Týždeň vo financiách: Kúpi Európsku úniu Čína alebo prídu aj ďalší?

Summit EÚ priniesol dohody, ktoré sú pre trhy dobrou správou. Nie sú to však opatrenia, ktoré by riešili príčinu krízy. Sú iba liekom na jej súčasné symptómy. Pre skutočné riešenie problémov potrebuje Európa finančnú pomoc zvonku, najlepšie z Číny. Tá to neodmieta, no je riziko, že svoju dobrú vyjednávaciu pozíciu by mohla zneužiť, zatiaľ čo zúfalá Európa by pristúpila na hocičo...

Nekonečné hľadanie riešenia pretrvávajúcej problematiky Gréckeho dlhu zo strany politikov prialo akciovým trhom, konštatoval začiatkom týždňa analytik Capital Markets Zoltán Csiba. "Za zeleným odtieňom európskych akciových indexov bez pochýb bol optimizmus odbornej a investorskej verejnosti."

Tá podľa Csibu očakávala, že v stredu (na summite EÚ) prídu politici s jasným plánom na riešenie vyhrotenej situácie. Hlavní predstavitelia eurozóny sa už skôr (hoci len v náčrtoch) dohodli, že do boja proti kríze zapoja rekapitalizáciu európskych bánk, navýšenie eurovalu a odpustenie pôžičiek Grécku zo strany komerčných bánk. Tento postup dostal v médiách názov tzv. trojbodový plán záchrany.

Začalo sa to v nedeľu

Išlo víkendový summit EÚ, po skončení ktorého, ako na to upozornil komoditný stratég Saxo Bank Ole S. Hansen, rástli obavy, že funkčné riešenie dlhovej krízy Eurozóny nájdené nebude. Stratég pre portál Investujeme.sk napísal, že medzi Berlínom a Parížom sa objavilo niekoľko nezhôd a "ak by sa nepodarilo nájsť funkčné riešenie, mohlo by to opäť rozpútať obavy o už aj tak krehký finančný systém a návrat recesie."

Podľa analytika Capital Markets Borisa Peneva na pohode nepridala ani agentúra Moody´s, ktorá pohrozila odobraním stabilného ratingu Francúzska a to hlavne kvôli vlastnému zadlženiu a záväzkom za iné krajiny eurozóny. "Pozitívnu náladu na akciové trhy priniesli až správy o tom, že sa Nemecko s Francúzskom dohodli na navýšení EFSF," poznamenal analytik.

Len pripomeňme, že cez víkend sa paralelne uskutočnilo viacero podujatí na úrovni eurozóny i EÚ, vrátane stretnutia ministrov financií ECOFIN, ktorí sa nevedeli zhodnúť, či do záchranných plánov vtiahnuť aj Európsku centrálnu banku (ECB) alebo nie. Nakoniec sa po búrlivej diskusii dohodli aspoň na tom, že jestvuje široká škála možností, vrátane celkovej alebo len parciálnej účasti ECB. 

Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso vyhlásil, že Európa by si mala z terajšej krízy zobrať seriózne ponaučenia pre budúcnosť a že krízu treba využiť ako príležitosť pre obnovu Európy.

Zo série víkendových stretnutí a summitov vyplynula aj myšlienka, že Grécko bude potrebovať podstatne viac finančnej pomoci, ako sa pôvodne predpokladalo.

Celkovo ale možno konštatovať, že víkendový dvojsummit EÚ a eurozóny vrátane ďalších podpodujatív podstate nepriniesol žiadne kľúčové momenty z hľadiska riešenia dlhovej a finančnej krízy v Európe s tým, že všetko sa vyrieši na ďalších stretnutiach v stredu. Pripomeňme si myšlienky z úvodu článku, že "v stredu prídu politici s jasným plánom na riešenie vyhrotenej situácie." Situáciu však medzitým skomplikovalo niekoľko momentov, na ktoré trhy nemohli nezareagovať:

• predovšetkým to, že lídri eurozóny po víkendovom stretnutí len vecne oznámili, že nevydajú žiadne stanovisko, keďže sa na ničom nedohodli,
• ďalej víkendové spory francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho s britským premiérom Davidom Cameronom a neskôr aj s talianskym premiérom Silviom Berlusconim.
• a najmä to, keď v utorok popoludní bolo oznámené, že ministri financií eurozóny rušia stretnutie naplánované na stredu, hoci stredajší summit celej EÚ sa uskutoční podľa plánu. Ako upozornili analytici spoločnosti Patria Online, po správe o zrušení stretnutia burzy zamierili prudko dolu.

Avšak dobrou správou bolo, že sa aspoň predbežne dohodlo na rekapitalizácii bánk. Medzitým vysokí čínski predstavitelia vyzvali činovníkov EÚ, aby čím skôr vypracovali komplexný plán riešenia dlhovej krízy v eurozóne a zabránili jej šíreniu do ďalších častí sveta. Zhruba v tom istom čase médiá priniesli aj vyjadrenia austrálskeho ministra financií Wayne Swana o tom, že európski politici sa iba flákajú a čakajú - namiesto toho, aby riešili krízu. 

Spásonosná streda (aj s trochou irónie)

A nadišla dlhoočakávaná streda. Bez okolkov, avšak s trochou irónie ju nazvime trebárs Spásonosnou stredou. Keby bol predveľkonočný čas, pokojne by sme ju nazvali aj Popolcovou stredou... (Veriaci vedia a pre ostatných malá poznámka: Názov Popolcová streda pochádza zo zvyku páliť palmy, bahniatka atď a takto získaným popolom sú veriaci poznačení na čelo. Sypať si popol na hlavu znamená, že človek, ktorý urobil chyby, si ich priznáva a chce napraviť to, čo spôsobil a pokazil a tak si chce vyprosiť u Boha odpustenie.)  

Pravdou ale je, že po skončení stredajších summitov, ktoré potvrdili predbežné dohody o tzv. trojbodovom pláne záchrany, bolo zrazu všetko jasnejšie. Dohoda o riešení dlhovej krízy upokojila trhy. Pozitívne nálady investorov sa prejavili na raste kurzu eura - vo štvrtok ráno kurz vyskočil na sedemtýždňové maximum 1,40 USD/EUR, posilnila ropa aj zlato, výrazne klesli rizikové prirážky 10-ročných štátnych dlhopisov niektorých nadmerne zadĺžených členov eurozóny, najmä Talianska, Írska, Portugalska...  Po informácich o výsledkoch stredajšieho summitu zaznamenali rast aj burzy mimo Európy. Bližšie o tom v sekcii Investičné spravodajstvo.

Naďalej však pretrvávajú obavy, že dlhová kríza štátov v Európe sa zhorší a bude aj v najbližších mesiacoch negatívne ovplyvňovať ekonomiky tohto regiónu.

Ziadalo by sa zhrnúť, čo všetko stredajší summit priniesol a čo len nasľuboval. Pre portál Investujeme.sk to urobil Peter Greguš zo spoločnosti TRIM Broker, ktorý konštatoval, že európski politici po mesiacoch váhania priniesli odpovede na niektoré otázky a kúpili si ďalší čas.

1. Na gréckych dlhopisoch s maturitou do roku 2020 bude 50% haircut. Malo by to znížiť grécky dlh o 100 mld. €. Nemecká kancelárka Merkelová uviedla, že tento swap by mal byť v januári 2012.
2. EFSF bude mať 4 až 5-násobnú páku, avšak z 250 mld. € čo by malo znamenať 1,0 biliónový euroval.
3. Čínsky drak a Medzinárodný menový fond (IMF) sa môžu podieľať na EFSF.
4. Grécko dostane novú pomoc vo výške 130 mld. €. Tá by mala obsahovať aj sľúbených 110 mld. € z júla.
5. Lídri EÚ veria, že Taliansko bude schopné dostatočne znížiť svoje výdavky a dlh.
6. Európska banková autorita (EBA) očakáva, že banky budú musieť navýšiť kapitál o 106 mld. € a bude nutné, aby dosiahli tier 1 kapitálovú primeranosť na 9%. Čo je podstatné, EBA neurobila žiaden nový stres test. Prezident EÚ Herman Van Rompuy uviedol, že tento kapitál má mať najvyššiu kvalitu, čo asi znamená, že banky nemajú používať rizikovejšie dlhopisy na dosiahnutie kapitálovej primeranosti.
7. Prípadná zmena Lisabonskej zmluvy je pravdepodobná až po marci 2012.

"Je teda dobojované?" pýta sa Peter Greguš a odpovedá: "Nie. Tieto opatrenia sú len vylepšením dohody z júla, ktorú trh nakoniec odmietol. Väčšina nových dohôd má len ústnu formu, nie sú ešte na papieri s pečiatkou... Pre trh sú dohody dobrou správou, ale nie sú to opatrenia, ktoré by riešili príčinu krízy. Je to skôr iba liek na jej súčasné symptómy." 

Analytici spoločnosti ATLANTIK finanční trhy k tomu dodali, že mimoriadny summit EU napriek skepse posledných dní priniesol zhodu v bodoch týkajúcich sa odpisu gréckeho dlhu, rekapitalizácie bánk a koordinácie hospodárskej politiky. "Väčšina záverov je však veľmi všeobecná."

O téme sme bližšie písali aj v týchto článkoch, správach a komentároch:

Zámoří rostlo díky zprávám z Evropy, Dôvera spotrebiteľov v eurozóne rastie, Deloitte: Vyhliadky riaditeľov veľkých firiem sa za posledný polrok zhoršili, Druhý summit v priebehu štyroch dní, Euro posílilo na sedmitýdenní maximum, Summit EU zatiaľ prináša nefalšovaný optimizmus, „Dobrovoľne nasilu“ v pozadí nevídaného rastu, EU se dohodla na odpisu dluhu Řecka a v mnohých ďalších.

Zachráni Čína zúfalú Európu?

Zo stredy, ktorú sme tak vzletne nazvali spásonosnou, vzišli aj ďalšie nové veci. Čoraz hlasnejšie sa začalo otvorene hovoriť o tom, že trojbodový plán záchrany ( ...) je síce plán (alebo len plán), ale peniaze treba zohnať z odinakiaľ. Najlepšie z Číny.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy podľa dostupných správ telefonoval s čínskym prezidentom Chu Tin-tchaom, aby jeho krajina pomohla eurozóne. Podľa analytikov je to jasný znak toho toho, že Európa už vlastnými silami terajšiu krízu nezvládne a že zodpovední predstavitelia orgánov a štruktúr EÚ konečne priznali, že nemajú dosť síl a prostriedkov na to, aby vystavali dostatočne silný euroval, ktorý by zabránil rozšíreniu kríza z Grécka a z  ďalších krajín juhu Európy do celej EÚ a aj do ostatných častí sveta... 

Povedzme otvorene, že momentálne ide najmä o Taliansko, záchranu ktorého by krajiny eurozóny samé nezvládli.

A ešte jedna správa. Vedúci exekutívy Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF), tzv. eurovalu Klaus Regling krátko po skončení stredajšieho summitu vycestoval  do Číny, aby rokoval s potenciálnymi kupcami o možnostiach investovať do dlhopisov záchranného mechanizmu eurozóny.

Podrobnejšie o možnostiach, že by čínski investori - obrazne povedané - skúpili dlhopisy a zachránili Európu, písal publicista Daniel Kuchta na našom sesterskom portáli Investujeme.cz, kde o. i. konštatoval:

 "Európski politici sa opäť vyznamenali. Nejednotnosť a názorová roztrieštenosť, odsúvanie rozhodného riešenia a s tým súvisiaca nervozita investorov, to je výsledok toľko očakávaného summitu... Už nie je otázkou ako sa problémy vyriešia (aj keď tá je stále primárna), ale kedy sa vôbec rozumného riešenia dočkáme. A tak musí Sarkozy žobrať o pomoc v Číne."

Pod medzititulkom Kúpi si nás Čína Daniel Kuchta ďalej píše,"Jednou z posledných a azda najpravdepodobnejšou možnosťou ako získať peniaze na záchranu EÚ a eurozóny, je pomoc zo strany Číny... predbežne už Čína s určitou pomocou súhlasila."

Je to logické a žiadnu prehnanú solidaritu však v tomto kroku netreba hľadať. "Čína na jednej strane hľadá možnosť, kam by investovala svoje enormné finančné rezervy a na druhej strane sa bojí krachu Európy, ktorá je jedným z jej najvýznamnejších obchodných partnerov. V každom prípade má Čína dobrú vyjednávaciu pozíciu a zúfalá Európa môže pristúpiť na čokoľvek".

K tomu dva redakčné dôvetky:

1. V sobotu priniesli svetové média horúcu informáciu o tom, že Klaus Regling ponúkol Číňanom, že ESFS by mohol na ich želanie vydávať dlhopisy aj v čínskej mene.
2. Podobne ako o Číne v úlohe záchrancu Európy sa v posledných dňoch hovorilo v európskych štruktúrach aj o Brazílii. Na rozdiel od Číny, ktorá ukazuje svoju silu: pomôže Európanom, ale chce dačo za to a bude si klásť podmienky, Brazília zaujala skôr zdržanlivý postoj. Podľa tamojšieho ministra Guida Mantegu by si Európania radšej mali poradiť sami. Medzi najvyššími činovníkmi EÚ sa v tejto súvislosti hovorí aj o ďalších členoch zoskupenia BRIC (t. j. o Rusku a Indii), ale aj o iných krajinách. 

Lenivci a darmožráči?

V súvislosti s hlasovaním o eurovale, na ktorom si vylomila zuby vláda Ivety Radičovej, sa v médiách i vo verejnosti neustále nadhadzovala otázka, prečo my pracovití Slováci máme doplácať na lenivých darmožráčov z juhu Európy - Grékov, príp. Talianov, Španielov, Portugalcov.... ?

Ako je to ale v skutočnosti? Môže za krízu eurozóny údajná lenivosť Grékov? Na tento problém sa hlbšie a bez emócií a predsudkov pozrel analytik TRIM Broker Peter Margetiny a na základe množstva faktov, štatistík a porovnaní konštatoval:

"Ak zhrnieme všetko dokopy, len sotva nájdeme empirické dáta, ktoré by potvrdzovali, že obyvatelia južnej Európy sú klbkom povaľačov." A ďalej, "ak sa vás nabudúce bude niekto snažiť presvedčiť o tom, ako nezodpovednosť južných krajín Európy viedla k súčasnej kríze, požiadajte ho o dáta, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenie."

Aspoň podpredseda pre euro...

V súvislosti s prijatím plánu na záchranu eurozóny a v podstate celej Európy sa čoraz viac ozývajú hlasy, čo urobiť preto, aby sa takýmto krízovým situáciám predišlo. Mnohí vidia záchranu v akomsi "zošrubovaní" štátov EÚ alebo aspoň eurozóny do jednotného a zovretejšieho celku. Počas uplynulého týždňa zaznelo z mnohých strán viacero takýchto návrhov.

Napríklad odstupujúci prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet vyjadril názor, podľa ktorého by inštitúcie eurozóny mali mať právo i povinnosť zasahovať do ekonomickej politiky jednotlivých štátov v prípade, že by mali problémy... Zároveň dodal, že by mala nastúpiť hlbšia ekonomická integrácia s určitým obmedzením národnej suverenity jednotlivých štátov.

Zo strany niektorých európskych politikov zazneli hlasy, že by už bolo treba zreformovať základné zmluvy Únie, najmä tú Lisabonskú. Na summitoch odzneli aj priame a konkrétne návrhy na silnejšiu integráciu a dôraznejšiu federalizáciu, ktorá by sa mala uskutočniť v zmysle hesla Viac Európy. Napríklad nemecká kancelárka Angela Merkel uviedla: "Potrebujeme silnejšiu Európu, potrebujeme silnejšie práva zasiahnuť, keď bude treba... Zmena základných dohôd o Európskej únii nesmie byť tabu." 

Predseda Európskeho parlamentu (EP) Jerzy Buzek zdôraznil, že by už bolo načase vrátiť sa k téme, ktorá bola kedysi na pretrase, no v poslednom čase akoby na ňu nezostával čas, a síce vytvorenie jednotnej európskej hospodárskej únie. "Slovom, ide o to," zdôraznil predseda EP, "aby sme boli silnejšie prepojení a aby vznikla Európska hospodárska rada ako akási vláda európskej hospodárskej únie." Dodal, že teraz, keď sa rieši kríza, treba prestať so školometským delením štátov na tie, čo sú v eurozóne a na tie, čo v nej nie sú. "Všetci sme členmi jednej Únie," zdôraznil.

V diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy predseda Smeru-SD Robert Fico v súvislosti s tým, že na summite EÚ sa hovorilo o potrebe unifikácie Európy, povedal: "Ťažko je mať v 17 krajinách jednu spoločnú menu a 17 rozdielnych finančných, hospodárskych a sociálnych politík". 

Fico zároveň potvrdil, že sociálni demokrati sú pripravení rokovať o krokoch, ktoré povedú k zjednoteniu Európy, a to aj čo sa týka harmonizácie daní. Pre jeho partnera v diskusii, predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu je to otázka zložitejšia: "Hovoríme, že v Európe potrebujeme viac spolupráce aj viac vnútornej konkurencie... Som za väčšiu spoluprácu v rámci základného výskumu alebo aj v oblasti obrany, no s harmonizáciou daní to také jednoduché nie je."

A keďže na veľké inštitucionálne zmeny v rámci EÚ i eurozóny nie je momentálne čas  a zrejme by na ne chýbala aj podpora zo strany jednotlivých členských štátov, tak sa dohodlo aspoň to, že z eurokomisára pre ekonomické a menové záležitosti Olliho Rehna bude podpredseda Európskej komisie (EC), ktorý bude mať na starosti dohľad nad eurom a ekonomikou eurozóny. Predseda EC José Manuel Barroso to vysvetlil potrebou nezávislosti a objektívnosti pri koordinácii v oblasti ekonomickej politiky.

Haircut gréckeho dlhu

Ako sme už uviedli, stredajší summit EÚ priniesol okrem iných aj dohodu o tom, že  banky odpíšu polovicu svojich pohľadávok voči Grécku, čo by malo znížiť celkové zadĺženie krajiny cca o 100 miliárd eur. Národná banka Slovenska  (NBS) vydala v tejto súvislosti vyhlásenie, podľa ktorého "medzi hlavné závery summitu EÚ patrí zníženie nominálnej hodnoty gréckeho dlhu držaného súkromnými investormi na 50 %." A ďalej, " Nominálny diskont 50 % z menovitej hodnoty gréckeho dlhu nepredstavuje riziko pre stabilitu slovenského bankového sektora ako celku. Celkové vystavenie voči Grécku predstavuje menej ako 1 % aktív slovenského bankového sektora."

NBS v závere aktuálneho vyhlásenia zdôrazňuje, že situáciu pozorne monitoruje. Téme sme sa podrobnejšie venovali v týchto správach a článkoch: „Dobrovoľne nasilu“ v pozadí nevídaného rastu,  NBS: Haircut gréckeho dlhu náš bankový sektor neohrozí, Ako vyzerá dohoda eurolídrov?, ako aj v sekcii Investičné spravodajstvo.

Banková daň: Neprimerane vysoká

O bankovej dani sa na Slovensku hodne diskutuje, najnovšie sa k jej zavedeniu vyjadrili zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) argumentujúc tým, že zavedenie osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií zvýši ceny bankových služieb a úverov nielen pre podnikateľské subjekty, ale aj pre bežných obyvateľov.

RÚZ zásadne nesúhlasí so selektívnym zdaňovaním jednotlivých odvetví ekonomiky, v tomto prípade finančného sektora. „Sme si vedomí potreby konsolidácie verejných financií, avšak pri zdaňovaní nie je možné postupovať selektívne len voči vybraným odvetviam“, vyhlásil Marián Jusko, prezident únie.

Samotná sadzba odvodu na Slovensku je v porovnaní so sadzbou v krajinách, ktoré už pristúpili k obdobnej právnej úprave, neprimerane vysoká. RÚZ vo vyhlásení zdôrazňuje, že kým v krajinách, ktoré museli alebo budú musieť zachraňovať bankový sektor, sadzba predstavuje 0,02 %, na Slovensku sadzba predstavuje 0,4%. To bude mať negatívny vplyv i na konkurencieschopnosť slovenských firiem.

"Nie je logické, aby sa u nás, kde banky nemuseli byť zachraňované, platil vyšší odvod," poznamenal Marián Jusko.

Môžu za chudobu vo svete bankári?

Pred viac ako dvomi týždňami zasiahli väčšinu sveta masové nepokoje, krvavé protesty a demonštrácie proti kapitalizmu a skorumpovanosti politikov, proti bankárom a zbohatlíkom. Napríklad vo Frankfurte nad Mohanom sa zišlo pred sídlom Európskej centrálnej banky (ECB) asi 5 tisíc protestujúcich a v Bruseli vyše 6 tisíc demonštrantov. Mnohí prevolávali heslá ako Smrť kapitalizmu! a Vyhlásme vojnu bankárom! Osobitne násilný charakter mali nepokoje v Ríme. Desaťtisíce protestujúcich zaútočili na banky, rozbíjali výklady, zapaľovali vládne budovy a zápalnými fľašami a dymovnicami útočili na policajné zložky.

Kým vo väčšine sveta nepokoje a protesty postupne utíchli, v plnej sile pretrvávali ďalej vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch.

Demonštrujúci proti kapitalizmu a sociálnej nespravodlivosti obsadili priestranstvo pred Katedrálou svätého Pavla v Londýne. Hodnostári Anglikánskej cirkvi (The Church of England) museli z bezpečnostných dôvodov katedrálu uzatvoriť. Viaceré britské média si neodpustili štipľavú poznámku, že je to dlhšie uzatvorenie než aké bolo za čias druhej svetovej vojny, kedy bola katedrála počas masívneho a systematického bombardovania Londýna nemeckou Luftwaffe uzatvorená na štyri dni!

A ešte poznámka k protestom v Spojených štátoch. Začiatkom tohto týždňa polícia v štátoch Georgia a Kalifornia ostro zakročila proti skupinám demonštrantov protestujúcim proti Wall Street, proti nerovnomernému rozdeleniu bohatstva a proti chudobe, za ktorú - podľa demonštantov - nesú priamu zodpovednosť bankári.

Policajné zložky použili proti demonštrantom slzotvorný plyn a ďalšie donucovacie prostriedky.

Aké sú vlastne motívy demonštrujúcich? Nad tým sa na našom sesterskom portáli Investujeme.cz zamyslel Luboš Smrčka z Podnikovohospodárskej fakulty Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Článok má príznačný názov: Je možné táborákem platit dluh?

Vôňa ropy ako vôňa vína!

Na dianie v eurozóne prudko reagovali aj ceny ropy. Podľa analytikov spoločnosti Cyrrus hedgeové fondy začiatkom týždňa zvýšili stávky na cenu ropy WTI vďaka optimizmu, že sa globálna ekonomika vyhne dalšej recesii.O cene ropy v aktuálnych politických a ekonomických súvislostiach písal pre portál Investujeme.sk aj komoditný stratég Saxo Bank Ole S. Hansen v komentári Ťažké časy pre Európu aj komodity. Ďalšie informácie sme priniesli v sekcii Investičné spravodajstvo.

O rope ako významnej komodite a strategickej surovine právom nazývanej čierne zlato, o tom, čo všetko vplýva na ceny ropy, ale aj o rôznych spôsoboch jej ťažby vo svete a ich ekonomickej návratnosti sme podrobne hovorili s renomovaným odborníkom prof. Ing. Jánom Pinkom, CSc., z Ústavu montánnych vied a životného prostredia Fakulty BERG Technickej univerzity v Košiciach.

Profesor upozornil, že ropy je na Zemi dosť a podľa najnovších odhadov viac ako polovica ložísk ropy nebola dosiaľ ešte objavená! Nehovoriac už o tzv. nekonvečných zdrojoch ropy a zemného plynu. Zaujímavé je, ako sa vo svete rozpoznáva druh a kvalita ropy.  Podľa prof. Pinku sa to robí podobne ako pri víne - váľaním ropy v pohári, stekaním po stenách pohára a oceňovaním jej vône, pričom platí, že sírnaté ropy viac zapáchajú, zatiaľ čo tie sladké voňajú.

Ilustračný obrázok v záhlaví článku:  www.sxc.hu