Týždeň vo financiách: Nejde o sex ani o Pána Boha, ide o peniaze!

Dlhoočakávaný IPO spoločnosti Facebook dopadol tak ako dopadol. V Európe je opäť horúco, kvôli eurobondom vypukla francúzsko-nemecká vojna, nateraz našťastie len názorová. Európsky parlament schválil daň z finančných transakcií a veselo je aj vo Vatikáne. 

Najsledovanejšia udalosť z finančného sveta počas uplynulých dní dopadla tak ako dopadla - z IPO (Initial Public Offering) spoločnosti Facebooku sa nakoniec stala jedna veľká fraška. 

"Akcie spoločnosti Facebook sa na burze obchodujú už niekoľko dní a samotná spoločnosť, burza i manažér emisie čelia žalobám od nespokojných investorov. To, že akcie Facebooku nebudú žiadnym ternom, sa tušilo už dávno, ale že ich budú nakupovať hlupáci, ktorí po miernych prepadoch prídu so žalobami, asi čakal málokto,“ napísal publicista Daniel Kuchta.

Na strane žalovaných sa ocitla burza Nasdaq, kde boli akcie uvedené, ale aj hlavný manažér emisie i samotný šéf Facebooku IMark Zuckerberg. „A žaloby to možno nie sú až tak neopodstatnené, pričom Nasdaq svoju chybu už dokonca priznal a chystá sa odškodniť klientov,“ zdôraznil Kuchta.

Ide o pomerne ošemetnú záležitosť, kedy burza v deň, keby boli akcie Facebooku uvedené, kvôli technickým problémom posunula začiatok obchodovania o pol hodiny. A navyše, mnohí klienti nemali prehľad o tom, či sú ich pokyny spracované a prišli tak o milióny USD. Téme sme sa venovali vo viacerých článkoch, správach a komentároch. 

Napríklad aj v týchto: BIG EXPERT: IPO Facebooku a řecké tanečky, hlavní události na trzích, Na trhu vládol Facebook, Z IPO Facebooku se stává velká fraška, Jen další bublina? Proč akcie Facebooku tolik klesly, O Facebooku, investiční horečce a vrcholu (akciového) trhu, IPO Facebooku spíše zklamalo  a v mnohých ďalších.

Euro: Ďalšie ťažké rany

Spoločná európska mena sa uplynulý týždeň dostala až takmer na dvojročné minimá. Analytici upouzornili, že okrem Grécka a Španielska sa pod pokles spoločnej meny podpísali najnovšie údaje z nemeckej ekonomiky, podľa ktorých je zrejmé, že už ani táto veľmoc nie je voči kríze dostatočne imúnna. 

Bližšie o tom v správach Blbá nálada se v eurozóně stupňuje, Evropské i německé reporty opět zklamaly, Podnikateľská dôvera v Nemecku prudko poklesla, Německo: index podnikatelského klimatu za květen na hodnotě 106,9b. vs. oček. 109,4b. z předešlých 109,9b., Eurozóna: Indexy PMI také nepotěšily, Německo: Indexy IFO zklamaly, Německo přešlapuje na místě, Německo: Index nákupních manažerů v průmyslu zklamal.

Ako pre portál Investujeme.sk napísal obchodný riaditeľ spoločnosti Alpari FS Peter Leonidou, euro utrpelo ďalšie ťažké rany v podobe udalostí a okolností, ktoré sa týkali politickej nestability v Grécku a bankovej krízy v Španielsku. ECB oznámila, že tieto udalosti zastavia monetárne aktivity v niektorých gréckych bankách, európske akcie klesli a 16 španielskym bankám znížila ratingová agentúra Moody's rating. Kurz EUR/USD spadol, aby sa opäť zdvihol, ale netrvalo dlho a investori si uvedomili, že slová sú len slová.

„Žiadne skutočné metódy na pomoc Grécku a euru sa neriešili, nepadli žiadne návrhy a žiadne riešenia neboli posunuté dopredu. Okrem toho pretrvávajú nezhody medzi Berlínom a Parížom o úsporných opatreniach na jednej strane a raste na strane druhej. Slová musia byť pretavené do praxe a ukázalo sa, že to bude ťažké,“ zdôraznil Leonidou.

Pokiaľ ide o udalosti v eurozóne, v európskych médiách dominovali tri navzájom súvisiace témy:

• grécka schizofrénia - Podľa junior analytika Capital Markets Petra Bukova výsledky, ktorých sme sa dočkali z predvolebných prieskumov v Grécku, dopadli schizofrenicky a až 85 percent opýtaných je za udržanie sa v eurozóne. Pritom však grécka strana Syriza dostala viac ako 30 percent hlasov, pričom táto strana je za nedodržiavanie úsporných opatrení a opustenie eurozóny. „Vyzerá to tak, že ani sami Gréci vlastne nevedia čo chcú, nie to ešte politici,“ zdôraznil Bukov. Ako ďalej dodal, adrenalín na trhy pridala aj ruská centrálna banka, ktorá sa vyjadrila na margo Grécka, že Gréci pripravujú k euru paralelnú menu a že exit Grécka z eurozóny je nevyhnutný a bol by dobrým príkladom pre ostatné krajiny. 

• španielske banky a enormná nezamestnanosť - Euru nenapomáhajú správy zo Španielska, podľa ktorých viaceré tamojšie banky prišli o rating, že znárodnená banka Bankia bude potrebovať až 15 miliárd eur od štátu namiesto pôvodných deviatich miliárd a že najväčší španielsky región Katalánsko nedokáže splácať svoje dlhy a potrebuje od vlády pomoc. Ako však upozornili analytici zo spoločnosti Cyrrus, je zrejmé, že nielen Katalánsko ma problém s financovaním.

• eurobondová vojna - niekdajšia pevná jednota Francúzska a Nemcka v boji o záchranu eurozóny sa už rozbila a dnes tieto veľmoci, resp. ich najvyšší predstavitelia zastávajú opačné názory a doslova – ako to s obľubou komentujú svetové média -vedú medzi sebou vojnu, zatiaľ našťastie len názorovú. Predmetom sváru sú eurobondy – spoločné európske dlhopisy ako protikrízový nástroj. V eurozóne sa pomaly, ale isto zreteľne kryštalizujú dva názory a dva tábory: kým Angela Merkel diskusie o eurobondoch ani nepripúšťa, pretože v nich vidí jasné porušenie základných zmlúv EU, pre Francúzsko podľa prezidenta François Hollande sú eurobondy otázkou riešenia krízy a nástrojom na podporu stagnujúcej ekonomiky. A tak sa v eurozóne vytvárajú dva proti sebe ostro stojace bloky: na jednej strane Nemecko, Holandsko, Fínsko a Švédsko a na strane druhej Francúzsko, Taliansko, Írsko… Taliansky premiér Mario Monti však vyhlásil, že verí, že Nemecko sa nechá presvedčiť na eurobondy.

Podľa premiéra Roberta Fica Slovensko podporí spoločné európske dlhopisy, keďže prinášajú viac výhod ako nevýhod. Sám osobne vníma eurobondy ako nový pohľad na útok proti európskej zadlženosti.

Zaujímavý názor na eurobondy prezentoval minulý týždeň predseda KDH Ján Figeľ, podľa ktorého presadiť eurobondy ako spoločné európske dlhopisy, o čo sa všemožne usilujú európski ľavičiari, je nielen krátkozraké, ale aj nezodpovedné. Eurobondy podľa jeho slov sú takou formou zadlžovania, keď tá-ktorá krajina zadlžuje svoju budúcnosť opieraním sa o silnú menu, ktorú vytvára niekto iný. Kresťanskí demokrati podľa jeho slov sú a budú proti zavedeniu eurobondov.

Kľúčových 46 hodín…

K udalostiam v eurozóne ešte dve zaujímavosti. V posledných dňoch obletelo svet video z dielne renomovanej americkej agentúry Bloomberg, z ktorého vyplýva, že ak by sa grécki lídri rozhodli opustiť eurozónu, museli by to stihnúť za 46 hodín, čo je čas od zatvorenia amerických búrz v piatok večer po otvorenie novozélandskej burzy v pondelok ráno. Agentúra pripravila analýzu na základe vyjadrení a analýz finančných odborníkov a pripomína, že ak dôjde k odchodu Grécka, tak najskôr po tamojších predčasných voľbách. A tu je spomínané video.

Minulý týždeň sme pod titulkom Rozpad eurozóny stručne a názorne priniesli aj graf a komentár z dielne spoločnosti Boston Consulting Group názorne zobrazujúci dopady rozpadu eurozóny. Materiály poskytujú odpoveď na otázku, aké kroky by krajiny opúšťajúce euro museli podniknúť - aj keď graf vznikol ešte začiatkom roka, jeho aktuálnosť je stále vysoká. Len podotýkame, že medzi opatreniami, ktoré by štáty museli zaviesť by boli napríklad aj takéto: zavedenie kontrôl pohybu kapitálu a pohybu tovaru, hraničné kontroly a vyhlásenie bankových prázdnin v snahe ochrániť banky pred hromadnými výbermi vkladov.

Europarlament schválil daň z finančných transakcií

A už je to tu. To, o čom sa dlho-predlho diskutovalo medzi odborníkmi a politikmi, je na svete. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) uprostred uplynulého týždňa odsúhlasili zavedenie dane z finančných transakcií, 487 poslancov bolo za, 152 proti. Podľa toho, čo poslanci schválili, by jednotná daň mala vstúpiť do platnosti v roku 2015, a to napriek terajšiemu zjavnému odboru niektorých členských krajín EÚ ako je napríklad Veľká Británia, zatiaľ čo premiér Robert Fico uviedol, že Slovensko zavedenie tejto dane podporí.

Tu ale treba uviesť, že toto rozhodnutie EP nie je v podstate záväzné a je len istým odporúčaním.

Dá sa očakávať, že k odporu proti zavedeniu dane z finančných transakcií, nazývanej aj Tobinova daň (podľa amerického ekonóma, nositeľa Nobelovej ceny Jamesa Tobina, 1918 – 2002),  sa postupne pridá viac a viac členských krajín a celý zámer nakoniec pôjde do stratena.

Senior Market Consultant Saxo Bank Nick Beecroft pre Investujeme.sk ešte v auguste 2011 napísal: „Koncept finančnej dane vždy uprednostňovali ťažkosťami sužovaní politici.“ Pripomeňme, že Beecroft to napísal krátko po pamätnom vlaňajšom francúzsko-nemeckom summite Nicholas Sarkozy - Angela Merkel, po ktorom bolo vydané komuniké obsahujúce záväzok preskúmať zavedenie tzv. dane z finančných transakcií, avšak návrh bol vágny a nedefinoval presne, ktoré trhy budú dotknuté, konštatoval Beecroft.

Dodal, že samotný Tobin prvýkrát prišiel s touto myšlienkou po kolapse brettonwoodského systému, ktorý kontroloval menové trhy.

Takéto myšlienky sa podľa Beecrofta dostávajú k slovu vždy v ťažkých časoch a bolo tomu tak aj počas krízy Európskeho monetárneho systému v roku 1992 aj počas Ázijskej krízy v rokoch 1997/98. „Nie je teda divu, že súčasná kríza opäť vytiahla zo skrine tento príšerný koncept aj s jeho kostlivcom.“ Medzi politikmi vraj patrí k tradícii obviňovať veľkých a škaredých špekulantov (George Soros a i.). „Je oveľa ľahšie hľadať takýchto obetných baránkov ako pripustiť fundamentálne ekonomické nedostatky, ktoré momentálne znižujú hodnotu meny alebo stoja za raketovým rastom úrokov na dlhopisoch,“ zdôraznil. 

Ale…

Europarlament síce schválil zavedenie dane z finančných transakcií , čo jeho predseda Martin Schulz a niektorí ďalší európski politici označili za významný krok vpred, ale podľa analytikov to nie je bezbolestné riešenie a v prvom rade by postihlo klientov bánk. Vážne by poškodilo celý európsky finančný sektor, domnieva sa Nick Beecroft. „Keby k tomuto opatreniu pristúpila iba eurozóna alebo aj celá EÚ, trhy by opustili Európu a presunuli sa do atraktívnejších lokalít.“

Budú zdaňovať chudobných alebo bohatých?

Aspoň pár slovami o Slovensku, kde našťastie naďalej platí smernica formulovaná premiérom Robertom Ficom, že ozdravenie verejných financií má ísť na úkor silných a bohatých. Áno, presne tak, povedal by na to klasik a po chvíľke uvažovania by ešte dodal: Bohatým treba brať a chudobným rozdávať.

Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku vládou Roberta Fica (Smer-SD) pripravované zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera znamená získavať zdroje od od jednoduchých sporiteľov a ešte naviac zvýhodňovať tých, čo majú dosť peňazí. „Vláda oznámila, že ide meniť odvody do druhého piliera zo súčasných deväť percent na polovicu. Chcem sa opýtať Roberta Fica, či sporiť na dôchodok je luxus. Pred voľbami sľuboval, že budú zdaňovať bohatých. Ja si však myslím, že sporenie na dôchodok nie je luxusom, ale výrazom zodpovednosti ľudí."

Verejné financie by sa podľa Brocku mali ozdravovať tak, že sa budú znižovať výdavky alebo zvyšovať príjmy v rozpočte. "V žiadnom prípade by sa to nemalo diať prejedaním úspor občanov. Nie je dôležité to, čo Robert Fico hovorí, ale čo robí,“ týmito slovami reagoval Brocka na premiérov populizmus, na ktorý ešte vždy naletí mnoho ľudí. Zároveň upozornil, že v Sociálnej poisťovni už dnes nie je dosť peňazí na vyplácanie dôchodkov.

Podrobnejšie o téme dôchodkovej reformy písal publicista Ľuboslav Kačalka v článku Dôchodkové sporenie: Druhý pilier čakajú radikálne zmeny, kde upozornil, že vek odchodu do dôchodku sa bude aj naďalej posúvať a penzie čaká v budúcnosti valorizácia o dôchodcovskú infláciu. A ako je to s dôchodkovou reformnou v susednom Česku? Bližšie o tom písala Petra Pelantová v článku O penzijní miliardy se strhne boj.

Týždenník EURO: Jednička pre Fincentrum

Spoločnosť Fincentrum a.s. vydávajúca magazíny Investujeme.cz, Investujeme.sk, Hypoindex.cz a ďalšie, sa umiestnila na prvom mieste rebríčka českého týždenníka Euro hodnotiaceho najlepšie finančno-sprostredkovateľské spoločnosti pre dôchodkovú reformu. Ocenenie kvality sprostredkovateľských služieb spoločnosti Fincentrum redakciou týždenníka Euro nasleduje po predchádzajúcich víťazstvách v nezávislých testoch iDNES.cz a Českej televízie (Černé ovce, 2008), týždenníka Profit (2009) a odborného magazínu FP-finanční poradce (2010, 2011). 

Redakcia týždenníka Euro hľadala najlepších finančných sprostredkovateľov v súvislosti s prebiehajúcou dôchodkovou reformou v Českej republike. Pri Fincentre ocenila predovšetkým nezávislosť na akejkoľvek finančnej skupine či penzijnom fonde, širokú ponuku produktov pre zabezpečenie na starobu, prepracovaný systém vzdelávania finančných sprostredkovateľov i aktivity pri edukácii širokej verejnosti.

„Víťazstvo v anketách a testoch si veľmi vážim. Ešte dôležitejšie však pre mňa je stále rastúci počet klientov Fincentra a jeho sprostredkovateľov," povedal Petr Stuchlík, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Fincentrum.

Ako ďalej uviedol, zabezpečenie na starobu je jednou z najdôležitejších vecí, ktorú by mal každý klient vo svojich osobných financiách riešiť. „Voľba správneho partnera, ktorý v tejto oblasti nezávisle, rýchlo a dobre poradí, je pre úspešné sporenie na starobu nevyhnutné.“

Zatĺkanie pedofílie i finančných machinácií

A na záver ešte správa, ktorá v posledných hodinách pred redakčnou uzávierkou tohto Týždňa vo financiách plnila stránky svetovej tlače. Vatikánske bezpečnostné zložky zadržali osobného komorníka Svätého Otca Benedikta XVI. a vyšetrujú ho pre vynášanie tajných dokumentov Vatikánu.

Keď po prísne utajovanej bezpečnostnej akcii komorníka zadržali, správa sa rýchlo rozniesla po talianskych médiách. Sprvu sa ale myslelo, že ide o dokumenty o tom, ako Svätá stolica celé desaťročia zatĺkala morálne prehrešky svojich kňazov, najmä čo sa ich nemanželských detí, ale predovšetkých ich pedofilných chúťok ukájaných na maloletých chlapcoch - miništrantoch.

Nakoniec ale oficiálne miesta Vatikánu priznali, že komorník v dlhšom čase a postupne vynášal von tajné dokumenty týkajúce sa vatikánskej banky a finančných operácií vo vnútri katolíckej cirkvi i navonok. Viaceré talianske noviny medzitým spresnili, že ide o doklady týkajúce sa rôznych prípadov korupcie, podvodov a nezákonných finančných transakcií.

Len pripomeňme, že na portáli Investujeme.sk sme sa problémom okolo vatikánskej banky L'Istituto per le Opere di Religione IOR (vo voľnom preklade: Ústav pre náboženské dielo) venovali už veľakrát, napríklad začiatkom roka 2011 - po tom, čo talianske justičné a policajné orgány začali vyšetrovanie vo veci prezidenta banky Ettore Gotti Tedeschiho a jeho pobočníka. Podľa justičných zdrojov obaja porušili pravidlá EÚ proti praniu špinavých peňazí.

Vatikán vtedy v oficiálnom stanovisku zásah talianskych justičných a policajných orgánov potvrdil, no zdôraznil, že je zmätený a udivený a nechápe kroky mocenských zložiek. Svätá stolica ďalej vyhlásila, že má v obidvoch šéfov svojej banky absolútnu dôveru. Žiada sa ešte uviesť, že IOR spravuje peniaze Vatikánu a katolíckych inštitúcií a organizácií po celom svete. Podľa vatikánskej legislatívy je oficiálnym výlučným vlastníkom banky IOR pápež ako nástupca sv. Petra apoštola, viditeľná hlava Cirkvi a námestník Pána Ježiša Krista na zemi.

Spomínané vyšetrovanie sa vtedy okrem iných finančných káuz katolíckej cirkvi točilo aj okolo podozrivého prevodu peňazí Vatikánu na účet banky JP Morgan vo Frankfurte nad Mohanom. Za transakciou podľa vtedajšieho vyjadrenia talianskej justície stáli najvyšší predstavitelia IOR.

Zomrel za podivných okolností

Treba ešte povedať, že obrovské finančné škandály a nezákonné transakcie sprevádzajú vatikánsku banku IOR už veľmi dlho Tak napríklad v 80-tych rokoch minulého storočia bola zapletená do viacerých veľkých politických a finančných škandálov, vrátane bankrotu talianskej banky Banco Ambrosiano, ktorú viedol istý Roberto Calvi, o smrti ktorého ešte aj vatikánske zdroje priznali, že zomrel za podivných okolností.

Vtedajší prezident vatikánskej banky arcibiskup Paul Marcinkus bol síce obvinený z mimoriadne závažných trestných činov, vrátane privodenia bankrotu, ale nikdy ho neobžalovali a nepostavili pred súd s odôvodnením, že kňaz v takej vysokej funkcii má prirodzenú imunitu…

A ešte pointa: Svätá stolica vo štvrtok odvolala terajšieho prezidenta vatikánskej bany IOR Ettore Gotti Tedeschiho. V súvislosti s vynášaním dokumentov a tým, že sa informácie o ďalších machináciách a podvodoch cirkvi dostali na svetlo sveta…

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu