Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Týždeň vo financiách: Neotáčajte sa k Európe chrbtom! Nestrieľajte jej do nôh!

Týždeň vo financiách: Neotáčajte sa k Európe chrbtom! Nestrieľajte jej do nôh!

Finančné trhy reagovali na prvý oficiálny prejav pani Janet Yellen. Boj medzi euroskeptikmi a prívržencami spoločnej Európy sa priostruje a Starý kontinent je časovanou bombou. Rusko oznámilo, že jeho armáda už pozdĺž hraníc rozmiestnila najmodernejšie systémy a buduje ďalšie a ďalšie zbrojárske podniky. Ruskej ekonomike to však nepomáha – rubeľ klesol na rekordné minimá.

Už tradične začíname dobrou správou. Podľa aktuálnych informácií Inštitútu pre výskum ekonomiky (Ifo) so sídlom v Mníchove, sa nálada v globálnej ekonomike výrazne zlepšila a dostala sa na najvyššiu úroveň za posledných 36 mesiacov. Inštitút to doložil svojím Indexom svetovej podnikateľskej dôvery, z ktorého vyplýva nielen zlepšujúci sa stav svetovej ekonomiky v posledných mesiacoch, ale aj šanca, že oživenie bude ďalej pokračovať. Týka sa to samozrejme Spojených štátov a Európy, kde sa ekonomická klíma postupne zlepšuje, avšak Ázia naďalej pokrivkáva.

Fed: Poukázal na vrtkavosť globálnych finančných trhov

Hlavnou a najdôležitejšou témou uplynulého týždňa bola pani Janet Yelen, nová šéfka americkej centrálnej banky (Fed). A právom! Niekoľko posledných hodín pred jej vystúpením pred americkými kongresmanmi boli trhy značne nedočkavé a nervózne, akoby si kládli otázku: Čo možno čakať od prvej ženy na čele Fed-u? Nečakali žiadnu revolúciu, ako na to upozornil hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny Jan Bureš, skôr čakali, že pravdepodobne potvrdí kurz nastavený jej predchodcom – teda obmedzovať tlač dolárov o 10 miliárd mesačne na každom ďalšom zasadaní. Čakali, že stratégia postupného pritvrdzovania menových podmienok nebude ohrozená ani poslednými slabšími dátami z priemyslu a trhu práce, pretože ich pani Yellen jednoducho pripíše na vrub horšieho počasia.

Senior analytik Capital Markets Peter Bukov atmosféru pred vystúpením charakterizoval slovami: „Panuje zvedavosť, či a ako bude pokračovať v obmedzovaní výkupu dlhopisov. Kríza utícha, no i napriek tomu čaká novú guvernérku viacero výziev… Yellen je považovaná za podporovateľku uvoľnenej menovej politiky ešte viac ako samotný Ben Bernanke. Práve jej holubičia povaha pomáhala v posledných mesiacoch trhom rásť.“ 

A potom už bolo všetko jasné: Janet Yellen potvrdila, že Fed bude pokračovať v postupnom obmedzovaní hospodárskych stimulov kvôli zlepšujúcim sa ekonomickým podmienkam. Upozornila však, že oživenie amerického trhu práce napriek poklesu miery nezamestnanosti ešte ani zďaleka nie je na konci. Zároveň poukázala na súčasnú vrtkavosť globálnych finančných trhov, no vzápätí dodala, že táto vrtkavosť zatiaľ nepredstavuje žiadne významné riziko pre hospodárske vyhliadky Spojených štátov.

A následné názory komentátorov a analytikov?

Bossa.cz (DM BOŚ S.A.): „Prvá žena na čele Fedu by rada praktikovala čitateľnú monetárnu politiku, ktorá bude systematicky reagovať na trhové podmienky, samu seba nazvala citlivou bankárkou.“ FXstreet: „Dolár po prejave šéfky Fedu zpevňuje.“ Daniel Marván, Fio banka„Na zámorských trhoch vládne po prvom oficiálnom vystúpení novej guvernérky optimizmus. Hlavné akciové indexy rastú o 1,0 – 1,2%. Najlepšie sa darí energetickým firmám (+1,3%) a telekomunikáciám(+1,2%), ale ani ostatné sektory za nimi príliš nezaostávajú.“ 

Atlantik FT: „Povzbudením trhu bola zpráva, že Fed nebude zvyšovať úrokové miery ani po dosiahnutí nízkej nezamestnanosti, ale budú sa sledovať aj iné ukazovatele. To znamená udržanie vysokej likvidity po dlhú dobu. Tieto slová naštartovali indexy k viac než k jednopercentným ziskom.“ Cyrrus: „Šéfka Fedu trhy neprekvapila.“ Vít Jedlička, Colosseum: „Nová šéfka Fedu Janet Yellen vystúpila prvýkrát pred členmi amerického Kongresu. Jej prejav bol zverejnený hodinu a pol pred samotným prejavom. Jeho zverejnenie vyvolalo vyvolalo propad cen akcií i dluhopisů a nárůst požadované výnosnosti dluhopisů. Výrazne tiež zdraželi drahé kovy.“

Miroslav Blahušiak, Capital Markets: „Trh počas utorka opanovala pomerne nečakaná trhová reakcia… Situácia na forexe, konkrétne na EURUSD pripomínala horskú dráhu. Euro pred Yellenovou najprv posilnilo na 1.368, pár minút pred 16:00 CET stratilo 50 bodov na 1.363. Tam sa obnovil nákupný záujem o euro, ktoré opäť rástlo k 1.368 a následne sa pred koncom americkej seansy vrátilo k 1.364 EURUSD. Obchodovať kráľovský menový pár chcelo poriadnu dávku odvahy.“ David Krejča, Fio banka: „Guvernérka americkej centrálnej banky nedávne turbulencie na rozvíjajúcich sa trhoch nepovažuje za významné riziko pre budúcnosť vývoja amerického hospodárstva.“ Patria Online: „Nová šéfka na čele Fedu vliala trhom do žíl novú krv. Po jej reči pred Kongresom začali americké akcie presvedčivo rásť. Podľa odborníkov síce nepovedala nič nové, je ale odhodlaná systematicky postupovať pre splnenie inflačného cieľa a obnovu amerického rastu.“

Prečítajte si tiež:

Vyhnutie sa riziku znamená jasné víťazstvo demokratov

Zákon o predĺžení dlhového stropu, ktorý umožňuje vláde Spojených štátov požičiavať si na zaplatenie svojej prevádzky na finančných trhoch až do marca 2015, v sobotu podpísal americký prezident Barack Obama. Spojené státy sa tým vyhli riziku platobnej neschopnosti, do akej sa na niekoľko týždňov dostali už vlani na jeseň, kedy sa republikáni a demokrati nedohodli na zvýšení dlhového stropu a niektoré vládne úrady a inštitúcie mali obmedzenú prevádzku a mnohé múzeá, zoologické záhrady či národné parky zostali zatvorené. 

Dodajme, že zákon na ktorý sa čakalo, počas uplynulého týždňa schválila Snemovňa reprezentantov tesnou väčšinou hlasov (221:201), čo Cyrrus okomentoval slovami: „Ide o víťazstvo demokratov, ktorí navýšenie dlhového limitu dlhodobo presadzujú.“  A ešte názor z FXstreet: „Republikáni, ktorí predtým vyšší strop pro štátne zadlžovanie blokovali, tentoraz nekládli smerom k demokratickej vláde žiadne požiadavky.“ 

Zákon potom odobril aj Senát a tak prezidentovi Obamovi pred sobotňajším podpisom nič nestálo v ceste. A komentáre analytikov a médií? Možno ich zhrnúť jednou vetou: To, že sa podarilo v Kongrese presadiť zákon, je dôležitým víťazstvom demokratického prezidenta Obamu po rokoch politických bojov okolo rozpočtu, ktoré jeho vláda opakovane vedie s opozičnými republikánmi.

Časovaná bomba a panický negativizmus Václava Klausa

Európa je nielen v dlhodobej kríze a stojí na krízovatke, pardon: križovatke, z ktorej nevie kam ďalej? Ospravedňujeme sa za slovnú hračku, ale Európa je v určitom zmysle slova naozaj časovanou bombou, pričom rozbuškou sú nielen krajiny zmietajúce sa v nepokojoch stojace mimo EÚ (Ukrajina, Moldavsko, časť Balkánu), ale aj klasické „zabehané“ alebo ak chceme, štandardné európske krajiny. Napríklad Taliansko, kde sa čoraz viac ekonomicky, ale politicky zväčšujú rozdiely medzi vyspelým severom a zaostalým juhom. Nadôvažok, v Taliansku sa to ešte aj z iného pohľadu priostruje najmä po tom, čo v priebehu týdňa podal demisiu premiér Enrico Letta.

Zostruje sa to aj v Británii, ktorej hrozí oslabenie, možné „odídenie“ Škótska, o čom Škóti už o niekoľko mesiacov rozhodnú referende. Problémom je aj samotný motor Európy a jej výkladná skriňa – Nemecko, kde časť obyvateľov čoraz horšie znáša, že musí kvôli euru a jeho záchrane neustále doplácať na zaostalé regióny v celej Európe. Spomenúť treba aj tzv. európsku sociálnu turistiku, kedy ľudia zo zaostalejších krajín Únie zneužívajú relatívne veľmi štedré sociálne systémy vyspelých krajín.

Na to všetko sa nabaľujú rôzne ideológie a hnutia s protieurópskou orientáciou, ktoré šíria nielen primitívny euroskepticizmus, ale aj nacionalizmom podfarbenú nenávisť k spoločnej Európe a osobitne k EÚ. A napokon, nemožno opomenúť ani Rusko a jeho zasahovanie do diania viacerých európskych krajín, ktoré naďalej považuje za sféru svojho záujmu.

Ale keď hovoríme o križovatke, tak musíme spomenúť predovšetkým Česko, ktoré sa len veľmi ťažko zbavuje hrubého psychologického nánosu chorobného euroskepticizmu a panického negativizmu voči jednotnej Európe, teda nánosu, ktorý jeho obyvateľom naordinoval exprezident Václav Klaus. Česko sa momentálne nachádza na križovatke a zdá sa, že vykročilo tým správnejším smerom. Potvrdil to aj premiér Bohuslav Sobotka, ktorý počas štvrtkovej návštevy Bratislavy zdôraznil, že jeho krajina výrazne mení svoj postoj k Európe, najmä doterajšiu oportunistickú politiku voči EÚ a chce byť aktívnou v diskusii o ďalšom pokračovaní európskej integrácie a nestáť za zatvorenými dverami. Dodal, že keby v Česku bolo len trochu viac politikej vôle, už by mohlo mať spoločnú európsku menu.

Sobotkove slová s nadšením privítal aj slovenský premiér Robert Fico, ktorý ocenil význam spolupráce európskych krajín  v rámci Visegradskej štvorky i celej EÚ.Tému počas minulého týždňa zhrnul predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso veriac, že proeurópske politické strany si po májových eurovoľbách zachovajú v Európskom parlamente (EP) výraznú väčšinu – musia sa však tesnejšie spojiť pre oživenie európskeho spoločenstva. Do boja za spoločnú Európu by sa k nim mali pripojiť aj ďalšie subjekty z ľavice, liberálov i zelených, pričom by mali opustiť svoju zónu pohodlia a viac podporovať spoločnú európsku myšlienku tak, aby sa euroskeptikom nepodarilo zmariť projekt užšej integrácie EÚ.

Výzvu smeroval aj do vlastných radov. Požiadal proeurópsky orientované sily, aby nezošmieňovali euroskeptické postoje, lebo to má opačný efekt – rastie popularita rôznych populistických a radikálnych zoskupení.

Osobitnú pozornosť venoval Barroso aj Británii, kde sa k slovu čoraz viac dostáva výrazný euroskepticizmus. Na obyvateľov Británie sa v posledných dňoch viackrát obrátil rôznymi narážkami a výzvami, aby sa k EÚ neotáčali chrbtom, ale viac spolupracovali s ostatnými členskými krajinami. „Netreba sa otáčať, ale angažovať a spoločne urobiť všetko pre to, aby bolo lepšie,“ odkázal Britom a dodal, že pravidlá EÚ o slobodnom pohybe pracovnej sily sa meniť nebudú: „Akákoľvek zmena v tomto smere by bola niečo také, ako keby ste Európu postrelili do nôh!“

Prečítajte si tiež:

Rubeľ na úrovni 48,46 k euru, zbrojenie ekonomiku nepotiahlo

Pokojnej situácii v Európe nenapomáhajú ani vyjadrenia ruských predstaviteľov o tom, že Európska únia vraj nemá čo ovplyňovať Ukrajincov a neustále im prízvukovať to, že sa musia rozhodnúť medzi dvomi možnosťami:

buď moderná Európa alebo Rusko.

Najostrejšie to povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý minulý týždeň priamo varoval Západ pred zasahovaním do politickej krízy na Ukrajine a nátlakom na jej obyvateľov, aby sa rozhodli pre Európu a bližšie vzťahy s Bruselom ako centrálou EÚ. „Sme presvedčení, že Ukrajinci by si sami mali nájsť cestu z politickej krízy,“ povedal.

Medzitým ruský minister obrany Sergej Šojgu informoval, že Rusko pozdĺž svojich hraníc rozmiestnilo najmodernejšie protiraketové systémy včasného varovania, ktoré sú – podľa jeho slov – schopné okamžitej a veľmi efektívnej reakcie. Slovami, že jedna z takýchto staníc rýchleho zásahu bola umiestnená na východe Ruska, nepriamo naznačil, že väčšina z nich je orientovaná smerom na Západ – EÚ a Spojené štáty. Šojgu zároveň povedal, že ruské jadrové zbrane sú najmodernejšie na svete a Rusko naďalej buduje nové a nové zbrojárske podniky. Už vlani začalo s výstavbou dlho pripravovaného Národného obranného strediska, ktoré má umožniť ministerstvu nepretržite monitorovať aktuálnych stav všetkých vojenských jednotiek v krajine, aby v prípade potreby mohli okamžite reagovať na naliehavé krízové situácie.

Ale ruské horúčkovité zbrojenie tamojšej ekonomike nepomáha. Ruský rubeľ (RUB) sa v piatok prepadol na rekordné minimum voči euru. Dostal sa až na úroveň 48,46 RUB, neskôr však svoje straty čiastočne zmazal a zakotvil na hladine 48,11 RUB v reakcii na zasadnutie tamojšej centrálnej banky, ktorá – v súlade s očakávaním analytikov – ponechala úrokové sazby bezo zmien na hodnote 5,5 percenta. Upozornila však, že je pripravená úroky zvýšiť, ak inflácia kvôli slabému kurzu rubľa prekročí jej strednodobý cieľ.

„Ruský rubeľ je pod tlakom už viac týždňov, a to kvôli sprísňovaniu menovej politiky v Spojených štátoch, ktoré viedlo k odlivu zahraničných investícií. Na rubeľ má však negatívne dopady aj spomaľovanie rastu ruskej ekonomiky,“ upozornil FXstreet citujúc predstaviteľov ruskej centrálnej banky, podľa ktorých „rast ruskej ekonomiky zostává slabý a priemyselná výroba naďalej stagnuje.“

Banka sa podľa analytikov nachádza v zložitej situácii – slabý hospodásky rast tlačí ruských centrálnych bankárov k zníženiu úrokových sadzieb, zatiaľ čo pokles domácej meny a nárast inflačných rizík vytvára tlak na ich zvyšovanie.

Téme prvého tohtoročného zasadnutia ruskej centrálnej banky a rapídneho poklesu rubľa sa venoval aj analytik Capital Markets Lukáš Lóci konštatujúc, že „negatívny tlak na rubeľ pramení z globálnej nedôvery voči menám rozvojových krajín. Od rozhodnutia ruskej centrálnej banky, ako aj od ostatných centrálnych bánk rozvojových krajín, sa očakáva nezvyšovanie úrokových sadzieb.“

Ešte krátky prehľad minulotýždňového diania na Ukrajine, ktorá sa od vlaňajšieho novembra neustále zmieta v násilnostiach a krvavých nepokojoch:

● Podľa námestníčky šéfa americkej diplomacie Victorie Nuland sa Spojené štáty obávajú, že násilnosti prerastú do občianskej vojny, ak sa krízu nepodarí v dohľadom čase vyriešiť ● Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Sergej Glaziev naznačil, že Ukrajina by teoreticky mohla smerovať aj k federalizácii. Ak jeho slová rozmeníme na drobné, možno hovoriť aj o scenári rozdelenia Ukrajiny na východnú časť s výraznou prevahou ruského promoskovsky orientovaného obyvateľstva a na západnú časť, kde väčšinu tvoria Ukrajinci požadujúci smerovanie svojej krajiny do európskych štruktúr a vymanenie sa spod ruského vplyvu. Väčšina predstaviteľov opozície možnosť federácie a rozdelenia Ukrajiny nateraz odmieta ● Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa na stretnutí v Bruseli zhodli v tom, že Ukrajine by pomohla nová vláda a predovšetkým prípravy na slobodné a spravodlivé prezidentské voľby, čo je kameň úrazu. Reagovali na fakt, že výrazne promoskovská vláda padla už 28. januára, no rokovania o novej vláde sa odvtedy nikam nepohli – je to aj vďaka roztrieštenosti opozície, čo prezident Janukovyč využíva vo svoj prospech a naďalej si upevňuje moc ● Z bruselského stretnutia ministrov vyplynulo, že EÚ naďalej ráta aj s možnosťou uvalenia sankcií na Janukovyčovskú Ukrajinu.

Aktuálny prehľad správ a udalostí z krvácajúcej a nepokojmi zmietanej Ukrajiny možno nájsť vo výbere Google News, ako aj v ukrajinskom vysielaní rádia Voice of America VoA – Голос Америки).

Bude sa k vám lekár správať úctivo? Opýtajte sa Roberta Fica!

Vráťme sa na Slovensko, kde nateraz nie je jasné, ako to bude s financovaním zdravotnej starostlivosti. Nebolo to až tak dávno – a všetci si pamätáme, ako premiér Fico sľuboval, že ak sa namiesto pluralitného systému zdravotných poisťovní zavedie len jedna štátna, bude nám všetkým hej, a svojim neprajníkom a oponentom odkázal, že úroveň zdravotníctva sa vďaka unitárnemu systému veľmi zvýši. Ak si odmyslíme súdne spory a arbitráže s vlastníkom zdravotnej poisťovne Union, ktoré Slovensko kvôli populistickým ťahom svojho premiéra už prehralo a ďalšie spory hrozia, nezostáva nám nič iné – len konštatovať: kde nič, tu nič.

Personál nemocníc sa k nám naďalej veľmi úctivo nespráva, skôr naopak – lekári a zdravotné sestry sa kvôli platom na nás veľmi neusmievajú…

Prvé dejstvo: Možno je chyba v tom, že to s tou jednou poisťovňou nateraz nevyšlo. Problémom sa v posledných dňoch zaoberala aj vláda a ministerstvo zdravotníctva, ktoré sa zhodli v jednom, že projekt sa ďalej ani nepohne, lebo naň absolútne chýbajú financie. Musíme vraj čakať, kým sa na tento veľkolepý zámer niekde nenaškriabu peniaze!

Hnutie KDH minulý týždeň vyzvalo premiéra Fica, aby si chlapsky priznal, že plán vytvoriť model jednej štátnej zdravotnej poisťovne je veľký nezmysel, ktorý stojí občanov Slovenska zbytočné milióny eur, a aby ho zastavil. KDH poukázalo na nedávnu správu Európskej komisie (EC), ktorá potvrdila, že najvyššia miera korupcie na Slovensku je v zdravotníctve. „Je to veľmi zlý stav, ktorý volá skôr po iných opatreniach, než aké presadzuje súčasná vláda,“ upozornila opozícia.Vláda podľa KDH s korupciou v zdravotníctve nebojuje, skôr ju živí a populistickými a nezmyselnými opatreniami ju len zakrýva.

Poslanec za SDKÚ- DS Viliam Novotný povedal, že to čím sa zaoberala vláda, je len kampaň k prezidentským voľbám. Premiér chce vyzerať ako chlapík, ktorý sa nebojí finančných skupín a zahraničných investorov a zatočí s nimi„Tu však nejde o nič iné, iba o marketingový populistický predvolebný ťah," konštatoval Novotný a dodal, že už ani samotný premiér neverí tomu, že jedna zdravotná poisťovňa bude. „Vnímam to len ako tému, ktorou vláda zabáva občanov, v čase keď rastie dlh nemocníc, nevyriešili sa platy sestier a zvyšuje sa nespokojnosť pacientov.“

Druhé dejstvo: Opozičný poslanec Daniel Lipšic (NOVA) upozornil na utajené rokovanie premiéra Fica s predstaviteľmi Deutsche Telekom a rokoval s nimi o doprivatizácii zostávajúceho 49%-tného slovenského podielu v spoločnosti Slovak Telekom. Lipšic zdôraznil, že na stretnutí o prísnej tajnej privatizácii miliardového majetku podpísali aj memorandum.

„Vyzývame Roberta Fica, aby memorandum zverejnil. Premiér donekonečna rozprával, že je proti privatizácii a že za jeho vlády sa nič privatizovať nebude! Avšak, ako sa ukazuje, chce doprivatizovať aj slovenský Telekom, a to spôsobom, ktorý nie je transparentný,“ upozornil Lipšic. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský sa snažil nepríjemnú situáciu vyžehliť a pod tlakom verejnej mienky priznal, že rokovanie s majoritným akcionárom Slovak Telekomu naozaj prebehlo.

Na nezverejneie dokumentov reagoval slovami, že taká vraj bola prvotná požiadavka spoločnosti Deutsche Telekom, ale ak spoločnosť bude súhlasiť, vláda memorandum zverejní hoci už aj v najbližších dňoch. O tom, či má samotná vláda záujem ho zverejniť, o tom radšej nehovoril. Nakoniec ministerstvo existenciu memoranda oficiálne potvrdilo na svojom webe. O tom, čo sa v ňom píše, však verejnosť nemá ani tušenia.

Poslanec Národnej rady SR Martin Chren upozornil, že všetko o tajnom spustení privatizácie Slovak Telekomu malo zostať pekne za zatvorenými dverami a ľudia sa mali dozvedieť len to najnutnejšie, čo podľa kápov biznisu vedieť potrebujú.

Redakčný dôvetok: Jedna a jedna sú dve. Vláde súrne chýbajú peniaze. Potrebuje ich na mnohé veci, ale najmä na realizáciu veľkolepého zámeru jednej slovenskej zdravotnej poisťovne. Ten sa však bude môcť realizovať až vtedy, ak naň vláda naškriabe, čo potvrdila aj ministerka Zuzana Zvolenská. A tak je celkom možné, že peniaze z utajovanej doprivatizácie Slovak Telekomu by mohli ísť práve na tento účel. Lebo ľud je už netrpezlivý, už sa nevie dočkať, kedy sa u nás zvýši úroveň zdravotnej starostlivosti. Ale možno sa len mýlime a pravdu má pán Novotný – ide len o dobrý marketing…

Osobná a ekonomická sloboda: Z našej krajiny sa vytráca

Osobná a ekonomická sloboda je spolu s demokraciou základným predpokladom pre zvyšovanie životnej úrovne občanov. Podľa najnovšej štúdie Index of Economic Freedom 2014 je Česko 26. ekonomicky najslobodnejšou krajinou sveta a horšie hodnotenie má napríklad Nórsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, ale napríklad aj Južná Kórea. Hodnotenie Česka sa v posledných rokoch zlepšuje a krajina v rebríčku stúpa.
Dodajme, že podľa Indexu je ekonomická sloboda najvyššia vo vyspelých ekonomikách, kde sú výborné podmienky pre biznis, firmy i podnikatelia sú slobodní pri svojich každodenných rozhodnutiach a legislatíva vytvára prehľadné a jednoznačné pravidlá a nekomplikuje podnikanie, čo sa o Slovensku nedá povedať.

Ekonomická sloboda znamená aj minimálne obchodné prekážky, jednoduchú administratívu a dane a predovšetkým vysokú vymožiteľnosť práva a ochranu vlastníctva, čo sa o Slovensku takisto nedá povedať. Podrobnejšie sme o tom písali pod titulkom Zatiaľ čo Slovensko stráca, v ČR sa sloboda stále zlepšuje.

Ale naša krajina má aj dobré stránky. Jej obyvatelia podobne ako aj obyvatelia iných európskych krajín či Mexika majú obavy z vysokých životných nákladov a ružovo nevidia najmä výdavky za potraviny. Kým v rámci celého prieskumu ( Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Mexiko) obavy z možného zdražovania potravín vyjadrilo 32 percent respondentov, najväčší pesimisti sú obyvatelia Slovenska, kde sa zdražovania potravín bojí až 43 percent obyvateľov. Vyplynulo to z výsledkov nedávneho prieskumu spoločnosti YouGov. Celkovo sa vysokých životných obáva 59 percent opýtaných zo Slovenska, je to ale o 5 percent menej než tomu bolo pred rokom. Slovom, sme už o niečo optimistickejší.

Priemerný obyvateľ Slovenska má v banke 5 064 EUR

Slovensko je aj krajinou s nízkymi úvermi obyvateľstva a pomerne vysokými vkladmi. Podľa údajov Európskej centrálnej banky (ECB) a prepočtov Poštovej banky (PB) mal na konci roka 2013 priemerný obyvateľ Slovenska požičaných z banky 3 807 eur. Menej ako my banke dlžia v prepočte na hlavu iba obyvatelia šiestich krajín EÚ, najmenej (len niečo vyše 1 000 eur na hlavu) dlhujú svojim bankám obyvatelia Rumunska a Bulharska. Naopak, najväčšími bankovýmá dlžníkmi v Únii sú Luxemburčania. V tejto krajine na jednu hlavu pripadá úver z banky v objeme 68 338 eur!

V rámci EÚ sú naše úspory v bankách v prepočte na obyvateľa siedme najnižšie – na úrovni 5 064 eur. Najväčšie úspory pripadajúce na jedného obyvateľa dosiahlo na konci roka 2013 Luxembursko [85 655 eur]. Zaujímavá či skôr znepokojujúca situácia sa týka vkladov domácností v cyperských bankách, ktorých objem sa ku koncu roka 2013 medziročne znížil až o takmer pätinu! Odliv vkladov domácností z cyperského bankového sektora dosiahol vlani hodnotu 5,7 miliady eur.

A kam vklady z Cypru smerovali? Nie je žiadnym tajomstvom, že atraktívnou destináciou pre zahraničný kapitál sa stalo Lotyšsko, je to krajina kam aj mnohí obyvateloa Ruska ukladajú svoje prostriedky. Medziročný nárast vkladov obyvateľstva do lotyšských bánk o 11,6 percenta je síce pre tieto banky dobrou správou, ale – ako upozornila analytička Poštovej banky Dana Špacírová – má aj svoje úskalia. Vývoj znepokojuje najmä regulátorov, ktorí poukazujú na zvýšené riziko prania špinavých peňazí.

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu
Týždeň vo financiách: Neotáčajte sa k Európe chrbtom! Nestrieľajte jej do nôh!

Týždeň vo financiách: Neotáčajte sa k Európe chrbtom! Nestrieľajte jej do nôh! >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

17.08.2017 10:24 Ranný prehľad trhov 17. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 10:04 Ranný prehľad trhov 16. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

15.08.2017 15:22 Napätie medzi USA a Severnou Kóreou ochablo, a s ním aj cena zlata

Cena zlata zaznamenala za minulý týždeň takmer dvojcifernú zmenu v cene. Dôvodom bolo politické napätie medzi USA a Severnou Kóreou. Aktuálne sa obom stranám podarilo vznikajúci konflikt utlmiť, najmä keď vedenie KĽDR v túto noc ustúpilo od konfrontačnej rétoriky a odvolalo plán napadnúť ostrov Guam. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

15.08.2017 10:00 Ranný prehľad trhov 15. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 31.07.2017 00:00 Samoriadiace vozidlá prídu na trh onedlho. Ako sa zviezť na tomto trende?

Analytici predpokladajú, že samoriadiace osobné vozidlá sa objavia na našich cestách už do piatich rokov. Okrem toho, že tento trend zmení naše spotrebiteľské správanie, vytvorí i zaujímavé investičné príležitosti. Autonómne autá budú napríklad potrebovať množstvo nových senzorov, mapujúcich situáciu okolo nich. Navyše budú jazdiť podľa HD máp s potrebou presnosti niekoľkých centimetrov. Na to, ako sa zviezť na tomto trende z pohľadu investícií, sa pozrieme v nasledujúcom článku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.08.2017 00:00 Pásová výroba? Na každom kroku policajt s obuškom! Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov

Briti tešiaci sa na Brexit budú chudnúť a Trumpove väzby na Rusko nateraz finančnými trhmi neotriasli. Otázka ale znie, či pracovné agentúry môžu ohroziť dôveryhodnosť Slovenska v investičných kruhoch a či robot nahradí autora komentárov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »