Euro po brutálnych poklesoch v predchádzajúcich obdobiach, kedy klesalo až na 16-mesačné minimá voči americkému doláru, sa dokázalo uprostred uplynulého týždňa odraziť na najvyššie hodnoty za posledné týždne. „Vďačí za to predovšetkým úspešným aukciám štátnych dlhopisov, čo by mohlo značiť, že dlhová kríza v eurozóne speje pomaly ale isto k svojmu riešeniu,“ konštatuje analytik  Boris Penev z forex.sk.

Zároveň ale dodáva: „Otázne zostáva, dokedy rast spoločnej meny vydrží.“ Jeho komentár má viac ako priliehavý názov Euro sa spamätalo, ale asi iba dočasne.

Byrokracia a nekonečné podvody

Z najnovšieho spoločného návrhu nemecko-francúzskeho tandemu Merkozy (kancelárka Angela Merkel a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy) vyplynulo, že Európska únia (EÚ) by mala na záchranu eura a podporu najviac zadĺžených krajín použiť nevyčerpané prostriedky z regionálnych fondov. Ide o tie peniaze z fondov, ktoré v členských krajinách Únie z rôznych dôvodov, predovšetkým pre byrokratické prekážky, ale aj podvody, resp. nespočetné pokusy o podvod, nemohli byť vyčerpané na stanovené účely.

A ku ktorým krajinám by predovšetkým mala táto pomoc smerovať? Analytici i politici unisono menujú najmä Grécko, Portugalsko, ale aj Írsko, Španielsko, Taliansko a prípadne aj ďalšie krajiny.

Podľa návrhu tandemu Merkozy by v podstate išlo o zriadenie špeciálneho fondu prostredníctvom ktorého by sa z nevyčerpaných prostriedkov z regionálnych fondov presúvali peniaze na podporu hospodárskeho rastu, tvorbu pracovných miest a zvýšenie konkurencieschopnosti najviac zadĺžených krajín.

Na tento účel by malo byť použitých cca 20 až 30 percent z nevyčerpaných regionálnych fondov.

K tomu sa žiada jedna poznámka: Je to len návrh. Rokovať o ňom by sa  malo na dlhoočakávanom summite EÚ, ktorý by sa mal uskutočniť 30. januára. Podľa médií má ísť o rozhodujúci a kľúčový summit, otázkou ale zostáva, či sa vôbec uskutoční a ak áno, v akom rozsahu, kedy a kde.  

Mal by sa konať v Bruseli, ale tamojšie odborové centrály nespokojné s úspornými opatreniami belgickej vlády už ohlásili na ten deň nemilosrdný generálny štrajk, pričom nemôžu žiaľ zaručiť, že protesty proti vláde by mohli v niektorých častiach Bruselu i v ďalších belgických mestách prerásť do masových nepokojov a krvavých násilností.

Ak by sa aj  dlhoočakávaný summit uskutočnil, vôbec vraj nie je isté, či návrh dvojice Merkozy nájde širšiu podporu. Všetko teda zostáva otvorené.

Vráťme sa ale k situácii v eurozóne ťažko zmietanej krízou. Kancelárka Angela Merkel opakovane zdôrazňuje, že hlavnou úlohou dňa zostáva zachrániť euro a eurozónu a s ňou celú Európu pred sociálnymi nepokojmi a národnostnými vášňami, pred revolúciami, násilím a vojnami.

Bližšie sme sa téme dlhovej krízy v niektorých krajinách eurozóny na portáli Investujeme.sk v rôznych súvislostiach venovali najmä v týchto článkoch, krátkych správach a komentároch: 

Rast v EÚ ťahajú aukcie, Výhľad sa zhoršil, aukcie však zabránili prepadom, S&P považuje iniciatívy EÚ na riešenie dlhovej krízy za nedostatočné, Regionálne meny si zlepšujú kondíciu, MMF navrhuje zvýšiť svoje úverové zdroje o 1 bilión USD, UCB: Bankový sektor SVE bude naďalej generovať rast prekračujúci priemer EÚ, Euro ignoruje odborníkov zo Standard & Poor's, Trhy na krok Standard & Poor´s reagovali chladnou hlavou a v mnohých ďalších, ako aj v sekcii Investičné spravodajstvo.

Úsporné opatrenia: Na vrub bánk a poisťovní! 

Ako sme už uviedli, belgickí odborári nespokojní s úspornými opatreniami vlády, ktoré podľa ich slov dopadajú iba na úkor pracujúcich, ohlásili generálny štrajk. Dôvodov naň je vraj viacero, ale ten hlavný možno podľa odborárskych bossov sformulovať do jednej, ale dôležitej vety:

Úsporné opatrenia žiadnej vlády nemajú prioritne dopadať na bedrá pracujúceho ľudu, ale majú ísť na vrub bánk, poisťovní, medzinárodných korporácií a bohatých finančných skupín.

Belgická vláda to musí pochopiť – ak to nepochopí, bude zle, odkazujú organizátori generálneho štrajku, medzi ktorými sú významné odborové centrály a združenia ako napríklad Všeobecná federácia práce v Belgicku (Fédération Générale du Travail de Belgique – FGTB), ktorej počiatky sa datujú už od 19. storočia, kedy v čase výrazného priemyselného rozvoja Belgicka sa robotnícka trieda dostala do extrémnej chudoby. Vtedy neexistovali žiadne pracovnoprávne predpisy, pracovalo sa sedem dní v týždni viac ako 12 hodín denne bez akejkoľvek prestávky a akýkoľvek čo len malý náznak nespokojnosti či pokus o štrajk bol krvavo potlačený.

V avízach ku generálnemu štrajku, ktorý je vraj neodvratný, FGTB  žiada, aby vláda a zamestnávatelia naplno zohľadnili sociálnu realitu pracujúcich.

Ku generálnemu štrajku sa pripoja aj ďalšie odborové združenia a federácie, ako napríklad obávaná CGSLB, ktorej slogan znie boj za rovnosť a spravodlivosť a ktorá zastáva záujmy pracujúcich v konaniach na súdoch.

Viac Havlovej zjednotenej Európy!

A ešte si pripomeňme, že pri preberaní dánskeho predsedníctva EÚ premiérka Helle Thorning-Schmidt opakovane v Európskom parlamente zvýraznila myšlienku: „Európska spolupráca nie je dokonalá, ale je to to najlepšie čo máme. Nemôžeme sa dostať z krízy bez spolupráce.“ Podrobnejšie informácie možno nájsť na oficiálnych stránkach dánskej premiérky, ako aj na Facebooku. 

Príliš veľa nášľapných mín

 „Je teda veľmi nepravdepodobné, že pri súčasných nízkych cenách akcií bánk a dostupnosti kapitálu by banky dokázali/chceli výrazne navýšiť svoj kapitál. Budeme tak svedkami pravdepodobne úplne opačného procesu – postupného znižovania svojich bilancií – deleveridžingu. V eurozóne tým najviac utrpia firmy, ktorých prístup k zdrojom sa zníži. Recesia v eurozóne je takmer garantovaná,“ konštatoval analytik.

Fed: Ekonomika balansuje na hrane

V Maďarsku a Poľsku svorne: Chceme totalitu!

Čoraz viac sa ukazuje, že kríza v Európe nie je len o financiách a rizikových prirážkach za dlhopisy zadĺžených krajín (bez ohľadu na to, či používajú euro alebo nie, či sú členmi EÚ alebo stoja mimo nej), ale čoraz viac je aj o pomýlenom hesle Dosť bolo Európy! a idei silných národných štátov založených na nacionalistickej ideológii. Prípadne o volaní po vláde silnej ruky. Často aj o tom, ako vášne bojujú so zdravým rozumom.

Za všetky príklady spomeňme aspoň Maďarsko, ktorého vláda už niekoľko týždňov čelí ostrej kritike za totalitnú legislatívu obmedzujúcu nezávislosť súdov a nezávislosť národnej banky.

Téme sme sa na stránkach Investujeme.sk sk venovali už viackrát a tak len zhrňme, že po opakovanej kritike zo strany EÚ, americkej diplomacie (Hillary R. Clinton) a Medzinárodného menového fondu (IMF) premiér Viktor Orbán uznal, že svet môže mať v niektorých veciach pravdu a koncom uplynulého týždňa pre médiá povedal, že jeho vláda bude akceptovať návrhy Európskej komisie (EC) na zmenu zákona o centrálnej banke. Jeho vláda nakoniec ustúpi z toho, na čom ešte pár dňami trvala, teda na spojení  Maďarskej národnej banky (MNB) s regulačným orgánom – Úradom pre dohľad nad finančnými trhmi.

Orbán zároveň povedal, že nie je problém upraviť prakticky všetky zákony, na ktoré Únia ostro poukazuje.

Dalo by sa teda vydýchnuť. Demokracia je zachránená! Avšak v čase, keď maďarský premiér toto všetko hovoril do médií, začali sa v Budapešti, ale aj v ďalších mestách organizovať masové mítingy a demonštrácie na jeho podporu s mottom: Dosť bolo Európy!

Účastníci mítingov kričali heslá Nebudeme kolóniou! Nebudeme pred úradníkmi z Bruselu poskakovať ako malí chlapci! V tom istom čase sa v Poľsku konali podobné, aj keď rozsahom menšie akcie na podporu demonštrujúcich Maďarov. Poliaci na nich prevolávali heslá podporujúce slobodné a nezávislé Maďarsko, ktoré sa odvážilo vzoprieť Bruselu, spievali maďarskú štátnu hymnu a pálili vlajky Európskej únie! Podobné tendencie oživujúce ideu silného národného štátu sa prejavujú aj v niektorých ďalších európskych krajinách – v Česku je to napríklad čoraz intenzívnejšie volanie po vláde silnej ruky.

Slovensko našťastie s výnimkou extrémistických strán a skínhedských a podobných hnutí stojí mimo týchto tendencií. 

Biela farba panenskej čistoty

Ale za to veselo je aj u nás. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) svoju predvolebnú kampaň odelo výrazne do biela. Motto kampane Silnejšie Slovensko – začína to prácou vzbudilo vo verejnosti negatívne emócie. Mnohí si biele Slovensko spájajú s rasizmom a nacionalizmom. KDH to popiera argumentujúc okrem iného aj tým, že na svojej kandidátke má aj Rómov.

Viaceré ľudskoprávne organizácie, napríklad Ľudia proti rasizmu, však vyjadrujú zdesanie. Slovné spojenia silné a biele Slovensko sú podľa nich v dnešných časoch nesprávne, nevhodné a hnusné. Proti kampani KDH vzápätí vzniklo viacero protikampaní a paródií, napríklad aj takáto.

Podľa predsedu hnutia Jána Figeľa biela farba je alternatívou proti červenej – socialistickej Európe. Zároveň predstavuje čistotu a priehľadnosť verejného života. Podľa niektorých členov hnutia a katolíckych duchovných, ktorí neskrývajú svoju spätosť s KDH, biela v kampani symbolizuje panenskú čistotu a Nepoškvrnenosť, jas celkom výnimočnej svätosti, ktorým je Mária obdarovaná od prvej chvíle svojho počatia. (porovnaj Katechizmus katolíckej cirkvi)

Nechajme teraz bielu farbu bielou a radšej sa sústreďme na to, čo s témou financií súvisí hlbšie. Podpredseda KDH Július Brocka avízoval, že ak KDH bude v novej vláde, bude sa snažiť presadiť legislatívnu úpravu, podľa ktorej všetky štátom uznané sviatky, vrátane všetkých nedieľ v roku(!) budú dňom voľna pre každého a nebude počas nich možné nariadiť prácu. Obchody budú zatvorené a tak ľudia budú chodiť do kostola…