Týždeň vo financiách: Maléry pána guvernéra

Slovensko by sme do eurozóny neprijali, keby sme vedeli, že nebude chcieť požičať Grécku – v tomto duchu sa mal podľa medializovaných informácií vyjadriť šéf ECB Jean-Claude Trichet. Zaujímavé je, že podobne prísne vyjadrenie nevyšlo z úst centrálneho bankára voči Grécku, ktoré na rozdiel od Slovenska, eurozóne naozaj uškodilo.

Svojim spôsobom musíme Trichetovi rozumieť, ako strážca meny je v prvom rade zodpovedný za hľadanie pomoci a hľadanie vinníka je odsunuté na vedľajšiu koľaj. Očakávanie rovnakej miery solidarity od všetkých je celkom prirodzené. Pravdou však je, že keby sa dôsledne kontrolovali pravidlá a vyvodzovali dôsledky ich neplnenia, Grécku by dnes nemuselo požičať nielen Slovensko, ale žiadna z krajín eurozóny. A za grécke maléry rozhodne nie sú zodpovední slovenskí politici. Predseda parlamentu Richard Sulík na diskusii slovensko-nemeckej obchodnej komory spochybnil oprávnenosť vstupu Grécka do eurozóny a dodal, že predseda EK José Manuel Barroso šesť rokov prehliadal grécke problémy.

Medzitým MMF uvoľnil ďalšiu časť úveru 2,6 miliardy eur Helénsku republiku. Grécky premiér informoval, že krajina je pripravená pokračovať v reformách a vzápätí sa musel uhýbať pred letiacou topánkou. Úsporné opatrenia totiž miestni obyvatelia nechápu a pokračujú v protestoch. Ak by krajina vystúpila z eurozóny, svoje dlhy by nedokázala splácať -  varoval člen exekutívy ECB Lorenzo Bini Smaghi.  

Dane nebudú vyššie – ak máte kreatívnych účtovníkov...

Chudobnejší predsa nebude požičiavať bohatšiemu – takýto bol jeden z hlavných argumentov odmietnutia slovenskej pomoci Grécku. Premiérka Iveta Radičová pred časom pre Financial Times Deutschland pripomenula, že Slovensko prešlo ťažkým obdobím reforiem v rokoch 1998 – 2002: „Boli to naši občania, ktorí museli znášať túto ťarchu a nebolo to jednoduché. Prekonali sme však túto fázu veľmi nepopulárnych a bolestivých reforiem. Ako mám teda našim občanom vysvetliť, že teraz máme pomôcť tým, ktorí nie sú sami pripravení niečo urobiť?"

Paradoxne však Iveta Radičová nemá problém vysvetliť občanom, ktorí sa už dávnejšie rozhodli nespoliehať sa na štátny dôchodok (a nezaťažovať v budúcnosti rozpočet Sociálnej poisťovne), že od januára budú povinne platiť sociálne odvody.  

Rovnako si už Slováci nemôžu o zaplatené účelové sporenie znížiť daňový základ. Country Manager Pioneer Investments SR Miroslav Ovčarik sa v tejto súvislosti obáva o to, koľko percent obyvateľstva si bude vytvárať nejakú finančnú rezervu aj bez daňových stimulov: „Ideálny čas pre takýto krok príde, až bude finančná gramotnosť obyvateľstva na Slovensku na vysokej úrovni a priemerné platy budú dosahovať takej výšky, aby bez problémov umožňovali odložiť si a zainvestovať aspoň malú časť príjmov občana. Bude to ale už v roku 2011? To zostáva veľkým otáznikom….“

Zverejnená konkretizácia daňových zmien naznačuje, že vyššie dane zaťažia aj bežných ľudí, hoci Iveta Radičová tvrdila pred necelým mesiacom niečo iné. Ako sme sa dozvedeli, porastie DPH, niektoré spotrebné dane a aj cena diaľničných nálepiek. Búrlivú diskusiu vyvolali dopady vyššej spotrebnej dane na domáci trh s pivom.    

Ťažké srdce majú na zmeny remeselníci – tí si už nebudú môcť od príjmov odpočítať paušálnych 60%, ale len 40%. "Pokiaľ sú náklady vyššie, stále si ich majú možnosť nárokovať cez svoje účtovníctvo. Nikto neruší túto možnosť si ich nárokovať," bráni zmenu premiérka a dodáva, že k zmene pristúpili podľa nej po zohľadnení štruktúry živnostníkov. Až 80% z nich platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu: "Pokiaľ má takýto remeselník 60% náklady na prácu, tak pri všetkej skromnosti sa z toho zbytku mesačne nedá prežiť. Toľko hovoria tvrdé čísla," naznačila Radičová, že živnostníci si vysokými paušálnymi nákladmi umelo znižovali daňovú povinnosť. "Tých 40% sú náklady, ktoré môžu aj pri náročnejších číslach pokrývať nákladovosť a pokiaľ nie, tak je možnosť voliť cestu účtovníctva."  

Výrazné zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia pocítia spoločníci v SRO-čkách, tí budú po novom platiť z vybraného zisku zdravotné a sociálne odvody. Tu si však treba uvedomiť, že kapitálové spoločnosti nemusia vykazovať svoj zisk na Slovensku pokiaľ to pre ne nebude výhodné. „Kreatívni účtovníci“ (na škodu pre štátny rozpočet) dokážu legálne presunúť peniaze zo slovenskej SRO-čky do spriaznenej firmy v daňovom raji. A tak sa môže reálne stať, že kým doteraz mal štát dane z celého zisku konkrétnej spoločnosti, po novom bude mať nielen dane, ale aj zdravotné a sociálne odvody zo zisku optimalizovaného na 0 – slovami nula eur.

Štát chce pomôcť mladým s hypotékami

Ak manželia zarábajú zhodne po 900 eur, získajú štátnu bonifikáciu hypotekárneho úveru. Pokiaľ manžel zarába 1800 eur a jeho žena je na rodičovskej dovolenke, podmienku nespĺňajú a to aj napriek tomu, že spoločný príjem rodín je rovnaký. Vláda to chce zmeniť, po novom sa bude príjem mladých manželov posudzovať spolu a nie ako doteraz. Počet ľudí, ktorí budú môcť využiť štátnu bonifikáciu, tak vzrastie.

V druhom navrhovanom opatrení je, aby si manželia mohli počas dvoch rokov po narodení dieťaťa znížiť splátku hypotekárneho úveru a to odložením splácania istiny: "Predĺži sa splatnosť, ale zníži sa záťaž vtedy, keď je nižší príjem rodiny,“ vysvetlil po rokovaní vlády minister financií Ivan Mikloš. Klient si tak odklad splátok zaplatí sám - preplatením úveru o ďalších niekoľko tisíc eur v závislosti od výšky úveru a úrokovej sadzby. Nie je to tak dávno, čo sme na Investujeme.sk pripomenuli návrh, ktorý by mohol výrazne zjednodušiť splácanie hypoték mladými ľuďmi – stačilo by zrušiť povinné sporenie v druhom pilieri a ušetrené peniaze použiť na splátku hypotéky. Štát by takéto riešenie nestálo ani korunu.

Partners rástli o tretinu

Počet klientov Partners Group SK medziročne vzrástol o tretinu – z minuloročných 46 tisíc na 68 tisíc. Celkové tržby spoločnosti v prvom polroku dosiahli takmer 5 mil eur, počet uzatvorených zmlúv sa prehupol cez 22 tisíc. Podiel životných poistiek na celkovom objeme sprostredkovaných zmlúv dosiahol 32 %. Podobný podiel, 31 %, dosiahol počet sprostredkovaných zmlúv neživotného poistenia. Tu dominovalo poistenie domácností, havarijné a úrazové poistenie. Investície predstavovali 23 % sprostredkovaných zmlúv

VÚB bez poplatku, J&T Banka bližšie k ľuďom

VÚB opäť ponúka flexhypotéku bez poplatku. A pokiaľ ju banka nestihne schváliť do troch dní, klient získa aj kompenzáciu vo výške 33 eur.

J&T Banka znižuje minimálnu hranicu pre termínovaný vklad z 30 na 10 tisíc eur. Okrem zaujímavého úroku ponúka ďalšie benefity. Smerovanie do retailu však odmieta. Plnohodnotné služby získajú klienti s disponibilnými zdrojmi od 100 tisíc eur.

Klienti mBank sa môžu rozhodnút, ako bude vyzerat ich Internet Banking. Od 5. septembra majú možnosť zvoliť si z dvoch motívov vzhľadu.

Makro: Stavebníctvo zmiernilo pokles, priemysel rástol

V júli sa zmiernil medziročný pokles stavebnej produkcie na 3,3%. Prvýkrát od augusta 2009 vzrástli stavebné práce na novej výstavbe, rekonštrukciách a modernizáciách. Objem stavebnej produkcie dosiahol 525,5 mil. eur. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia o 2% vyššia ako v júni.

V priemyselnej produkcii pokračovala v júli tendencia medziročného rastu. Index priemyselnej produkcie (IPP) sa v júli medziročne zvýšil o 16,8% vplyvom rastu v priemyselnej výrobe o 21,5%, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 0,3%. V ťažbe a dobývaní klesol o 7,1%.

V zahraničnom obchode sa podľa predbežných údajov ŠÚ SR dosiahlo v júli pasívne saldo v objeme 93,8 mil. eur. V júli dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 3 757,3 mil. eur pri medziročnom raste o 22,8%. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 27,1% na 3 851,1 mil. eur. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 93,8 mil. eur.

Bangladéš odporúča zlato

Bangladéš horlivo nakupuje zlato potom, čo sa jeho cena v poslednom mesiaci vyšplhala na dosah historického maxima. Centrálna banka Bangladéša odkúpila od Medzinárodného menového fondu 10 metrických ton. Impulz k tomu prišiel potom, čo bol pokles ceny najväčší za posledných šesť týždňov. Banka pokles využila k lacnejšiemu nákupu, zlato má totiž nakročené k šiestemu týždňu nepretržitého rastu.

Cena kukurice sa vo štvrtok vyšplhala najvyššie od októbra roku 2008. Rast je spojený s obavami, že súčasná vlna horúčav na americkom stredozápade poškodí úrodu viac ako sa predpokladalo. Analytici oslovení agentúrou Bloomberg tvrdia, že úroda bude vo výške 13,189 miliardy bušelov. Naproti tomu americký vládny report z augusta tohto roka predpokladal úrodu vyššiu až na úrovni 13,365 miliardy bušelov. Priemerné augustové teploty v horúčavami postihnutých štátoch v USA dosiahli hodnoty 24 stupňov Celzia. Je to v tomto období nadpriemerné číslo.

Kanadská centrálna banka sa dnes v súlade s očakávaniami rozhodla zvýšiť hlavné úrokové sadzby z 0,75 na 1 percento. Vo svojom komentári však uviedla, že ekonomické zotavenie bude pomalšie oproti pôvodným očakávaniam.

Týždeň vo financiách: Maléry pána guvernéra >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet