Týždeň vo financiách: Ktorý filmový hrdina nás ochráni pred recesiou?

Zdá sa, že ani terminátor nedokáže bojovať proti recesii. Ratingová agentúra Fitch totiž znížila hodnotenie amerického štátu Kalifornia, kde je guvernérom práve Arnold Schwarzeneger, predstaviteľ nezničiteľného filmového hrdinu.

Keď už ani terminátor proti kríze nefunguje, nebolo by lepšie, dať ho zošrotovať? V Nemecku určite áno. Podľa štúdie nadácie Eurofound sa po zavedení šrotovného zvýšil počet novoregistrovaných vozidiel v Nemecku. Len v Nemecku! Šrotovné pritom zaviedlo 14 štátov EÚ. Tento nástroj tak nie je podľa výsledkov štúdie v globálnom meraní riešením krízy automobilového priemyslu. To je jeden pohľad. Odhad NBS hovorí o tom, že šrotovné prispelo k rastu HDP Slovensko približne 0,05 %.

Oveľa viac ako o šrotovnom sa na Slovensku diskutuje o dôchodkovom sporení. Koncom júna sa má uzavrieť druhý pilier. Zrejme nie natrvalo. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová nevylúčila, že ľudia opäť dostanú možnosť vystúpiť z druhého piliera, ak to bude vyžadovať hospodárska situácia.

Špecifikom povinného dôchodkového systému je, že nie všetci Slováci si musia platiť odvody na dôchodok. Tí, ktorým legislatíva umožňuje neplatiť odvody a na starobu si šetria iba prostredníctvom dobrovoľných schém, určite ocenia návrh zvýšiť odpočitateľnú položku na sporenie zo súčasných približne 400 eur na dvojnásobok.

Kríza znižuje majetky i dôveru vo finančné inštitúcie

"Horných desaťtisíc" je najnovšie na svete 8,6 milióna. Podľa štúdie konzultačnej spoločnosti Capgemini klesol počet dolárových milionárov vo svete minulý rok o 14,6% a zmenšil sa aj majetok, ktorým disponujú. Členovia prestížneho klubu najbohatších stratili nielen časť majetku, ale aj dôveru. 48% z nich už nedôveruje správcovským spoločnostiam a finančným poradcom a až 78% neverí regulátorom trhu. Dá sa však voči nim vyvodzovať zodpovednosť?

Podľa niektorých názorov áno. Češka, ktorá na radu svojho bankára investovala do islandských bánk a prišla o značnú časť svojich úspor, požaduje náhradu škody od českej ČSOB. Podobných prípadov sa zrejme objaví viac. A určite bude zaujímavé sledovať prípadné súdne spory.

Veď aj na Slovensku dnes sedia desiatky právnikov nad prijatým zákonom o finančnom sprostredkovaní a poradenstve a koncepciou zákona na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu a hľadajú odpoveď na otázku, do akej miery sú finančná inštitúcia či sprostredkovateľ zodpovední za investičné rozhodnutie svojho klienta.   

Obľúbené krízové otázky a odpovede

Počas krízy sa stali mimoriadne obľúbené dve otázky: Kedy sa to všetko skončí a kto je za to zodpovedný? Výstižnú odpoveď na prvú otázku ponúkol v rozhovore pre denník SME šéf Tatra banky Igor Vida: „Čítal som, že ľudia, ktorí nevedeli predpovedať, že kríza príde, majú teraz návod na to, ako dlho bude trvať.“

Odpoveď na druhú otázku, teda, kto je za krízu zodpovedný, by sme podľa českého prezidenta Václava Klausa nemali hľadať. Zároveň však dodal, že svoj podiel nesú aj odborári. Ako príklad uvádza amerických odborárov, ktorí prehnanými nárokmi prispeli k pádu automobilky GM. Nemecký filozof a sociológ Jürgen Habermas poznamenáva, že banky dnes "vydierajú vlády argumentom, že bez štátnej pomoci sa celý systém zrúti." Takto sa však podľa neho banky nepoučia. V rozhovore pre maďarský denník Népszabadság, ktorý prebral slovenský týždenník Žurnál, dodáva: „Vo víre bezohľadne rozpútaných hospodárskych slobôd, ktoré sa mohli divoko rozplemeniť v spoločnosti širokých lakťov, nedajú sa sloboda a blahobyt občanov uskutočniť. "

Nuž, čakajú nás ešte búrlivé diskusie o tom, ako sa v budúcnosti vyhnúť krízam s podobným dopadom a či sa im vôbec dá vyhnúť. A sme späť pri otázke z titulku tohto článku: hľadáme hrdinu, pri ktorom rýchlo na krízu zabudneme, alebo hľadáme poučenie do budúcnosti?

Týždeň vo financiách: Ktorý filmový hrdina nás ochráni pred recesiou? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet