Týždeň vo financiách: Nová legislatíva, staré problémy

Spotrebiteľ finančných služieb bude ešte viac chránený - aj takýto odkaz poslali voličom poslanci parlamentu. Odškodneniu klientov nebankoviek však povedali jasné nie. Ideový otec eura na návšteve Bratislavy zdôraznil, že grécky problém nie je problémom celej eurozóny. Z makrodát sme sa dozvedli, že januárový zahraničný obchod medziročne rástol a februárová inflácia bola na úrovni 0,4%.

Poslanci parlamentu chcú mať pred voľbami stôl očistený od finančnej legislatívy. Na poslednej schôdzi tohto volebného obdobia odobrili zákon z dielne ministerstva financií o spotrebiteľských úveroch, na ktorý boli nalepené novelizácie ďalších noriem.

Národná rada tak umožnila čerpanie mladomanželských pôžičiek, prísnejšiu reguláciu poskytovateľov úverov a zelenú dostal aj kontroverzný návrh, aby všetky retailové banky museli ponúkať základný balík služieb s rovnakým obsahom. Takýto príkaz sa však samotným bankám nepáči, vnímajú ho ako zásah do slobodného podnikania a skúmajú, či znenie zákona nie je v rozpore s ústavou.

Súčasťou prijatého balíka bola aj novelizácia zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Jedným z hlavných prínosov je posunutie termínu na splnenie podmienok odbornej spôsobilosti o pol roka. Ani to však nemusí stačiť pokiaľ si sprostredkovatelia nechajú splnenie povinností na poslednú chvíľu, varuje šéf AFISPu Rastislav Podhorec a dodáva, že asociácia robí všetko preto, aby jej členovia s aplikáciou zákona problém nemali. Dopady zákona spoznáme podľa neho v horizonte troch rokov. Trendom by však malo byť znižovanie administratívneho zaťaženie podnikateľov a nie opak.  

Dodajme, že v rovnakom týždni prijali zákon o spotrebiteľskom úvere aj v susednej Českej republike.  

Napriek blížiacim sa voľbám však slovenský zákonodarný zbor nepodľahol a nevyplatí z peňazí daňových poplatníkov odškodnenie pre klienov pyramídových nebankoviek, ktorí podľahli vysokým sľubovaným výnosom. Poslanecký návrh požiadavkou na odškodnenie klientov nebankoviek neprešiel ani prvým čítaním. 

Makrodáta: Priemysel rástol najrýchlejšie od novembra 2007

V priebehu týždňa sme sa od ŠÚ SR dozvedeli, že slovenský export aj import medziročne rástli. Januárové saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 31,4 mil. eur. Celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 3 139,4 mil. eur pri medziročnom raste o 15,8 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 3,8 % na 3 108,1 mil. eur.

Februárová inflácia dosiahla v úhrne 0,4%, jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,4% a čistá inflácia 1,1%. Jadrová inflácia vo februári oproti januáru ovplyvnila úhrnnú infláciu 0,14 percentuálnymi bodmi, regulované ceny -0,01 p. b. a nepriame dane -0,11 p.b. Čistá inflácia ovplyvnila jadrovú infláciu 0,01 p. b. a ceny potravín 0,14 p. b.

Index priemyselnej produkcie v januári medziročne vzrástol o 19,3 % a dosiahol najvyšší rast od novembra 2007. Stavebná produkcia v januári dosiahla 257,5 mil. eur a medziročne sa znížila o 8,1 %. Vývoj stavebnej produkcie po takmer nepretržitom poklese počas roku 2009 (v auguste bol zaznamenaný mierny rast o 0,1 %) ovplyvnilo viac faktorov, z ktorých najvýznamnejšie boli nedostatočný dopyt po stavebnej produkcii, finančné obmedzenia, nepriaznivé klimatické podmienky, ako aj pretrvávajúci vplyv finančnej krízy.

Investovanie: Cukor to investorom neosladil

Podľa spoločnosti Colosseum bola najdôležitejšou udalosťou týždňa na komoditných trhoch jednoznačne štatistika WASDE o odhade produkcie, spotreby a zásob poľnohospodárskych plodín. Z pohľadu cenových pohybov jednoznačne dominoval cukor, ktorý bol aj naďalej pod silným predajným tlakom a v priebehu niekoľkých dní sa prepadol o viac ako 10%. Najhoršie dopadla správa pre kukuricu, kde sa výrazne zvýšil odhad celosvetovej produkcie a koncových zásob. USDA očakáva, že celosvetová produkcia kukurice by mala dosiahnuť 804 miliónov ton, čo je o 5 miliónov viac oproti februárovej predikciu. Spotreba by sa mala pohybovať na úrovni 810 miliónov. K výraznému zvýšeniu odhadu došlo aj v prípade konečných zásob, ktoré by mali byť 140 miliónov ton (predchádzajúce predikcie 134 miliónov). 

Akciové indexy   pokračovali v miernom raste, pričom SandP 500 narazil na dôležitú rezistenciu na úrovni 1150 bodov, kde sa zastavil. Najsilnejším indexom bol technologický Nasdaq, ktorý prerazil rezistenciu na úrovni okolo 2300 bodov a pokračuje v raste. Na trhu  s dlhopismi  sme neboli svedkami žiadnych výrazných pohybov. Väčšina bondov mierne klesala. V Spojených štátoch boli emitované nové dlhopisy v objeme 74 miliárd dolárov, pričom aukcie sa stretla so solídnym záujmom investorov. 

Z  makroekonomických štatistík  stoja za zmienku nižší ako očakávaný deficit zahraničného obchodu USA (37,3 mld dolárov). Ďalej potom štatistiky z Číny. Tamojšie spotrebiteľské ceny sa vo februári zvýšili o 2,7%. Produkcia v prvých dvoch mesiacoch rástla o 20,7%, čo je najrýchlejšie tempo za posledných päť rokov.

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) v marci zvýšila odhad globálneho dopytu pre rok 2010, ktorý zohľadňuje tempo zotavenie globálnej ekonomiky. Ropný dopyt v roku 2009 klesol o 1,38 mil b / d na 84,36 mil barelov. Pre rok 2010 OPEC zvýšil odhad celosvetovej spotreby ropy o 120 tis b / d na 85,24 mil b / d, čo je medziročný nárast o 880 tis b / d. V roku 2008 bol zaznamenaný prvý medziročný pokles od roku 1983.

Grécky problém nie je problémom eurozóny

Helénska republika je pomerne dôležitou témou už niekoľko týždňov. Ideový otec eura a držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert A. Mundell si nemyslí, že riešením by bolo vylúčenie Grécka z eurozóny. Počas svojej návštevy Bratislavy uviedol, že grécky problém nie je problémom celej eurozóny. Kanadský akademik však rozumie tvrdému postoju nemeckej kancelárky Angely Merkelovej:  „Keby na Grékov netlačila, nič by neurobili. Voči krajine treba uplatniť politiku prísnej lásky. ´Nie´ pomoci sa zmení na ´áno´.“  Európsky menový fond podľa Mundella nepotrebujeme, menovú politiku efektívne riadi Európska centrálna banka:  „Toto nie je menový, ale fiškálny problém.“ A problém nevidí ani v poklese eura. To by mohlo na páre s dolárom klesnúť pod hranicu 1,30, keďže takáto úroveň by prospela exportu.  

Zdá sa, že Európsky menový fond predsa len bude, aj keď nie tak skoro. Potvrdil to Jean-Claude Juncker, ktorý šéfuje európskemu združenie ministrov financií, a dodal, že na najbližšom stretnutí sa zatiaľ o fonde hovoriť nebude.

Krajiny eurozóny by mohli na pomoc Grécku vyčleniť 20 až 25 miliárd eur, informáciu francúzskeho denníka Le Monde prevzali viaceré slovenské médiá. Európska komisia však tieto dohady poprela. Šéf EK José Manuel Barroso potvrdil, že EK pripravuje mechaznizmus na pomoc Grécku, ktorý bude v súlade s Lisabonskou zmluvou a to vrátane zákazu finančnej pomoci.

Nakupovanie v zahraničí stále atraktívne

Pred rokom našli Slováci výhody v kríze a zavedení eura a intenzívne nakupovali lacné tovary v okolitých krajinách. Odvtedy sa však situácia zmenila a meny okolitých krajín rástli, poľský zlotý o skoro 20%, forint o 13% a česká koruna o 8%. Analytik UniCredit Bank Dávid Dereník skúmal aktuálnu výhodnosť nákupu v okolitých krajinách: „Po roku sa opätovne pokúšame spočítať, či sa ešte stále oplatí nakupovať u našich susedov. Posilnenie mien prirodzene znížilo výhodnosť nákupov. V segmente potravín sa zdá, že slovenskí predajcovia zareagovali znížením cien či lákavejšími akciami. Stále však pri potravinách platí, že ich kúpime najlacnejšie v Poľsku, v priemere o 12%. Maďarsko a Česko už v priemere ponúkajú ušetrenie len cca 6% a to nemusí, pri nákladoch na prepravu, znamenať dostatočnú úsporu. Naďalej však získame cca 16% pri nákupoch oblečenia a obuvi v Poľsku a Maďarsku, naopak Česko by už nemuselo byť také lákavé. Nákup elektroniky by mal byť aj naďalej lacnejší vo všetkých troch krajinách, avšak „dvojcifernú zľavu“ dosiahneme len v Poľsku. Vidíme, že nákupy v zahraničí nám už pri zohľadnení nákladov na prepravu nemusia vždy priniesť úspory, najmä v prípade Česka a niekedy aj v prípade Maďarska. Avšak dlhodobí nákupní turisti smerujúci do Poľska pravdepodobne aj naďalej ostanú verní tejto tradícii, ktorú euro ešte posilnilo.“

Týždeň vo financiách: Nová legislatíva, staré problémy >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet