU(10), v oblasti kvality inštitúcií.

Tieto krajiny sú prirodzenou porovnávacou skupinou pre Slovensko pretože všetky sa museli vyrovnať s dedičstvom socializmu, počas ktorého v týchto krajinách prakticky neexistovali inštitúcie kompatibilné s trhovou ekonomikou a liberálnou demokraciou. Krajiny EU(10) ich museli budovať nanovo.

Správa o konkurencieschopnosti krajín sveta, ktorú vydáva World Economic Forum obsahuje aj sub-index Inštitúcie, ktorý má 21 sledovaných indikátorov. Slovensko je v celkovom hodnotení WEF v tejto oblasti na alarmujúcom 101.mieste, keď nám v porovnaní s krajinami EU(10) patrí predposledné miesto (za Slovenskom zaostáva len Bulharsko). Pohľad na niektoré indikátory  tohto sub-indexu je skutočne znepokojujúci. Napríklad indikátor eufemisticky nazvaný „odklonenie verejných fondov" (diversion of public funds) ukazuje Slovensko na 113. mieste na svete, keď z EU(10) je za Slovenskom už len Česká republika. O neuspokojivom stave súdnictva na Slovensku svedčí aj hodnotenie nezávislosti súdnictva – v tomto indikátore je Slovensko úplne na chvoste EU(10), v celkovom poradí na 116.mieste.

Aj zaručené investície zlyhávajú

Z lingvistického hľadiska je pojem bezpečná investícia oxymoron, teda spojenie založené na protirečiacich tvrdeniach. Investícia totiž nemôže byť stopercentne bezpečná. A to aj napriek tomu, že sa nás pomerne často snaží okolie presvedčiť o opaku. V blízkej i dávnejšej minulosti nájdeme príklady investícií, ktoré dostali prívlastok zaručené. A predsa zlyhali. Na investujeme.sk sme priniesli zoznam 5+1 zaručených investícií, ktoré zlyhali.  

Je Facebook bublina?

Môže byť zlyhanou investíciou Facebook? Dnes je to ťažké predvídať. Ale dnes sa zdá, že „haló" okolo akcií sociálnej siete nemusí mať reálny základ. „Ak na internete zadáte do vyhľadávača hľadať „hodnota Facebooku", dostanete výsledok 100 miliárd dolárov – ako by to bolo dané. Ak je to zohraná kampaň, potom to vyzerá, že funguje," upozorňuje akciový analytik Saxo Bank Peter Bo Kiaer, ktorý sa snažil vypočítať reálnu cenu internetového giganta.

Blíži sa čas daňových priznaní

Daňové priznanie sumarizuje ekonomickú činnosť každého podnikateľa. Či už ide o živnostníka, umelca či spoločnosť, daňový úrad po nás žiada zúčtovať naše príjmy za ukončený rok 2011. Týka sa aj niektorých nepodnikateľov – napríklad tých, ktorí pracovali v roku 2011 v zahraničí. Starosti odpadajú jedine „čistým" zamestnancom, ktorým ročné zúčtovanie dane môže na ich vlastnú žiadosť vyhotoviť zamestnávateľ. Ostatných čaká povinnosť vyplniť zelené tlačivo. Investujeme.sk radí, ako na to.

Silné mrazy pociťujú aj poisťovne

Silné mrazy sa prejavili na vysokej škodovosti. Allianz – Slovenská poisťovňa eviduje za posledné dva januárové týždne 290 nahlásených škôd z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia veci ťarchou snehu alebo námrazy. Za celý minulý rok bolo takýchto škôd 331. V tuhých mrazoch však pribúda aj škôd spôsobených požiarmi.  

„Extrémne mrazy najčastejšie spôsobujú škody na chatách a trvalo neobývaných domácnostiach," hovorí Gabriel Tóth z Allianz – Slovenskej poisťovne. „Často v nich prichádza k zamrznutiu vykurovacieho systému, ktoré býva spôsobené prerušením temperovania stavby v dôsledku výpadku dodávky elektrickej energie alebo nedostatočným zabezpečením stavby pred opustením budovy na dlhší čas. V takýchto prípadoch prichádza nielen k poškodeniu samotných rozvodov vody a vykurovacieho systému (roztrhnuté potrubie, kotol, radiátory), ale následne po rozmrznutí voda zväčša dokončí dielo skazy. Mokré podlahy a omietky, ako aj zasiahnuté zariadenia domácnosti, začnú plesnivieť a vzniká škoda ešte väčšieho rozsahu.“

Lucia Makayová z Generali Slovensko dopĺňa, že každý druhý až tretí deň zaznamenávajú aj požiare, ktoré sú vo väčšine prípadov spôsobené zanedbaným technickým stavom tepelných zariadení alebo neodbornou či nekvalitnou inštaláciou krbov, piecok a komínov: „Najmä pri silných mrazoch, v snahe ušetriť za plyn a elektrinu, siahajú klienti čoraz častejšie po prikurovaní tuhým palivom v krboch a pieckach, a to bez toho aby vykonali revíziu týchto zariadení. Následné škody po požiaroch sú veľmi rozsiahle, často totálne a dosahujú desiatky tisíc eur. Zatiaľ čo krátko po novom roku boli hlásené požiare menšieho rozsahu, ktoré spôsobila ešte vianočná výzdoba, v týchto dňoch poisťovňa zaznamenáva oveľa väčšie škody rádovo v tisícoch až desaťtisícoch eur. Jednou z posledných poistných udalostí je požiar rodinného domu, keď sa od nedostatočne odizolovaného komína vznietil a prehorel drevený hranol."

Najviac zarábajú informatici

V roku 2011 mali najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu podľa ŠÚ SR zamestnanci v informačných a komunikačných činnostiach 1 736 eur. Mzda v priemysle dosiahla hodnotu 824 Eur, vo vybraných trhových službách 811 eur, veľkoobchode 745 eur, predaji a oprave motorových vozidiel 724 eur, doprave a skladovaní 719 eur, stavebníctve 603 eur, maloobchode 554 eur, ubytovaní 552 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev 358 eur.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v decembri 2011 podľa ŠÚ SR medziročne najvýraznejšie zvýšila v informačných a komunikačných činnostiach o 10,9%, stavebníctve a maloobchode zhodne o 1,8%, priemysle o 1,2% a v ubytovaní o 0,2%. Klesla vo veľkoobchode o 0,4%, v predaji a oprave motorových vozidiel, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev zhodne o 0,3% a vo vybraných trhových službách o 0,2%. V doprave a skladovaní sa nezmenila.

Vzhľadom k inflácii priemerná reálna mesačná mzda v decembri 2011 medziročne vzrástla len v informačných a komunikačných činnostiach o 6,2%. Znížila sa vo veľkoobchode o 4,6%, v predaji a oprave motorových vozidiel, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev zhodne o 4,5%, vo vybraných trhových službách o 4,4%, v doprave a skladovaní o 4,2%, v ubytovaní o 4%, v priemysle o 3,1%, v stavebníctve a v maloobchode zhodne o 2,5%.

Ilustračné foto: sxc.hu.