Týždeň vo financiách: Prach zamával aj vojenskými operáciami, Eurostat štatistickými údajmi

Sopečný prach sa postaral o zastavenie leteckej dopravy a škody utrpel aj priemysel. Eurostat pripustil, že gréckym štatistikám sa veriť nedá a v Aténach udreli horúčavy, po tom čo vláda požiadala o medzinárodnú pomoc. Rušno je aj na Ukrajine, hoci tam budú mať lacný plyn. Horúcou novinkou je stodolárovka s tradičným dizajnom a modernými bezpečnostnými prvkami.

Výbuch sopky pod ľadovcom Eyjafjallajökull na juhu Islandu, ktorý spôsobil niekoľkodňové vážne problémy v európskej leteckej doprave, má podstatne väčší dopad na ekonomiku a svet financií ako sa pôvodne predpokladalo.

Zastavenie leteckej dopravy a následný chaos na letiskách je totiž len jednou stránkou veci. Tou druhou je skutočnosť, že Euróska komisia právom poprela, že by bola za tento chaos zodpovedná. Podľa eurokomisára Siima Kallasa za vzniknutý chaos nezodpovedajú orgány v Bruseli, pretože o obmedzení letov rozhodla samostatne každá európska krajina a ochrana vzdušného priestoru je v národnej kompetencii jednotlivých štátov EÚ.

Pozostatok studenej vojny

Viacerí odborníci na letectvo prezentovali názor, že výbuch sopky a následné šírenie sopečného prachu iba odhalili neschopnosť orgánov EÚ operatívne reagovať na krízovú situáciu.

Zdôrazňujú, že právomoc jednotlivých štátov samostatne rozhodovať o svojom vzdušnom priestore má svoje historické pozadie a opodstatnenie mala v časoch studenej vojny, no dnes je to z hľadiska bezpečnosti Európy anachronizmus. Požadujú, aby bol vzdušný priestor nad krajinami EÚ "riadený centrálne".

Výbuch sopky okrem toho poukázal na to, čo všetci už aj tak vedeli, a síce, že odvetvie leteckej dopravy v Európe už dávno nie je ziskové a podľa hlavného stratéga Saxo Bank Christiana Blaabjerga sopka spustila iba to, čo bolo nevyhnutné.

Blaabjerg zároveň poukazuje na nevyhnuté očistenie trhu v leteckej doprave slovami: „Medzi spoločnosťami existujú veľké rozdiely – niektoré staršie predtým štátom vlastnené letecké spoločnosti sú pod silným tlakom, pretože nezmenili svoju nákladovú základňu vo vhodnom čase a skutočne tak visia na okraji sopky."

Britsh Airways už oznámili, že na prekonanie krízových dní budú potrebovať od štátu finančnú injekciu.

Európska centrálna banka (ECB) pre výbuch sopky zasadala iba formou telekonferencie, dôležité body svojho rokovania radšej odročila a účastníci konferencie sa neformálne zhodli na tom, že z náhleho narušenia leteckej prevádzky v Európe vznikla nová - neočakávaná, no o to vážnejšia kríza. A skutočnosť, že práve v dňoch, kedy sopka na Islande chrlila najviac popola, slovenské súdy poslali spoločnosť Seagle Air do konkurzu, je iba číra náhoda.

Ale nejde len o civilné letectvo. Akosi v úzadí a bez povšimnutia médií zostali správy o tom, že sopečný prach ťažko poškodil motory niekoľkých stíhačiek NATO, šlo o F 16-tky v motoroch ktorých sa našla sklovitá hmota.

Vážne problémy mali aj stíhačky F 18, čo priznali fínske vzdušné sily. A napokon, holým faktom je aj skutočnosť, že mraky sopečného popola zablokovali vyslanie 6 a pol tisíca vojakov do Afganistanu. Podľa oficiálnych vyjadrení NATO okrem posíl meškali aj zásoby munície a potravín.

Chaos v leteckej doprave ohrozil aj automobilový priemysel. Napríklad výrobca luxuxných BMW-čiek v Južnej Karolíne musel výrazne obmedziť produkciu pre meškajúce komponenty, ktoré sa do závodu dodávajú z Európy letecky.

Výbuch sopky má dopady aj na energetický sektor.Niektorí výrobcovia elektriny zo solárnych zdrojov informovali, že sopečná erupcia môže obmedziť intenzitu slnečného svitu a tým znížiť výkonnosť solárnych zariadení rádovo aj o 10 - 15 percent.

Výbuch sopky: Plusy aj mínusy

Podčiarknuté a zrátané: Na výbuchu sopky najviac prerobili letiská a letecké spoločnosti a tiež mnohé cestovné kancelárie. Viaceré poisťovne sa nechali počuť, že zrušenie letu pre výbuch sopky nie je nárokom na poistné plnenie... Značne utrpel priemysel elektroniky, polovodičov, počítačov a počítačových komponentov, ktorých výroba a distribúcia je výrazne závislá na leteckej preprave medzi mnohými časťami sveta. 

A naopak, dobre zarobili letiskové hotely, koré zvýšili ceny aj trojnásobne, ďalej autobusoví prepravcovia v západnej Európe, expresné vlaky, podmorské spojenie Eurotunnel medzi Britániou a kontinentom a tiež trajekty cez La Manche, ale aj trajekty medzi Gréckom a Talianskom.

Podľa bankových analytikov si na výbuchu sopky azda najviac namastili vrecká na karibských ostrovoch. Tamojšie hotely boli plné zablokovaných cestovateľov, hotelieri si dokonca museli krátkodobo najímať dodatočný personál, navyšovať zásoby potravín a zaisťovať svojim hosťom zábavu, vrátane organizovania rôznych atraktívnych výletov.

A. Merkelová otáľa s priamou odpoveďou

Okrem sopečného prachu bola hlavnou témou európskych médií aj naliehavá pomoc Grécku. Napriek nejednotnému názoru nemeckej verejnosti na to, či najrozvinutejšia ekonomika Európy sa má podieľať na pomoci krachujúcej balkánskej krajine, treba otvorene povedať, že už tradične sa ku gréckym problémom najviac vyjadrovali práve nemeckí politici.

Keďže podľa prieskumov verejnej mienky viac ako polovica Nemcov je zásadne proti záchrannému finančnému balíku pre Grécko, premiérka Angela Merkelová po celý minulý týždeň otáľala s jednoznačnou odpoveďou na otázku, nakoľko a či vôbec Nemecko Grécku pomôže.

Dôvodov pre to je určite viac: jedným z nich je fakt, že podľa najnovšej správy nemeckej centrálnej banky Deutsche Bundesbank  sa nemecký štátny dlh vlani zvýšil o 116 miliárd eur na rekordných 1,76 bilióna eur! Zadĺženie Nemecka tak dosiahlo 73,2 percenta HDP, čo je výrazne nad 60-percentnou hranicou povolenou Európskou úniou.

Centrálna banka preto vyzvala vládu na tvrdé úsporné opatrenia.

Podľa analytikov Deutsche Bundesbank majú hlavný podiel na rastúcom zadĺžení tzv. protikrízové opatrenia. Len na pomoc postihnutým bankám nemecká vláda vynaložila v lanskom roku 45 miliárd eur. Vďaka recesii tiež výrazne klesli príjmy z daní. Nemecká ekonomika sa prepadla o 5 percent, čo je najhorší výsledok od druhej svetovej vojny.

Spolková vláda predpokladá, že negatívny trend zadlžovania by mohol pokračovať aj v budúcich rokoch. Podľa Deutsche Bundesbank to však vláda nesmie dopustiť a naopak - Nemecko by malo byť akousi stabilizačnou kotvou Európy. Aj keď sa Nemecko k takejto myšlienke hrdo hlási, vláda Angely Merkelovej pre jej praktickú realizáciu údajne nič nerobí.

"Konkrétne opatrenia pre zníženie štátneho dlhu Nemecka stále chýbajú," píše sa v aktuálnej správe Deutsche Bundesbank.

Grécko: Horúce udalosti týždňa

Pondelok, 19. apríla:

• Pôvodne sa mali začať rokovania EK  a Medzinárodného menového fondu (IMF) s vládou v Aténach o prípadnej pomoci pre krachujúce Grécko, avšak pre výrazné obmedzenia leteckej dopravy nad väčšinou Európy sa posunuli o dva dni neskôr.
• Guvernér nemeckej centrálnej banky Deutsche Bundesbank profesor Axel A.Weber odhadol, že na to, aby sa Grécko vyhlo bankrotu, by potrebovalo pomoc rádovo 80 miliárd eur.

Utorok, 20. apríla:

• Úroky krátkodobých i dlhodobých gréckych vládnych dlhopisov pred očakávanými rokovaniami gréckej vlády s IMF a orgánmi EÚ rastú na nové maximá. Aktuálne makroekonomické údaje medzitým ukazujú, že situácia gréckej ekonomiky sa namiesto oživovania z ekonomickej recesie ešte ďalej zhoršuje.
• Podľa štátneho tajomníka nemeckého ministerstva financií Jörga Asmussena eurozóna poskytne Grécku pomoc vo forme úverov. "Pomoc vo forme nákupu gréckych dlhopisov už nie je na programe dňa," informoval Asmussen.

Streda, 21. apríla:

• "Európa nesmie dopustiť, aby Grécko bolo insolventné, pretože by to ohrozilo stabilitu eura," zdôraznil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. 
• Francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagarde informovala, že jej krajina poskytne Grécku pomoc vo forme úveru vo výške 6,3 mliardy eur.
• Podľa bývalého talianskeho premiéra Romana Prodiho grécka kríza je najzávažnejšou výzvou, akej musela eurozóna doteraz čeliť. "A práve v gréckej kauze sa ukazuje, aká slabá je európska solidarita," zvýraznil Prodi.
• Začali sa rokovania EK a IMF s Gréckom o úverovom programe, ktorých cieľom bolo spresnenie podmienok, za akých by sa mohla rýchlo uvoľniť pomoc v prípade, že o ňu vláda v Aténach požiada.
• Ministri financií členských krajín eurozóny sa dohodli, že na svojom najbližšom zasadaní v polovici mája preveria, či všetky krajiny sú pripravené poskytnúť Grécku finančnú pomoc.
• Grécky minister financií George Papaconstantinou  však pripustil, že jeho krajina by teoreticky mohla požiadať o pomoc aj podstatne skôr.

Štvrtok, 22. apríla:

• Sedem hodín v kuse rokovala grécka vláda. Premiér George A. Papandreou po ukončení rokovania však neoznámil, že vláda by už v najbližších dňoch chcela požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc.
• Generálny riaditeľ IMF Dominique Strauss-Kahn uviedol, že Grécko je vo veľmi vážnej situácii a náprava daného stavu nebude ľahká.
• Euro sa prepadlo na takmer ročné minimum voči americkému doláru po tom, čo medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service znížila hlavný rating Grécka. Urobila tak v reakcii na zistenia, že Grécko má verejné financie v ešte horšom stave než sa predpokladalo. Eurostat totiž revidoval deficit gréckeho rozpočtu na úroveň 13,6 percenta HDP z pôvodne uvádzanej úrovne 12,7 percenta.
• Známy nemecký politik Frank Schäffler (Slobodní demokrati FDP) povedal, že Grécko musí zvážiť svoje ďalšie zotrvanie v eurozóne: "Buď bude šetriť alebo nech ide!"
• Eurostat opakovane upozornil, že grécke štatistické údaje sú naďalej nespoľahlivé.
• Zamestnanci verejného sektora v Grécku začali štrajk proti úsporným opatreniam. Prácu prerušili lekári, zdravotné sestry, učitelia, daňoví úradníci a prístavní robotníci. Do štrajku však nevstúpili leteckí dispečeri, aby ďalej nezhoršovali situáciu v leteckej doprave, ktorú na niekoľko dní úplne prerušil prach z islandskej sopky.

Piatok, 23. apríla:

• Vláda v Aténach formálne požiadala o pomoc členské krajiny eurozóny i Medzinárodný menový fond  (IMF) s odôvodnením, že už nie je schopné refinancovať svoj dlh, keďže trh požaduje od Grécka vysoké úroky.
• EK vydala vyhlásenie podľa ktorého záchranné úvery pre Grécko budú uvoľnené tak rýchlo, ako sa to len dá. Mechanizmus pomoci je nastavený tak, že sa bude dať spustiť už veľmi skoro.
• Euro mierne posilnilo voči doláru a dostalo sa z ročného minima po tom, čo Grécko oficiálne požiadalo o finančnú pomoc.
• O aktivácii finančnej pomoci pre Grécko rozhodne euroskupina, ministri hospodárstva a financií eurozóny po konzultáciách s Európskou centrálnou bankou (ECB). Povedané slovami hovorcu Európskej komisie Amadea Altafaj Tardia sa tak stane už v najbližších dňoch.
• Podľa hovorcu nemeckého ministerstva financií Michaela Offera Nemecko si vraj nie je isté, či Grécko naozaj potrebuje finančnú pomoc zo strany EÚ a IMF. Offer zdôrazňuje, že najprv treba zistiť, či Grécko urobilo všetko, čo mohlo urobiť a až keď bude zrejmé, že inej možnosti už niet, vtedy by mala nasledovať priama finančná pomoc.
• Analytik spoločnosti Nomura Sean Maloney po zverejnení oficiálnej gréckej žiadosti o pomoc zdôraznil, že sa nedá povedať, že sme z najhoršieho už vonku. "Teraz sa bude bojovať o to, aká veľká má byť pomoc Grécku a aké budú podmienky, ktoré s ňou budú spojené."

Sobota, 24. apríla:

• Svetová banka (WB) pozorne sleduje vývoj dlhovej krízy Grécka, a to aj v súvislosti s možnými dopadmi na bankové systémy ďalších balkánskych krajín. Podľa viceprezidenta WB pre Európu a Strednú Áziu Philippa le Houerou má terajšia situácia v Grécku dôležité väzby na susedné krajiny, pretože grécke banky sú v balkánskom regióne, najmä však v Bulharsku, veľmi aktívne.
• Americký minister financií Timothy Franz Geithner vyzval orgány EÚ a IMF, aby všemožne urýchlili pomoc zadlženému Grécku. 

Nedeľa, 25. apríla:

• Republiková únia zamestnávateľov a Združenie podnikateľov Slovenska vyjadrili zásadný nesúhlas s poskytnutím pôžičky Grécku, pretože hroziaci krach tejto balkánskej krajiny je krachom ilúzie budovania tzv. sociálneho štátu na dlh. 

Pomôžu euru Spojené štáty európske?

V reakcii na grécke udalosti analytici americkej finančnej skupiny Citigroup varovali svojich klientov pred rozpadom eurozóny. Jej rozpadu by podľa ich slov mohlo zabrániť len vytvorenie Spojených štátov európskych.

Analytici Citigroup však idú ešte ďalej a zdôazňujú, že eurozóne nepomôže ani prípadná záchrana Grécka, na ktorú sa teraz spolieha celá Európa. Podľa hlavného analytika Citigroup Toma Fitzpatricka rozpadu eurozóny by mohla zabrániť len plná rozpočtová a politická integrácia jednotlivých členských štátov. Buď vzniknú Spojené štáty európske zahrňujúce krajiny s jednotnou fiškálnou politikou alebo to naďalej bude len zlepenec nezávislých štátov a vtedy čaká euro podľa Fitzpatricka veľmi rýchly koniec.

Načim ešte uviesť, že okrem analytikov Citigroup varoval pred skorým rozpadom eurozóny aj svetoznámy finančník George Soros, podľa ktorého terajšia pomoc vystačí pre Grécko, no už nezostane pre ďalšie krajiny, ktoré ju tiež naliehavo potrebujú. V tejto súvislosti menoval Španielsko, Portugalsko, Taliansko či Írsko. "Aj keby Grécko prežilo, budúcnosť eurozóny zostáva naďalej otázna," zdôrazňuje George Soros.

Pre denník Financial Times dodal, že celá konštrukcia európskej jednotnej meny je v terajšej podobe mylná.

IMF chystá bič na bankárov

Analytici i politici sa zamýšľajú nad tým, čo urobiť, aby svet mohol do budúcna buď zabrániť vzniku ďalších globálnych finančných kríz alebo aspoň eliminovať ich dôsledky. 

IMF v tejto súvislosti navrhuje celosvetovo zaviesť dve nové dane pre bankový sektor, ktoré by mali zaistiť prostriedky na úhradu nákladov spojených s budúcou finančnou krízou. Podľa návrhu IMF by malo ísť o tzv. základnú daň, ktorá by - aspoň spočiatku - mala mať jednotnú sadzbu, a tiež o daň zo ziskov a odmien v bankách.

Tieto dva druhy dane by sa mali okrem bánk týkať aj poisťovní a ďalších finančných inštitúcií.

Podľa pozorovateľov je návrh na celosvetové bankové dane (v návrhu sa uvažuje aj o používaní pojmu bankové odvody, resp. bankové protikrízové odvody) radikálnejší, než sa pôvodne očakávalo. Britský minister financií Alistair Darling návrh IMF s potešením víta a vyjadril presvedčenie, že svet sa na týchto dvoch druhoch daní čím skôr dohodne, aj keď je možné, že dôjde ešte k určitým úpravám.

Treba ale zdôrazniť, že väčšina ministrov financií EÚ má k návrhu zásadné pripomienky, pričom sa týkajú napríklad možného využitia takto získaných peňazí. Niektorí ministri EÚ však myšlienku svetovej bankovej dane úplne odmietajú.

Minulý týždeň návrhu povedala rázne nie aj Kanada. Tamojší minister financií James Michael "Jim" Flaherty  zdôraznil, že celosvetová daň za zodpovednosť bánk za finančnú krízu je pre jeho krajinu absolútne nevhodná, kedže Kanada nemusela v čase krízy sanovať ani jeden z finančných ústavov.

Proti sú aj také krajiny ako India či Austrália, naopak celosvetové bankové dane požadujú napríklad Spojené štáty americké aj Nemecko. 

Svetová ekonomika: Porastie rýchlejšie, ale nerovnomerne

Z rokovania ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20, ktorí sa v piatok zišli na schôdzke vo Washingtone, vyplýva, že svetová ekonomika sa oživuje rýchlejšie, ako sa doteraz očakávalo. Medzi jednotlivými časťami sveta a jednotlivými krajinami sú však veľké rozdiely.

V niektorých krajinách je oživenie prítomné len vďaka pretrvávajúcej štátnej podpore.

Medzinárodný menový fond IMF vo svojej jarnej prognóze World Economic Outlook upozornil, že svetová ekonomika v tomto roku porastie o 4,2 percenta (oproti vlaňajšiemu prepadu o mínus 0,6 percenta). IMF však upozorňuje, že oživenie bude dosť nestabilné a nerovnomerné. Ohrozovať ho budú mnohé riziká, najmä prudký rast vládnych výdajov v mnohých krajinách.

IMF vo svojej prognóze zároveň zdôrazňuje, že vo viacerých vyspelých krajinách sú možnosti manévrovania v hospodárskej politike už úplne vyčerpané alebo aspoň výrazne obmedzené. Inými slovami, tieto ekonomiky by už v prípade nových kríz a otrasov neboli schopné sa brániť.

Oproti celosvetovému rozvoju ekonomiky na úrovni tohtoročných 4,2 percenta im IMF predpovedá len 2,3-percentný rast. Naopak najrýchlejší rozvoj zaznamenajú rozvíjajúce sa trhy na čele s Čínou, Indiou či Brazíliou.

Pokiaľ ide o krajiny strednej a východnej Európy, tie by podľa prognóz IMF  mali v tomto roku zaznamenať priemerný rast na úrovni 2,8 percenta (oproti minuloročnému poklesu mínus 3,7 percenta).

Prognóra rastu je však v každej jednotlivej krajine iná - najrýchlejší rast IMF predpovedá Slovensku (na úrovni 4,5 percenta). A naopak, najväčší pokles by v tomto roku mala zaznamenať lotyšská ekonomika (až o 4 percentá).

Ukrajina: Bude viac závislá na Rusku

Ukrajine predpovedá IMF tohtoročný rast na úrovni štyroch percent. Pravdou je aj to, že ukrajinská vláda minulý týždeň požiadala fond o úver v celkovej výške 12 miliárd USD potrebných na prekonanie dôsledkov globálnej krízy.

Vláda v Kyjeve ráta s tým, že úverová pomoc zo strany IMF by mohla byť realizovaná postupne v priebehu cca dvoch rokov. Podmienkou zo strany IMF však je, aby nová ukrajinská vláda premiéra Mykolu Azarova rešpektovala požiadavky fondu na zníženie rozpočtových výdavkov.

Ide o podmienky, ktoré predchádzajúca vláda Julije Tymošenkovej a administratíva vtedajšieho prezidenta Viktora Juščenka nedodržala. Vtedy IMF stopol Ukrajine akúkoľvek pomoc.

V súvislosti s Ukrajinou však treba uviesť ďalšie fakty.

1. Ukrajina a Rusko sa prednedávnom dohodli,že po dlhých rokoch sa opäť uskutočnia spoločné rusko-ukrajinské vojenské manévre. Viaceré ruské noviny o tom otvorene napísali, že za pôsobenia bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka by niečo také bolo nemysliteľné. Manévre budú v júni, zúčastnia sa na nich námorné flotily obidvoch krajín, letecké sily i príslušníci pozemných vojsk a pláštik, pod ktorý sa manévre skryjú, je oficiálne definovaný ako Nácvik záchranných a pátracích operácií v Čiernom mori.
2. Prezidenti Ruska a Ukrajiny Dmitrij Medvedev a Viktor Janukovyč sa v stredu dohodli na tom, že Ukrajina predĺži prenájom Sevastopoľu ruskej flotile o ďalších 25 rokov. Vzápätí na to ruská strana oznámila, že za dohodu o sevastopoľskej základni, ktorá má pre Rusko nesmierny strategický význam, výrazne zníži ceny zemného plynu pre Ukrajinu.

A ako to vidia účastníci dohody? V. Janukovyč: "Zotrvanie ruskej flotily v Čiernom mori je stabilizačným faktorom a zárukou regionálnej bezpečnosti." D. Medvedev: "Naši ukrajinskí partneri budú dostávať zemný plyn s výraznou zľavou..."

Ukrajinská opozícia dohodu nazvala vlastizradnou. Viceprezident tieňovej vlády Borys Tarasjuk povedal, že to je to najhoršie, čo sa mohlo stať ."Ukrajinská vláda za zníženie ceny plynu predala národné a strategické záujmy." Bývalá premiérka Julija Tymošenková navrhla zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej by poslanci mali anulovať Janukovyčove rozhodnutie.

Exprezident Viktor Juščenko označil prítomnosť ruskej flotily na ukrajinskom území za vlastizradu. Počas víkendu vypukli v Kyjeve občianske nepokoje a protesty proti rusko-ukrajiským dohodám. Úrad ruskej vlády vzápätí informoval svetové médiá o tom, že premiér Vladimír Putin hneď v pondelok navštívi Ukrajinu.

Na obzore nová 100 USD bankovka

Prezident Svetovej banky (WB) Robert Bruce Zoellick prednedávnom uviedol, že finančná kríza značne oslabila ekonomickú silu Spojených štátov, čo znovuoživilo diskusie o alternatívach dolára ako hlavnej rezervnej meny. Predstavitelia krajín skupiny BRIC, teda Brazílie, Ruska, Indie a Číny, v poslednom čase viackrát načrtli myšlienku nahradiť americký dolár inou alternatívou. Dôvodom má byť podľa ich slov skutočnosť, že o rozšírenie krízy z USA do celého sveta sa pričinila práve dominancia dolára v medzinárodnom menovom systéme.

Aj v týchto súvislostiach sa na pôde Medzinárodného menového fondu (IMF) často diskutuje o tom, že americký dolár by mal byť v roli hlavnej svetovej rezervnej meny  čím skôr nahradený účtovnou jednotkou IMF, čiže takzvanými zvláštnymi právami čerpania Special Drawing Rights (SDR).

Témou odborných diskusií je aj návrh, že dominantnou by nemusela byť len jedna mena, ale svet by sa mohol vrátiť späť na začiatok minulého storočia, kedy úlohu rezervnej meny súbežne plnilo viacero mien. Vtedy to napríklad bola britská libra, nemecká marka a francúzsky frank.

Podľa niektorých analytikov sa však kaša nikdy neje taká horúca ako sa varí, inak povedané, americký dolár si ešte dlho udrží svoje prvenstvo.

S naznačenou témou však celkom nesúvisí horúca novinka - Rada guvernérov FED-u ako americkej centrálnej banky predstavila novú 100-dolárovú bankovku. Aj keď jej v podstate zostane tradičný dizajn s portrétom Benjamina Franklina, bude obsahovať najmodernejšie prvky proti falšovaniu, vrátane modrého trojrozmerného bezpečnostného pásika.

Nová bankovka by sa do obehu mala dostať vo februári 2011.

Všetkých cca 6 a pol miliardy stodolároviek starších verzií, ktorými sa platí na všetkých kontinentoch, zostáva v platnosti.