Týždeň vo financiách: Minister mieni, premiérka mení...

Zdá sa, že bolo len otázkou času, kedy začnú „Slobodní a solidárni“ byť zo štátneho solidárni aj k vlastným peňaženkám. Kauza „Liberálny dom“ – teda snaha zarábať na prenájme kancelárií sám sebe, asi len ťažko pomôže bežným ľuďom pochopiť potrebu šetriť. Prekážkou reforiem však môže byť aj premiérka so silným sociálnym cítením.

Mať premiérku – sociologičku, ktorá koriguje ekonomické reformy, nemusí byť zlé, skôr naopak. Najmä ak si uvedomíme, že od vypuknutia krízy sú analytici terčom kritiky za to, že vo svojich exaktných modeloch venovali málo pozornosti sociologickým vplyvom. Otázkou zostáva, či sú v slovenskom prípade zmiernené reformy prvým prípadom, alebo skôr populistickou snahou nepohnevať si voličov.

Koaličná rad už dávnejšie zamietla snahu zvýšiť zvýhodnenú DPH na knihy a lieky, či presunúť viac peňazí z odvodov do rozpočtu Sociálnej poisťovne na úkor druhého piliera. Najnovšie musel minister práce Jozef Mihál odísť s dlhým nosom pri snahe siahnuť na zvýšený príspevok pri narodení dieťa, na ktorý „už nie sú peniaze.“ Premiérka Iveta Radičová ho totiž upozornila, že peniaze byť musia. Budúce matky by sa tak obávať nemali, mnohí „nezamestnanci“ však áno. Neplatenie sociálnych odvodov v prípade iných ako trvalých pracovných pomerov, bude už čoskoro minulosťou, počíta s tým vláda. Téme sa ešte budeme podrobnejšie venovať.

• Prečítajte si zajtra na Investujeme.sk: Čo chystá nová vláda v oblasti daní a odvodov

Už teraz však môžeme povedať, že vyšším daniam sa nevyhnú poslanci NR SR. Na základe požiadavky „Obyčajných ľudí“ budú mať zdanené paušálne náhrady. Aspoň symbolické šetrenie poslancov je určite vhodnejším signálom k bežnému daňovníkovi ako v úvode zmienená aktivita SaS. Jej poslanci si chceli bratislavské kancelárie prenajať vo vlastnej budove – plánovanom „Liberálnom dome“. Mediálny tlak, zdá sa, ich od tohto kroku odradil.

Aj snaha „Obyčajných ľudí“ však má svoje úskalia: čím menej peňazí poslanci dostanú, tým rastie pravdepodobnosť, že si rodinný rozpočet vylepšia úplatkom....

Ceny nehnuteľností stagnujú

Čakať na lacnejšie byty sa už nemusí oplatiť. Ceny nehnuteľností už nepadajú, ale ešte nezačali rásť. Podľa štatistík zverejnených NBS sa v druhom štvrťroku medzikvartálne znížili ceny bytov a domov o 0,23%.

Štatisticky sa oproti začiatku roka znížili ceny jednoizbových (o 0,9%) aj dvojizbových bytov (o 0,5%), teda tých, ktorých cena pre ľahšiu dostupnosť a následný vysoký dopyt v čase realitného boomu najviac rástla. Trojizbové byty aktuálne nepatrne zdraželi o 0,08% a štvorizbové sa v priemere zhodnotili o 0,5%. Najviac, až o 5,9%, zdraželi luxusné byty s minimálne piatimi izbami. Ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík však predpokladá v tomto segmente skreslenie: „Keďže ide o nehnuteľnosti s veľkou rozlohou a často nadštandardným vybavením, trh s týmto typom nehnuteľností nie je tak veľký a ani likvidný, aj preto môžu byť aj zmeny ceny mierne skreslené.“

V Bratislavskom kraji si ceny nehnuteľností držali stabilnú úroveň, keď poklesli o nepatrných 0,17%, a pokles menší ako 1% vykázal aj Košický kraj (0,87%). V Nitrianskom kraji si majitelia nehnuteľností pýtali medzikvartálne menej o 2,49%, v Trenčianskom o 1,59% a v Trnavskom o 3,37%. Najprudší prepad zaznamenal trh v Prešovskom kraji až o 4,12%. Rast cien pocítili Stredoslováci, v Banskobystrickom kraji o 4,17% a v Žilinskom kraji o 2,64%.

Úvery už svoje dno dosiahli

Podľa analytikov UniCredit Bank už svoje dno dosiahli úvery. Zníženie investičnej aktivity sa podpísalo pod nižší dopyt po investičných úveroch. Naopak, v čase krízy sa zvýšil záujem podnikov o prevádzkové úvery, ktoré im mali pomôcť preklenúť krátkodobé výpadky príjmov. Problémy ekonomiky sa však prejavili aj na postupnom zhoršovaní kvality úverového portfólia (podiel zlyhaných úverov podnikov sa viac ako zdvojnásobil). To viedlo banky k väčšej opatrnosti pri poskytovaní nových úverov a k sprísneniu úverových podmienok, najmä v oblasti výstavby realít. Postupné oživenie ekonomiky zo sebou prinieslo aj stabilizáciu objemu úverov podnikom. Zdá sa, že podnikové úvery dosiahli svoje dno v apríli tohto roku. Stále sa však nachádzajú viac ako 4% pod svojim predkrízovým maximom.

Analytici UniCredit Bank predpokladajú, že s určitým časovým oneskorením ekonomiky by sa mal prebrať aj dopyt po investičných úveroch (napr. v energetike) a úvery nefinančným podnikom by sa mali vrátiť opäť k rastu. Dvojciferných medziročných rastov z predkrízových časov sa však už pravdepodobne nedočkáme. Očakávame, že ich medziročný rast by sa v rokoch 2011-2012 mohol pohybovať len na úrovni okolo 3%. Zlepšenie kondície domácich podnikov by sa malo prejaviť aj na postupnom zlepšovaní kvality úverového portfólia a miernom uvoľnení úverových štandardov.

Spomalenie zastihol aj trh s úvermi obyvateľstva, ktorý negatívne ovplyvnila rastúca nezamestnanosť, pomalší rast miezd, či pokles cien nehnuteľností. Úvery obyvateľstvu síce stále rástli, ich medziročný rast sa však spomalil na polovicu. V čase zhoršujúcej sa finančnej situácie domácnosti si uchovali relatívne dynamický rast krátkodobé úvery (kreditné karty a prečerpania bežných účtov). V úvode minulého roka sa držali aj spotrebné úvery, ktoré podporilo šrotovné. Najvýznamnejšie spomalenie tak zaznamenali úvery na nehnuteľnosti. Klesajúce ceny nehnuteľnosti (odloženie kúpy) a rastúca nezamestnanosť najmä v úvode roku 2009 výrazne znížili dopyt po tomto type úverov. Oživenie ekonomiky postupne vedie k stabilizácií trhu práce, ale aj cien nehnuteľnosti.

Analytici UniCredit Bank dodávajú, že v posledných mesiacoch tak môžeme pozorovať postupné zotavovanie sa dopytu. Rýchlejšie začínajú opäť rásť hypotéky. Očakávame, že dynamika medziročného rastu úverov obyvateľstvu by sa tak mohla opäť mierne zrýchliť. V tomto roku by tak podľa našich odhadov mali medziročne vzrásť o 12,8% a v budúcom o 13,6%.

Centrálne banky úroky nemenili

ECB na svojom minulotýždňovom rokovaní ponechala úrokové sadzby na hodnotách 1%, 1,75% a 0,25%. Ako vysvetľuje Stanislav Panis zo spoločnosti TRIMBROKER, ECB vyjadrila prekvapenie nad lepším ako očakávaným vývojom za 2Q a načrtla zlepšovanie aktivity na trhu aj v 3Q napriek stále vysokej miere neistoty. A to všetko pri nízkych inflačných tlakoch a ukotvených inflačných očakávaniach. Nezabudla opäť raz pripomenúť súrnu fiškálnu konsolidáciu, ktorá by mala byť dostatočne ambiciózna s potrebou hlbokých štrukturálnych reforiem.

Aj Bank of England sa podľa očakávania rozhodla ponechať základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na 0,50%. Tá je na najnižšej hladine v histórii centrálnej banky od marca 2009. Ako dodávajú analytici X-Trade Brokers, BOE súčasne jednomyseľne rozhodla zachovať veľkosť programu výkupu dlhopisov financovaný z devízových rezerv vo výške 200 miliárd libier. Naposledy schválila jeho zvýšenie o 25 miliárd libier v novembri 2009. Program kvantitatívneho uvoľňovania sa začal 5. marca 2009, počiatočná veľkosť bola nastavená na 75 miliárd libier. V máji bol program navýšený na 125 miliárd libier a potom znovu v auguste na 175 miliárd libier. MPC vydá najnovšie dáta a inflačný výhľad Spojeného kráľovstva 11. augusta. Index spotrebiteľských cien v júni pribrzdil medziročný rast z 3,4% na 3,2% avšak stále prevyšoval inflačné pásmo. Jadrový index CPI, bez energií a potravín, v júni zrýchlil rast z 2,9% na 3,1%. Májová inflačná správa potvrdila oživenia hospodárskej aktivity, ale spojená s väčšou mierou neistoty.

Zmenu sadzieb neodhlasovala ani Česká národná banka. Dvojtýždňová repo sadzba zotrvala na 0,75%. Na úrovni 0,25% ponechala ČNB diskontnú sadzbu a na 1,75% lombardnú sadzbu. Naposledy vykonala ČNB zmenu 6. mája, kedy znížila úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu. Analytici XTB dodávajú že, súčasná hladina úrokových sadzieb Česka je pod 1,00% úrovňou eurozóny. Tempo oživenia českej ekonomiky bude kvôli európskej dlhové kríze a vládnym škrtom pomalší než sa pôvodne predpokladalo. Napriek výrazným úsporám je teraz zrejmé rýchle oživenie nemeckej ekonomiky. ČNB pravdepodobne zvolí vyčkávaciu pozíciu až do konca tohto roka. Česká ekonomika sa odrazila sa od dna v treťom štvrťroku 2009 a potom rástla 0,5% tempom tri štvrťroky po sebe. Globálna kríza zrazila výkonnosť českej ekonomiky v roku 2009 o 4,0%.

Gréci vedia šetriť...

Grécko urobilo v mnohých oblastiach hospodárstva značný pokrok k tomu aby prekonalo dlhovú krízu, ale naďalej čelí vážnym problémom, uviedla správa audítorov Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Štvrťročné hodnotenie EÚ, ECB a MMF je prvé na to, aby si Atény zabezpečili druhú splátku 9 miliárd eur z celkovej výšky záchrany 110 miliárd eur. Prvú splátku vo výške 20 miliárd eur Grécko prijalo v polovici mája. Riaditeľ misie Poul Thomsen na tlačovej konferencii uviedol, že Grécko začalo plniť plán stability veľmi rýchlo, avšak vidí rizikové oblasti. Patrí medzi ne najmä otvorenie energetického sektora a vyčistenie zadĺžených štátnych železničných spoločností.

"Som presvedčený, že naši šéfovia vo Frankfurte, Bruseli a Washingtone, budú mať rovnaký dojem z doterajšieho plnenia plánu stability v Grécku. Som presvedčený, že vláda vidí riziká o ktorých sme hovorili a že sa na ne zameria. Tak že ja som rozhodne presvedčený, že nastane ďalší pokrok,“ povedal Thomsen. Podľa májovej projekcie by HDP Grécka malo tento rok klesnúť o 4,0% a potom o 2,5% v roku 2011. Misia ale upozorňuje, že je inflácia je vyššia ako očakávania. Trojka zdvihla projekciu inflácie pre rok 2010 na 4,75%, grécka vláda pôvodne predpokladala rast cien v roku 2010 o 1,9%.

Banková regulácia: Pravidlá Basel III boli zmiernené

Európa pozná konkrétnejšie návrhy bankovej regulácie. Prepracovaný návrh pravidiel Basel III obsahuje podľa Christian Blaabjerg zo Saxo Bank mnoho veľmi dôležitých informácií. Na prvý pohľad sa tento dokument zameriava predovšetkým na pravidlá, ktoré všeobecne môžeme charakterizovať ako menej prísne než pravidlá uverejnené v decembrovej verzii toho istého dokumentu. To samozrejme veľmi nahráva predovšetkým rastu austrálskych a japonských bánk, u ktorých možno v dôsledku reakcie trhov na uverejnený dokument očakávať v krátkodobom výhľade vzostup. Dokument ale obsahuje aj niektoré pasáže, ktoré už tak jednoznačné nie sú, napriek tomu sú ale veľmi zaujímavé. Ide predovšetkým o ustanovenia o ochrane predchádzajúceho stavu ("grandfathering"), ktorá by sa mala vzťahovať na obdobie 8 rokov - toto časové obdobie bolo len ťažko zvolené náhodne, skôr pri ňom bolo prihliadané na masívne očisťovanie súvah, ktoré teraz prebieha vo väčšine najdôležitejších bánk. Spoločne s novým súborom pravidiel, ktoré sú len o niečo málo prísnejšie ako pravidlá Basel II, z toho možno jednoznačne odvodiť, že centrálni bankári majú svoje obavy - ako ohľadom celkového vývoja ekonomiky, tak aj o stave finančného systému.

Európske krajiny ako Francúzsko alebo Nemecko už od minulého roka lobujú za umiernenejšie znenia navrhovaných pravidiel Basel III a Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) na tieto snahy reagoval zmenšením počtu výnimiek a stanovením dostatočne dlhého prechodného obdobia. Nový konzultačný dokument vychádza z hodnotenia výsledkov štúdie kvantitatívnych vplyvov (QIS) realizovaného od mája a poslúži ako návrh, o ktorom sa bude diskutovať na septembrovej schôdzi guvernérov centrálnych bánk a vedúcich predstaviteľov orgánov bankového dohľadu (GHOS).  Prečítajte si zhrnutie hlavných zmien.

Pšenica nad zlato...

Pšenica je v posledných dňoch nepochybne jednou z najviac sledovaných komodít, ktorá prudko rastie už vyše mesiaca. Podľa Ronalda Ižipa z TRIMBROKER je nutné pripomenúť, že svetové zásoby pšenice poklesli v roku 2008 na svoje minimá od 80. rokov minulého storočia. Dosiahnutá úroveň 120 mil. ton bola menej ako 20% ročnej svetovej produkcie. To vytvorilo silný tlak na rast pšenice. Rovnako dôležité bolo aktuálne vyhlásenie Moskvy, že od 15. augusta zastavuje export pšenice, jačmeňa, ovsu, kukurice a múčnych výrobkov. Rusko je tretí najvýznamnejší exportér na trhu s pšenicou a zákaz jeho dodávok môže znamenať pohromu pre veľkých odberateľov.

Potravinová kríza však zatiaľ nehrozí. Index cien potravín dosiahol svoj rekord v roku 2008 a momentálne sa nachádza 22% pod touto úrovňou. No za posledný rok vzrástol už o 13%. Svetové zásoby pšenice by mohli poklesnúť k úrovni 180 mil. ton. Vyššia cena pšenice bude tlačiť na znižovanie dopytu a hľadanie alternatívnych plodín ako je ryža, kukurica, či sója (najmä pre kŕmne účely). V najbližších mesiacoch preto očakávame zvýšený tlak na kôš potravín ako celok, pričom odhady hovoria o raste cien až o 8%. Avšak treba počítať aj s možnosťou, že situácia sa nestabilizuje a dokonca sa vzhľadom k nestabilnej globálnej klíme a nadhodnoteným svetovým zásobám môže zhoršiť.

Týždeň vo financiách: Minister mieni, premiérka mení... >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet