Týždeň vo financiách: Ilúzia sociálneho štátu alebo Kam vietor, tam plášť

Diskusie o tom, či pomôcť horiacemu Grécku, majú pre všetkých, teda aj pre tých, ktorí sa témy dotýkajú len okrajom svojho jarného kabáta, väčší význam ako sa zdá. Nasvedčujú tomu, že väčšinu Európanov drží pri živote idea štátu, ktorého láskavý premiér rozdáva plným priehrštím. Ak už nemá ani na to, aby mohol aspoň sľubovať, príde dezilúzia. Všade sa jej ľudia chytajú inak - niekde vypaľujú banky, niekde vyhrávajú dychovky a inde stavajú Stalinove sochy.

Najhorúcejšou témou uplynulých dní boli a naďalej zostávajú neraz až hysterické diskusie o tom, či Grécku finančne pomôcť alebo radšej nie. Diskusie pre a proti sa však začali už skôr.

Pripomeňme si polovicu februára, kedy sa situáciou v Grécku zaoberal mimoriadny summit EÚ a jeho účastníci vyjadrili Aténam podporu. Krátko na to Medzinárodný menový fond (IMF) ponúkol Grécku pomoc pri znižovaní jeho zadĺženia.

Stratég banky Sociéte Générale Albert Edwards zdôraznil, že južné krajiny eurozóny sú už natoľko chytené v pasci nadhodnotenej meny, že to povedie k skorému rozpadu eurozóny. Celé roky neprimerane nízkych úrokových sadzieb v Grécku a ďalších krajinách podľa jeho slov spôsobili prehriatie a vysokú infláciu.

"Preto každá pomoc, ktorú by sme poskytli Grécku, by len o trošku posunula aj tak nevyhnutný rozpad eurozóny... Po Grécku prídu ďalšie krízy - vo vnútri eurozóny aj mimo nej," upozornil Albert Edwards.

Renomovaný nemecký finančný odborník, bývalý profesor na European Business School  a v súčasnosti prezident Bavorského finančného centra (BFZ) Wolfgang Gerke vyhlásil, že vylúčenie Grécka z eurozóny nie je tabu a keď vysvitne, že niektorá krajina si euro nezaslúži, musia byť vytvorené také podmienky, aby mohlo z eurozóny bezproblémovo odísť. Podľa jeho slov "nemá význam, aby sa krajina s vysokým dlhom nasilu držala v eurozóne."

Profesor na Harvardovej univerzite Martin Feldstein povedal, že teraz vyskakujú problémy, na ktoré on poukazoval už pred rokmi, a to, že krajiny eurozóny majú síce spoločnú menovú, no odlišnú fiškálnu a daňovú politiku. "Nefunguje to, lebo nemôže fungovať," zdôraznil.

Zároveň uviedol, že donedávna jestvovalo množstvo šancí na to, aby krajiny eurozóny hospodárili s vysokými dlhmi, pretože v eurozóne v podstate neexistuje žiadna spätná väzba. "To však môže fungovať len dovtedy, kým nepríde nejaký problém. A teraz nadišla tá chvíľa. Prišla kríza a už to nefunguje," podčiarkol Feldstein.

Viac ako pred dvomi mesiacmi sa okrem renomovaných ekonómov k problému prvý raz vyjadrili aj radoví občania: obyvatelia Holandska a Nemecka vtedy možnostiam priamej finančnej záchrany Grécka povedali rázne nie.

Ako vyplynulo z vtedajšieho prieskumu spoločnosti TSN Emnid, až 67 percent Nemcov odmietlo finančnú pomoc svojej krajiny zadĺženej balkánskej krajine. Ak by sa z eura vďaka gréckym problémom mala stať slabá mena, až 46 percent Nemcov bolo za urýchlené znovuzavedenie nemeckej marky.

Ešte negatívnejší postoj vyjadrili Holanďania. Podľa prieskumu, ktorého výsledky zverejnil renomovaný denník De Telegraaf, grécka kríza výrazne podkopala dôveru Holanďanov v jednotnú európsku menu. Báli sa, aby zadĺžené Grécko nestrhlo do vážnych problémov i ďalšie krajiny EÚ.

Z prieskumu vyplynulo, že viac ako 90 percent (!) Holanďanov bolo za to, aby ich krajina spolu s Nemeckom odišla z eurozóny a čo najskôr sa vrátila k vlastnej mene.

Obyvatelia Slovenska sa k tejto téme vtedy ešte vôbec nevyjadrovali - možno nečítali noviny a možno ani netušili, že raz (bolo už len otázkou času kedy) budú musieť aj oni nahlas povedať svoj názor.

Krach ilúzie o sociálnom štáte

Azda prvým, ktorý verejne a nahlas vyslovil otázku, či by občania Slovenska mali pomôcť zadlženým Grékom, bol predseda mimoparlamentnej strany AZEN Aliancia za Európu národov Milan Urbáni, ktorý sa rozhodol iniciovať petičnú akciu.  Nateraz bez väčšieho úspechu...

Či spomínaná iniciatíva nakoniec prinesie Urbánimu vytúžené ovocie a pomôže jeho strane dostať sa do parlamentu, ukážu až výsledky volieb.

Ďalším, už viac sofistikovaným príspevkom do rodiacej sa diskusie boli nedávne vyjadrenia viacerých podnikateľských zväzov a združení, vrátane Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS), ktorých spoločným menovateľom bol zásadný nesúhlas s poskytnutím pôžičky Grécku s odôvodnením, že blížiaci sa krach tejto balkánskej krajiny nie je ničím iným, len krachom ilúzie budovania tzv. sociálneho štátu.

A. Merkelová: Hrozí rozšírenie gréckej krízy

Trochu inou témou už je, že pod zhoršenie celej situácie v eurozóne sa výraznou mierou podpísalo niekoľkotýždňové otáľanie najmocnejšej ženy sveta - nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.  Ale aj ona je len premiérka, aj ona je závislá od svojich voličov a ak oni nechceli, aby Nemecko pomáhalo Grécku, aj ona musela lavírovať.

Pravdou ale je, že keď v posledných dňoch už naozaj začalo biť do tuhého, postavila sa k problémom zoči voči. Chlapsky. Ako najmocnejšia žena...

Pritom nič nezakrývala, ale otvorene poukázala na vysoké nebezpečenstvo, že grécka kríza sa už čoskoro môže preniesť do ďalších krajín eurozóny. Najmä tých menších... Preto trvá na čím skoršej pomoci Grécku.

Po celý uplynulý týždeň zdôrazňovala, že žiadne váhanie a odkladanie už veci nepomôže a požiadala všetkých premiérov krajín eurozóny, vrátane Roberta Fica, aby konali rázne.

Keď voľby klopú na dvere

V záujme ojektívnej pravdy treba uviesť, že premiér Fico bol od samého začiatku naklonený pomôcť zadĺženému Grécku, zachrániť eurozónu (aj vo vlastnom záujme) a o inom variante zrejme ani neuvažoval. Tak tomu bolo aj pri nedávnom rokovaní vlády, na ktorom v podstate ani nepripustil diskusiu, v ktorej by mohli odznieť nejaké iné názory.

Potiaľ bolo a je všetko jasné.

Medzitým strana Sloboda a solidarita (SaS) nastolila tému, že nie je správne, aby sa občania Slovenska zapojili do finančnej záchrany Grécka. Prostredníctvom médií strana rozvinula diskusiu na tému, že legenda o sociálnom štáte sa už skončila. 

Po strane SaS prišla SNS (Ján Slota: "My, chudobné Slovensko, chceme vypomáhať Grékom. SNS v žiadnom prípade nebude súhlasiť s tým, aby SR nejako vypomáhala Grékom a tým pádom ochudobňovala náš štátny rozpočet.") a vzápätí aj SDKÚ-DS a niektoré ďalšie politické subjekty.

A premiér Fico sa zrazu nestačil čudovať, ako mu iné strany vypaľujú rybník. Ako si mesiac pred voľbami na jeho úkor získavajú voličov...

Vtedy v rozpore s tým, že jeho minister Ján Počiatek deň predtým (v nedeľu 2.mája na zasadnutí ministrov eurozóny v Bruseli) hlasoval za dohodu o aktivovaní pomoci Grécku v celkovej výške 110 miliárd eu, pričom Slovensko má prispieť 816 miliónmi, premiér náhle zmenil tóninu a prišiel s inou pesničkou. Lepšie povedané - s viacerými pesničkami.

Po prvé, slovenská vláda nepodpíše žiadny bianko šek Grécku. Chce vraj chrániť vklady Slovákov v bankách, ako aj euro a finančnú stabilitu v eurozóne, chce však vidieť záruky, že si Grécko splní domácu úlohu. Akékoľvek rozhodnutie o pôžičke musí byť preto podmienené reálnym rozhodnutím tejto krajiny o obmedzení sociálnych výhod. To, že o takýchto opatreniach rozhodla grécka vláda, je málo a tomu, že Grécko je ochotné presadiť tvrdé úsporné opatrenia, nemožno príliš veriť.

Po druhé, slovenská vláda chce vidieť zákony schválené v gréckom parlamente, ktoré potvrdia, že sa o štvrtinu znížia platy, že pôjdu dole dôchodky a odstránia sa všetky vymožiteľnosti, ktoré nie sú kryté výkonnosťou gréckeho hospodárstva. Dovtedy vraj slovenská vláda nebude rokovať o poskytnutí žiadnej bilaterálnej pôžičky.

Po tretie, o konečnom poskytnutí pôžičky rozhodne až nová vláda, ktorá vznikne po júnových parlamentných voľbách. O tejto téme bude musieť rokovať aj parlament, pretože Slovensko dnes nemá legislatívu prispôsobenú na poskytnutie pôžičky inej krajine.

Po štvrté, Fico ostro napadol opozičnú SDKÚ-DS, ktorá nesúhlasí s poskytnutím pôžičky Grécku a na túto tému chcela zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu. Podľa Fica ide zo strany SDKÚ-DS len o vytĺkanie politického kapitálu pred voľbami:

"Už ma to prestáva baviť. Chcú aby padlo euro, aby sa vklady ľudí v slovenských bankách znehodnotili, aby ľudia prišli o peniaze a potom to chcú pripísať tejto vláde... Poznáme tú politiku - čím horšie, tým lepšie."

Slovom, presne taká pesnička, aká sa kedy práve hodí. Napríklad o tom, že o téme gréckej pomoci musí rozhodnúť parlament. Tých, ktorí iniciujú jeho zvolanie, však premiér vzápätí obviní z vytĺkania politického kapitálu.

O tom, že proti pomoci Grécku azda najhysterickejšie vystupuje koaličná SNS, však nepadne z premiérových úst ani slovo.

Teta Beta z Dolnej Vyšnej zvykne hovorievať, že niektorí ľudia menia názor za pochodu. Kam vietor, tam plášť... Ale takých ľudí vraj treba chápať, keďže vždy sa dakde blížia dajaké voľby.

Európa rozumie Slovensku, ale...

V záujme objektívnej pravdy treba zdôrazniť, že jednou z mála strán, ktorá v predmetnej veci zaujala bez akéhokoľvek lavírovania jednoznačný a zásadový postoj je Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Podľa predsedu hnutia Jána Figeľa je finančná pomoc Grécku síce nevítaným, ale nevyhnutným riešením. "Vyberáme len z nepríjemných možností, ale každá iná alternatíva je len horšia."

Zaujímavo zareagoval aj starý politický lišiak, predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Na margo rôznych iniciatív a ťahov politických strán povedal, že nejde o racionálny postoj, ale iba o snahu blysnúť sa pred voličmi.

Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš zdôraznil, že Ficova vláda sa už dávnejšie pustila gréckou cestou. Podľa Mikloša tomu nasvedčujú viaceré kroky Ficovho kabinetu. "Ide napríklad o zvyšovanie deficitu, klamanie o stave verejných financií, ignorovanie starnutia populácie, zhoršovanie podnikateľského prostredia."

Mikloš ďalej uviedol, že slovenský premiér sľubuje na bilbordoch trinásty dôchodok, ktorého zrušenie od Grékov požaduje.

Medzitým Európa odkázala Slovensku, že chápe, že idú voľby, ale verí, že z už rozbehnutého mechanizmu pomoci nevycúva. Hovorca Európskej komisie (EK) Amadeu Altafaj i Tardio na margo slovenskej predvolebnej hystérie uviedol, že Európska komisia verí, že to, na čom sa dohodli ministri financií eurozóny, je legitímne a platné a preto necíti potrebu vyjadrovať sa k najnovším slovám premiéra Fica. "Na aktivácii pomoci pre Grécko nastala zhoda a nebudeme už komentovať výroky slovenského premiéra," uzavrel Altafaj i Tardio.

Chronológia: Horúce udalosti týždňa

Nedeľa, 2. mája:

• Grécko sa dohodlo s EÚ a IMF na podmienkach záchranného balíka. Grécky premiér George A. Papandreou následne povedal: "Máme za sebou dlhé rokovania a podarilo sa nám presvedčiť medzinárodné spoločenstvo, že to nie je iba náš problém, ale že je to aj problém toho, ako fungujú trhy a ako ochrániť euro."
• Podľa predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosu schválením mimoriadnych úsporných opatrení, ktoré žiadali EÚ a IMF Grécko splnilo podmienky na poskytnutie finančnej pomoci. "Európska komisia považuje dohodnuté úsporné opatrenia za dostatočné a dôveryhodné," zdôraznil Barroso.
• Európska centrálna banka (ECB) privítala grécky plán úsporných opatrení a označila ho za ambiciózny. Naznačila však, že vláda v Aténach postupom času zrejme bude musieť urobiť ďalšie vážne kroky.
• V televíznom príhovore "k všetkým Grékom" premiér Papandreou upozornil obyvateľstvo, že bude musieť obetovať veľmi veľa, ale je to nevyhnutné. "Grécko má pred sebou ťažké roky, ale zvládneme to. Ak teraz neprinesieme obete, Grécko zbankrotuje."
• Grécky minister financií George Papaconstantinou vyhlásil že úsporné opatrenia, ku ktorým sa zaviazala jeho vláda, dosiahnu počas nasledujúcich troch rokov hodnotu do 30 mld. eur.
• Grécky minister sociálnych vecí Andreas Loverdos zdôraznil, že priemerný vek odchodu do dôchodku sa zvýši z terajších 53 na 67 rokov.
• Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble zdôraznil, že nemecká vláda chce čím skôr zrealizovať finančnú pomoc Grécku.
• Český prezident Václav Klaus povedal, že grécka kríza môže posilniť snahy o ďalšiu unifikáciu EÚ, napríklad v oblasti štátnych rozpočtov. "To by byl velmi neblahý scnár, ale presne sem mieri absurdná úvaha, ktorá sa objavila minulý týžden, aby EÚ začala kontrolovať rozpočty jednotlivých členských krajín." Štátny rozpočet je podľa Klausa politický inštrument, na ktorom padajú vlády. "Pokiaľ by štátne rozpočty členských krajín naozaj mal schvaľovať Brusel, to by bol pre mňa koniec sveta."  

Pondelok, 3. mája:

• Ministri financií Južnej Kórey, Kanady, USA, Veľkej Británie a Francúzska ako zástupcovia skupiny G20 privítali záchranný program, ktorý chce Grécko realizovať s pomocou ostatných krajín eurozóny a IMF. "Program si zaslúži podporu medzinárodného spoločenstva," uvádza sa v spoločnom vyhlásení piatich ministrov.
• Zo zdrojov blízkych Európskej komisii je zrejmé, že na pôžičke Grécku by žiadna členská krajina eurozóny nemala prerobiť, a to ani vtedy, ak by si niektorý štát mal požičať za vyššie úroky, než za ktoré sa peniaze poskytnú Grécku.
• Nemecká vláda na mimoriadnom zasadnutí schválila pomoc zadĺženému Grécku vo výške 22,4 miliardy eur. Aj keď tento krok vlády museli ešte odsúhlasiť obidve komory nemeckého parlamentu, kancelárka Merkelová očakávala, že "sa tak stane v najbližších dňoch."
• Odbory štátnych zamestnancov v Grécku oznámili, že štrajk plánovaný na stredu začnú už v utorok. Chcú vraj zostriť protest proti vládnemu programu úspor.
• ECB oznámila že bude prijímať všetky grécke dlhopisy ako záruku pre poskytnutie pôžičiek, a to aj v prípade, že ratingové agentúry opäť znížia úverové hodnotenie tejto balkánskej krajiny.
• Podľa člena Rady guvernérov ECB Athanasiosa Orphanidesa sú grécke banky v dobrej kondícii. Orphanides vyjadril presvedčenie, že grécke trhy sa upokoja a schopnosť tamojších bánk požičiavať si na trhu sa čoskoro vráti do normálneho stavu.
• Rakúsky minister financií Josef Pröll oznámil, že vláda vyzvala banky na dobrovoľnú pomoc zadĺženému Grécku alebo jeho bankám. Pomoc podľa Prölla nemusí mať formu úverov.

Utorok, 4. mája:

• Atény, ale aj ďalšie grécke mestá zasiahla vlna štrajkov a demonštrácií. Akropolu ako najvýznamnejší symbol antickej civilizácie a kultúry, obsadili dve stovky členov a prívržencov komunistickej strany a radikálnych odborárov s viacerými transparentmi. Osobitne sa medzi nimi vynímal nápis Ľudia Európy, povstaňte!
• Ani v podstate už dohodnutá finančná pomoc krajín eurozóny a IMF zadĺženému Grécku nezabránila ďalšiemu poklesu cien akcií na európskych burzách a prepadu eura na ročné minimum. Pretrvávajú totiž obavy investorov, že dlhovej pasci sa nevyhnú ani ďalšie krajiny eurozóny. V obavách z ďalšieho šírenia gréckej krízy sa euro večer dostalo pod hranicu 1,30 USD.
• Grécka kríza sa výrazne postarala o oslabovanie stredourópskych mien, najmä českej koruny a poľského zlotého. Podľa viacerých analytikov je dôvodom strach investorov, že medzinárodný záchranný program pre Grécko nebude dostatočný.
• Vedenie britskej investičnej banky Lazard, ktorú si grécka vláda najala ako poradcu pri riešení problémov súčasnej dlhovej krízy, uviedlo, že Grécko ani v jednom zo scenárov ďalšieho vývoja nepočíta s variantou vyhlásenia štátneho bankrotu ani s reštrukturalizáciou dlhov. Grécky minister financií George Papaconstantinou k tomu dodal, že žiadna forma reštrukturalizácie dlhov naozaj nepripadá do úvahy.
• Španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero poprel, že by sa jeho krajina chystala požiadať eurozónu o záchranný úver. Fámy a špekulácie, ktoré sa šírili médiami, označil za výslovné šialenstvo. Napriek tomu španielske akcie oslabili takmer o štyri percentá.
• Podľa eurokomisára Michela Barniera trh s ratingmi v súčasnosti ovládajú tri významné subjekty (Standard & Poors, Moody's, Fitch), aj na tomto trhu je však potrebná konkurencia. Práve jej neexistencia sa významne spolupodpísala pod vznik terajšej krízy. "Mňa až zaskočilo to rýchle znižovanie gréckeho ratingu zo strany spomínaných agentúr," uviedol Barnier a naznačil, že Európska komisia už celkom vážne uvažuje o vytvorení európskej ratingovej agentúry.
• Nemecké banky prisľúbili Grécku výraznú pomoc. Najvyšší predstaviteľ Deutsche Bank Josef Ackermann zdôraznil, že úlohou číslo 1 je uhasiť grécky oheň.
• Európska komisia odmietla reagovať na rozporuplné vyjadrenia slovenského premiéra R. Fica.

Streda, 5. mája:      

• Kurz eura voči doláru na ázijských trhoch klesal na nové ročné minimá. Zároveň sa šírili obavy o zdravie ďalších krajín eurozóny.
• Prakticky celé Grécko ochromil generálny štrajk proti úsporným opatreniam schváleným tamojšou socialistickou vládou. Takmer všetka doprava v krajine bola paralyzovaná, zatvorené zostali úrady, školy, nemocnice. Masové nepokoje si vyžiadali životy troch osôb, z toho jednej tehotnej ženy, ktoré zaživa zhoreli v budove banky, na ktorú demonštrujúce skupiny zaútočili zápalnými fľašami.
• V podvečer grécka vláda oznámila, že okrem životov troch ľudí, si nepokoje vyžiadali mnoho desiatok ranených, vrátane policajtov. Premiér George A. Papandreou odsúdil násilie. Povedal, že demonštrácie, prosím, to je jedna vec, ale vraždy, to už je niečo iné. Zároveň prisľúbil skoré dopapenie násilníkov vinných za smrť ľudí v banke a ich postavenie pred súd.
• Fínsky minister financií Jyrki Katainen upozornil, že naďalej pretrváva vysoké riziko, že problémy Grécka by sa mohli preniesť do iných krajín, najmä do Španielska a Portugalska. Riziko prenosu nákazy z Grécka pripustil aj najvyšší predstaviteľ IMF Dominique Strauss-Kahn. Eurokomisár Olli Rehn  zdôraznil, že eurozóna musí skrotiť plameň dlhovej krízy v Grécku, aby sa zabránila jeho rozšíreniu.
• Nemecká kancelárka Angela Merkelová  varovala, že ak sa fiškálna kríza nezastaví v Grécku, bude sa šíriť ďalej. "Ide o osud Európy počas najvážnejšej krízy v celej jedenásťročnej existencii eura," dodala.
• Eurokomisár Olli Rehn vyjadril presvedčenie, že napriek blížiacim sa parlametným voľbám Slovensko dodrží svoj záväzok a bude sa svojou časťou podieľať na záchrane verejných financií Grécka.
• Obavy z rozšírenia gréckej krízy do ďalších štátov, ale aj váhanie niektorých politikov (napríklad aj na Slovensku) stiahli kurz eura na 14-mesačné minimum 1,2805 USD. Spolu s eurom ďalej padali aj regionálne meny.

Štvrtok, 6. mája:

• Český denník Hospodářské noviny  napísal, že obchodníci na pražskej burze názorne predviedli ako vyzerá panika - investori z obavy pred rozšírením gréckej krízy hromadne vypredávali české akcie.
• Euro kvôli veľkej nervozite pokračuje v prepade a spolu s ním naďalej klesala aj česká koruna.
• Predstaviteľ poľskej centrálnej banky NBP Witold Kozinski uviedol, že plány Poľska na prijatie eura sa v dôsledku gréckej krízy odkladajú na neurčito.
• Podľa riaditeľa Asociácie gréckych turistických kancelárií SETE Jorgosa Drakopulosa sa tamojší turistický priemysel obáva veľkých strát. Neustále štrajky, demonštrácie a násilnosti a najmä ich prezentácia v médiách podľa jeho slov doslova odháňajú potenciálnych turistov.
• Pracovníci gréckych bánk vstúpili do 24-hodinového štrajku na protest proti úmrtiu troch kolegov, ktorí v stredu zhoreli v budove banky podpálenej demonštrantami.
• Grécke odbory oznámili, že chystajú ďalšie protestné akcie, masové demonštrácie a štrajky.
• Grécky pravicový denník Eleftheros Typos v súvislosti so stredajšími násilnosťami obvinil políciu, že Atény nechala napospas násilníkom. násilníkům. Ľavicový denník Ethnos zasa napísal: "Udrela hodina zodpovednosti pre všetkých."
• Podľa predstaviteľov neparlamentnej strany SaS finančná pomoc je zlým riešením nielen pre zadlžené Grécku, ale i pre celú eurozónu. Výhodnosť pôžičky pre Grécko je podľa nich len optický klam, zachráni totiž iba komerčné banky, od ktorých si Grécko napožičiavalo. 
• Skupinka nemeckých akademikov - vysokoškolských profesorov ekonómie oznámila, že legálnosť pomoci Nemecka zadĺženému Grécku napadne na súde.

Piatok, 7. mája: 

• Podľa prezidenta ECB Jean-Claude Tricheta ekonomika eurozóny v tomto roku síce porastie miernym tempom, avšak jej výhľad bude dosť neistý. Štruktúra jej rastu by totiž mohla byť výrazne nerovnomerná.
• Ratingová agentúra Moody's upozornila na riziko rozliatia súčasnej fiškálnej krízy, ktorá by mohla už čoskoro ohroziť banky v ďalších juhoeurópskych kfrajinách a tiež vo Veľkej Británii a Írsku.
• Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že finančné trhy zveličujú napätie v eurozóne preto je potrebné, aby sa čím skôr dostali pod kontrolu. Povedala, že takí politici ako je ona chcú rázne bojovať so špekulantmi na finančných trhoch.
• Podľa hlavného ekonóma Saxo Bank Davida Karsbola je situácia veľmi vážna - hororový scenár je stále bližšie k realite.  
• Dolná komora nemeckého parlamentu Bundestag dopoludnia napriek odporu verejnosti schválila zákon o uvoľnení finančného príspevku vo výške 22,4 miliardy eur na záchranu zadlženého Grécka. Popoludní zákon schválila aj horná komora Bundesrat. Podvečer ho už podpísal aj nemecký prezident Horst Köhler.
• Podľa prezidenta Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Igor Vidu finančná pomoc nie je najlepším riešením. "Na druhej strane Slovensko nemá morálne právo ani možnosť blokovať ostatné krajiny eurozóny. Myslíme si však, že toto riešenie je viac menej len odkladaním ďalších problémov a môže spôsobiť morálny hazard iných krajín." Ako Vida ďalej dodal, Slovensko by si malo dobre rozmyslieť, či sa bilaterálne na pomoci Grécku zúčastní alebo nie.
• Po stretnutí so sociálnymi partnermi vlády premiér R. Fico informoval novinárov o tom, že Slovensko na večernom stretnutí v Bruseli finančnú pomoc zadlženému Grécku nezablokuje.
• Volebná líderka Iveta Radičová uviedla, že SDKÚ-DS nechce brániť parlamentom iných krajín, aby pomohli Grécku, ale to, aby Slovensko poskytlo pôžičku, strana rázne odmieta. "Samotná pôžička nebude stačiť a navyše hrozí pritom spustenie pyramídovej hry," zdôraznila. Zároveň vyzvala premiéra, aby neprijímal žiadne záväzky voči Grécku.
• Svetové médiá vo svojich nočných spravodajských reláciách iba stroho oznámili, že lídri členských štátov eurozóny na neskorovečernom summite v Bruseli definitívne schválili finančnú pomoc Grécku vo výške 110 miliárd eur. Zároveň sa dohodli na sprísnení únijných rozpočtových pravidiel. O tom, že situácia v eurozóne je veľmi vážna svedčí aj fakt, že premiér Fico ešte v tú noc zvolal mimoriadne zasadnutie slovenskej vlády - hneď na sobotu ráno.

Sobota, 8.mája:

• Jediným bodom programu mimoriadneho rokovania vlády SR bolo poverenie ministra Jána Počiatka na podpis rámcovej zmluvy, ktorá umožňuje spustiť mechanizmus finančnej pomoci Grécku zo strany členských krajín eurozóny. "Minister financií dostal od vlády mandát na to, aby podpísal rámcovú veriteľskú zmluvu. Slovensko tým ako posledná krajina odblokovalo mechanizmus pomoci Grécku," informoval premiér Fico.
• Na zasadnutí vlády sa nezúčastnil jej podpredseda, minister školstva poverený aj riadením ministerstva výstavby Ján Mikolaj (SNS). Podľa podpredsedníčky strany Anny Belousovovej sa Mikolaj na zasadnutí nezúčastnil cielene, pretože SNS je proti poskytnutiu pôžičky Grécku. Zároveň zdôraznila, že tu ide o spúšťací mechanizmus, že ak my neposkytneme pôžičku, tak padne celá menová únia. "Povedie to k tomu, že tu nastúpia direktívy, ktoré nám budú určovať, akú fiškálnu politiku máme mať... Povedie to k tomu, že EÚ sa bude meniť na európsky superštát, v ktorom si národy ani neškrtnú," zdôraznila Belousovová. Komentátori sa zhodli v tom, že to už nie je o vyjadrení názoru, to už je diagnóza.
• Jeden z predstaviteľov SDKÚ-DS Stanislav Janiš v reakcii na mimoriadne zasadnutie vlády povedal, že časový stres okolo urýchleného schvaľovania finančnej pomoci Grécku je podozrivý. "Nevieme, k čomu sa Slovensko na základe zmluvy zaväzuje. Zatiaľ tú zmluvu nikto nevidel."
• Nemecká kancelárka Angela Merkelová opätovne pripustila, že situácia je veľmi vážna a pod tlakom finančných trhov nie je iba Grécko, ale aj ďalšie krajiny.
• Podľa fínskeho premiéra Mattiho Vanhanena  by sa terajšie turbulencie vyvolané gréckou krízou mali čo najskôr vyriešiť. Ak sa tak nestane, hrozí nám opätovná recesia. Zdôraznil, že keď sa spustí domino efekt, žiadna ekonomika nezostane v bezpečí. 
• Nemecký spolkový súd zamietol návrh skupiny profesorov ekonómie na zablokovanie finančnej pomoci Grécku, ktorá podľa nich je protizákonná. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil o.i. aj tým, že zablokovanie pomoci by mohlo spôsobiť nedozierne hospodárske škody. Zamietnutie návrhu podľa pozorovateľov  znamená, že v kauze gréckej krízy sa môže začať druhé dejstvo.

Nedeľa, 9.mája:

• Renomovaný americký ekonóm Noriel Roubini pre prominentný nemecký týždenník Der Spiegel povedal, že grécka kríza môže nadobudnúť globálne rozmery. Terajšie programy na záchranu Grécka nie sú totiž dostatočné - hrozí domino efekt, čo znamená, že kríza by sa z Grécka rozšírila do ďalších krajín. A to by už podľa jeho slov bol definitívny koniec eura.

Vlády, ktoré štedro rozdávajú

V boji o prežitie eura akosi zostalo bokom nedeľné 60. výročie podpísania Schumanovej deklarácie, ktorá položila základy dnešnej Európskej únie. Pravdou totiž je, že v časoch, keď sa eurozóna zmieta v existenčnom kŕči, niet veľa času na oslavy.

Nech už problémy, ktoré súvisia s gréckou dlhovou krízou a ktoré môžu poľahky pretiecť do ostatných krajín, nazveme ako len chceme - jedného menovateľa majú spoločného. Je ním vláda, ktorá štedro rozdáva zo spoločného.

V tejto súvislosti orgány EÚ minulý týždeň varovali Slovensko pred nebezpečne narastajúcim deficitom verejných financií. Aj keď Európska komisia očakáva vo vzťahu k k Slovensku priaznivý vývoj hospodárstva, berúc do úvahy aj blížiace sa parlamentné voľby však upozorňuje na nebezpečný nárast verejného dlhu.

Ficova vláda pred niekoľkými dňami rozhodla o mimoriadnom vyplatení štedrých odmien štátnym policajtom. Podľa hovorcu ministerstva vnútra to vraj nijako nesúvisí s blížiacimi sa voľbami...

A ešte jeden príklad. Všetci vedia, že po voľbách sa budú musieť zvýšiť dane a naopak - bude sa musieť zmenšiť celkový balík peňazí na dôchodky. Sú však na Slovensku politické strany, ktoré teraz pred voľbami sľubujú aj trináste dôchodky...

Volebný líder mimoparlamentnej Únie - Strany pre Slovensko Branislav Záhradník na margo nášho dôchodkového systému uviedol, že by sme si všetci konečne mali naliať čistého vína a "povedať si pravdu, že vek odchodu do dôchodku sa bude musieť zvýšiť. Tak, ako sa predlžuje priemerný vek dožitia, tak je potrebné, aby ľudia odchádzali do dôchodku neskôr." Podľa jeho slov by niektoré strany mali ubrať z populizmu. "Deficit, ktorý je v Sociálnej poisťovni, raz bude musieť niekto zaplatiť," zdôraznil.

Ilúzie a dezilúzie

S ideou tzv. sociálneho štátu, na čele ktorého je premiér plným priehrštím štedro rozdávajúci vybraným skupinám obyvateľstva, sa všade vo svete vyrovnávajú inak. Minulý týždeň v Sečovciach na východe Slovenska vítali Roberta Fica piesňou, tancom a dobrou náladou. Spievali mu dôchodcovia aj deti z materských a základných škôl. V Grécku, kde už nie je z čoho rozdávať, sa s dezilúziou z krachu sociálneho štátu vyrovnávajú inak. Žiaľ aj tak, že zapálili banku, v ktorej prišli o život traja ľudia, z toho jedna tehotná žena...

Finančné problémy trápia aj susednú Ukrajinu, kde politická nestabilita už dlhší čas bráni tomu, aby Medzinárodný menový fond (IMF) mohol uvoľniť pôžičku.

Aj na Ukrajine cítiť dezilúzie. O to viac ožívajú spomienky na staré dobré časy. Stavanie sôch najväčšieho tyrana všetkých čias Jozefa Vissarionoviča Stalina v niektorých ukrajinských mestách je len povestnou špičkou ľadovca.

Na veci nič nemení ani fakt, že po páde Sovietskeho zväzu ukrajinské súdy posmrtne uznali diktárora Stalina spolu s niekoľkými ďalšími komunistickými pohlavármi vinnými z vyhladovania a genocídy ukrajinského národa.

Ale aby sme boli objektívni, viac sôch a pomníkov J. V. Stalinovi v posledných dňoch pribudlo v Rusku. Proti hromadnému vyvesovaniu Stalinových portrétov v Petrohrade minulý týždeň slovne protestovala skupina ľudskoprávnych aktivistov. Polícia proti nim tvrdo zasiahla a viacerých z nich zadržala s odôvodnením, že ich akcia nebola povolená.

Namiesto pointy

Pri príležitosti 65. výročie ukončenia druhej svetovej v Európe ruský prezident Dmitrij Medvedev uviedol, že zločiny diktátora Stalina nemôžu byť ospravedlnené. "Masové zločiny, ktorých sa Stalin dopustil voči vlastnému národu, sa nedajú odpustiť," zdôraznil Medvedev.

Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky je prezident Medvedev podstatne menej obľúbeným politikom než premiér Vladimir Putin.