Týždeň vo financiách: Írske SOS a maďarské znárodňovanie

Počas uplynulého týždňa dostal konkrétnejšiu podobu úsporný balíček slovenskej vlády. Kapitálové trhy pozorne sledovali najmä situáciu na Kórejskom polostrove, v Írsku a ďalších krajinách neslávne známej skupiny PIIGS. Kríza sa však skloňovala aj v pozitívnom duchu, vďaka nej boli na jeseň na Slovensku historicky najnižšie úrokové sadzby pri hypotékach.

Lacnejšie hypotéky by potrebovali iný trh

Kampaň viacerých bánk, ktoré na jeseň ponúkali pri viacročnej fixácii úrokovú sadzbu na hypotékach pod hranicou 4%, sa už zrejme nezopakuje. Podľa hlavného ekonóma Volksbank Vladimíra Vaňa bola za atraktívnou ponukou úverov situácia na medzibankovom trhu: „Pokiaľ ide o septembrové úrovne úrokových sadzieb na hypotéky, treba si uvedomiť, že tie ovplyvnili niektoré udalosti na svetových finančných trhoch, ktoré spôsobili, že na jeseň sme boli svedkami rekordne nízkych výnosov do splatnosti či už z nemeckých štátnych dlhopisov alebo rekordne nízkych úrokoch pri niekoľkoročných eurových swapových úrokových sadzbách.“

Lacné peniaze sú však podľa neho už minulosťou: „Situácia sa v ostatných mesiacoch otočila, aj dlhodobé úrokové sadzby sú skôr pod tlakom na rast, ak predpokladáme, že americká ekonomika sa vyhne deflácii a druhá vlna kvantitatívneho uvoľnovania FEDu upevní americký hospodársky rast, možno očakávať, že cena dlhých peňazí bude čoraz viac pod tlakom obáv z dlhodobých inflačných dôsledkov. Rovnako v prípade eurozóny netreba zabúdať, že cena dlhých peňazí môže byť pod tlakom na rast v dôsledku zhoršenej rozpočtovej situácie európskych krajín.“

Na vývoj úrokových sadzieb bude mať vplyv aj na inflácia, ktorú zvykneme synonymicky označovať ako rast cenovej hladiny, analytik TRIMBroker Peter Margetiny v  edukatívnom článku upozorňuje, že medzi oboma ekonomickými ukazovateľmi nájdeme zaujímavé rozdiely .

Aj napriek lacnému septembru sú slovenské hypotéky drahšie ako v ostatných krajinách eurozóny. Vladimír Vaňo upozorňuje, že takéto porovnávanie nie je celkom korektné:“Porovnávanie úrokových sadzieb u nás a v eurozóne je miešaním hrušiek s jablkami, pretože na Slovensku vďaka spôsobu, akým bol privatizovaný bytový fond, viac než 77% domácnosti býva v nehnuteľnosti, ktorú vlastní. Napríklad v Nemecku je podiel domácností, ktoré vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, menej než 50%. Viac než polovica nemeckých domácností býva v prenajatých nehnuteľnostiach. V krajinách, kde je rozšírené bývanie v prenájmoch, po hypotékach siahajú spravidla ľudia s nadpriemernými príjmami, čiže nemožno porovnávať sadzby na Slovensku a v iných krajinách eurozóny. Bez zohľadnenia bonity žiadateľa úroková sadzba nemá veľkú vypovedaciu hodnotu,“ podčiarkuje. Zabúdať netreba ani na fakt, že bonitnejší klienti majú viac vlastných zdrojov na spolufinancovanie.

Vladimír Dohnal  zo spoločnosti  Symsite Research  potvrdzuje, že za pod cenu slovenských úverov na bývanie sa podpisuje bonita a rizikovosť klienta. Ako dôvody drahých hypoték uvádza zlú situáciu na trhu práce, slabú vymožiteľnosť práva, slabé informácie z registra neplatičov a vysoký podiel nesplácaných úverov. Zároveň však pripomína, že banky si nie sú ochotné konkurovať cenami, na trhu úverov je vysoká koncentrácia a klienti nie sú ochotní ísť za lacnejšími hypotékami.

Slovenským bankám sa nepáčil nielen porovnávanie sadzieb na hypotékach, ale všeobecne bankových poplatkov. Prezident Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida označil pre agentúru TASR porovnávanie výšky bankových poplatkov s inými krajinami za vytrhnuté z kontextu. Aby bolo porovnávanie objektívne, je podľa neho potrebné poznať celkovú ziskovosť bankového sektora a úroveň regulácie.

Autori bez poistenia, aj bez nezdaniteľnej časti dane

Koaličná rada upravila niektoré opatrenia v úspornom balíčku. Napríklad z príspevku zamestnávateľa na tretí pilier sa nebudú musieť platiť odvody. Ak by sa začali platiť, zrejme by to znamenalo koniec tejto formy dôchodkového sporenia. Minister financií Ivan Mikloš navrhuje zdaniť firmy, ktoré neoprávnene zbohatli na predaji emisií.

Dôležitá zmena zrejme nastane v prípade autorov. Ako informoval denník Pravda, ľudia pracujúci na základe autorskej zmluvy zrejme nebudú musieť byť povinne sociálne poistení, za to však prídu o možnosť odrátať si od základu dane nezdaniteľnú časť na daňovníka. Ich daňová povinnosť sa tak mesačne zvýši o necelých 70 eur. Pokiaľ si budú chcieť nezdaniteľnú časť odrátať, budú musieť prejsť na živnosť. V takom prípade im však vznikne povinnosť platiť sociálne odvody, ktorých minimálna mesačná výška je takmer 100 eur. Z tejto sumy sa im však časť peňazí vráti v dôchodku.    

Pri platení daní sa nemusí pomýliť len daňovník, ale občas aj štát. V daňovej sekcii Investujeme.sk radil právnik Miroslav Buriánek, ako postupovať v prípade, že nesúhlasíme s výškou dorubenej dane, alebo máme pocit, že nás daňový úrad poškodil.

OECD: Stanovujte minimálnu mzdu podľa regiónov

Rovnaká minimálna mzda vo všetkých regiónoch Slovensku nepomáha, upozornil generálny tajomník OECD Angel Gurría. Podľa neho by sme mali mať výšku minimálnej mzdy nastavenú v závislosti od ekonomickej sily regiónu. Minimálna mzda podľa neho nevytvára dostatok pracovných miest. Ak bude minimálna mzda rozdielna, podnikatelia budú mať viac dôvodov otvárať si svoje prevádzky v oblastiach s nižšou cenou práce.

Maďari znárodňujú druhý pilier

Maďarská vládna koalícia sa vydala v šľapajach Argentíny v roku 2001 a chystá sa de facto znárodniť systém povinného súkromného dôchodkového sporenia vo fondoch. Svojim obyvateľom dala "na výber". Ak si zamestnanci sporiaci si na penziu v súkromných fondoch neprevedú svoje prostriedky späť k štátu, ich dôchodkové sporenie sa znevýhodní.

Ako vysvetlil Josef Němeček z Patria-online.sk v súkromných fondoch si od roku 1998 sporia viac ako 3 milióny Maďarov. Zamestnávateľ z ich platu do systému posiela 24 percent a sám zamestnanec potom ďalších 10 percent. Aktíva dôchodkových fondov budú automaticky prevedená pod štátny systém k 31. januári roku 2011, ak sa majitelia penzijných plánov (teda sporitelia) nerozhodnú, že tak urobiť nechcú. Potom však stratia 70 percent príspevku na penziu, pretože vláda navrhla, aby súkromné fondy 24 percent platených zamestnávateľom nedostávali (zamestnanci v súkromnom fonde by teda zostalo len 10 percent, teda necelá tretina celkového odvodu a 24% platených zamestnávateľom by mu de facto prepadlo). Približne polovicu z aktív dôchodkových fondov tvoria štátne pokladničné poukážky. Tie majú byť po prevode financií pod štátnu správu ihneď zrušiť. Maďarská asociácia penzijných fondov sa okamžite obrátila na Ústavný súd, jeho kompetencie Orbánová vláda tiež výrazne oslabuje. Asociácia zvažuje, že sa obráti aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Po Írsku Portugalsko a Španielsko?

Nielen Maďari potrebujú zachraňovať štátny rozpočet. Írsko oficiálne požiadalo Európsku úniu a Medzinárodný menový fond o nútenú pomoc, balíček na záchranu vo výške 100 mld. eur predstavuje negatívne úverové riziko pre krajinu a zvýši hranicu dlhu. Záchranný plán írskej ekonomiky, ktorý predložila írska vláda na najbližšie štvorročné obdobie, počíta s úsporou pre nasledujúce štvorročné obdobie na úrovni 15 mld. EURo (o 10 mld. EURo sa znížia vládne výdaje a o 5 mld. EURo sa zvýšia daňové príjmy). Valér Demjan z TRIMBroker upozorňuje na možné riziko neschválenia vzhľadom ku krehkej väčšine vládnej koalície.

Podľa nemeckého denníka  Financial Times Deutschland tlačia európski politici na Portugalsko, aby tiež prijalo finančnú pomoc z eurovalu. Chcú tak zabrániť, aby sa dlhová kríza rozšírila aj do Španielska, ktorého banky majú vo svojich portfóliách veľa portugalských dlhopisov. Zverejnené informácie o tlaku však popierajú Portulanci aj predstavitelia Európskej únie.  

Nepokoj na kapitálových trhoch vyvolal aj eskalujúci konflikt na kórejskom poloostrove.

Najviac zlatých mincí pre Allianz a VÚB

Podobne ako vlani, aj v tomto roku dominovali v súťaži Zlatá minca produkty Allianz Slovenskej poisťovne a VÚB. Najmä 9 zlatých medailí pre lídra poistného trhu otvára otázku, či Allianz naozaj až tak vyčnieva svojou kvalitou. Ako sme uviedli v komentári, pri sledovaní výsledkov si treba uvedomiť, že kvalitných produktov je na trhu viac ako zlatých, strieborných či bronzových mincí. A teda aj produkt bez ocenenia môže slúžiť spotrebiteľovi k plnej spokojnosti. Zabúdať netreba ani na individuálne potreby klienta. A tie nedokáže zohľadniť všeobecný rebríček, ale skôr kvalitný sprostredkovateľ alebo poradca.

Predseda predstavenstva generálneho partnera súťaže spoločnosti OVB Allfinanz Jaroslav Vonkomer si myslí, že takáto súťaž môže pomôcť aj ich agentom. „Sme radi, že si Zlatá minca získava z roka na rok vyšší kredit. Pre stovky tisíc našich klientov starostlivo vyberáme najvhodnejšie finančné produkty. Verím, že našim spolupracovníkom môže pri orientácii pomôcť aj výber poroty Zlatej mince.”

Zlatú mincu alebo iné ocenenie za prevenciu si zaslúži Tatra banka. Bankomat, ktorý je ukradli neznámi zlodeji v Martine, totiž obsahoval farbiace náplne. Okrem toho, že bankovky sú znehodnotené červenou farbou, sú pravdepodobne takto označení aj páchatelia. V ostatných ukradnutých bankomatoch zatiaľ takýto zabezpečovací systém chýbal. Ak boli takto vybavené všetky bankomaty, zlodeji by stratili motiváciu kradnúť ich.  

 „Tatra banka je prvou bankou na Slovensku, ktorá pristúpila k týmto bezpečnostným opatreniam na svojich bankomatoch. Veríme, že vybuchnutie farbiacich náplní pri poslednej krádeži bankomatu prispeje k jednoduchšej identifikácii páchateľa a zároveň zníži počet ďalších podobných pokusov,“ uviedol hovorca banky Boris Gandel.

Slovensko na chvoste v trhovej kapitalizácii

Indikátor pomeru trhovej kapitalizácie k HDP je jedným z často používaných indikátorov rozvoja akciového trhu. Podľa čísel Eurostatu ku koncu októbra malo najvyšší podiel trhovej kapitalizácie k HDP Švajčiarsko (230,8%) nasledované Luxemburskom (168,9%), UK (165,6%) a USA (117,5%). Slovensko nájdeme na opačnom konci tabuľky. Ako upozornili analytici UniCredit Bank, v dostupnej vzorke krajín malo Slovensko najnižšiu mieru trhovej kapitalizácie (5,4% HDP) – zaradilo sa tak aj za krajiny ako sú Rumunsko (8,4%), či Bulharsko (15,0%). Pre zaujímavosť ostatné burzy krajín V4 majú podstatne vyššiu mieru trhovej kapitalizácie – Praha (23,4%), Budapešť (24,1%), Varšava (43,8%). Dynamicky vývoj bol v poslednom období zaznamenaný najmä na varšavskej burze, ktorá sa stáva hlavnou burzou pre strednú a východnú Európu.

Veľa možností na investovanie do akcií domácich spoločnosti teda Slováci nemajú. Alternatívou môžu byť komodity. V priebehu budúceho týždňa by mala cena na trhu s trstinovým cukrom pokračovať v raste hodnoty, nadväzujúc na vývoj z minulého týždňa. Podľa Vandy Zajacovej z X-Trade Brokers to naznačuje prieskum agentúry Bloomberg medzi deviatimi analytikmi, brokermi a tradermi, podľa ktorého všetci z opýtaných stavili na pokračujúce posilňovanie hodnoty cukru v nasledujúcich dňoch po víkende.