Týždeň vo financiách: Premiér má zo slova reforma husiu kožu. Doplatí na to slovenská ekonomika?

 

Dianie na trhoch počas celého uplynulého týždňa poznamenali udalosti ešte z predchádzajúceho týždňa, a  to výrazné obavy trhov z návratu dlhovej krízy. Hlavný podiel na týchto obavách malo a naďalej má Španielsko – nepodarené aukcie dlhopisov, nárast výnosov na 10-ročných dlhopisoch a navyše kombinácia vysokého deficitu a vysokej nezamestnanosti, ktorá „nedáva veľkú nádej na zlepšenie, skôr naopak“, konštatoval brokerjet České spořitelny. A ďalej, „Je tiež vidieť, že efekt likvidity poskytnutý ECB pomaly, ale isto začína vyprchávať.“

Prakticky po celý uplynulý týždeň sme boli svedkami ako spoločnou európskou menou mávalo rastúce zdražovanie španielskych i talianskych štátnych dlhov. Sledovali sme zvyšujúce sa úročenie španielskych štátnych dlhopisov rastúce aj napriek novému kolu úsporných opatrení avízovanému vládou v Madride. 

V tejto súvislosti však pripomeňme, že generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (IMF) Christine Lagarde vyzvala Španielsko, aby neurobilo také kroky v úsporných opatreniach, ktoré by úplne zastavili hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest. Podľa junior analytika spoločnosti Capital Markets Ivora Lehoťana tým reagovala na vyhlásenie premiéra Mariana Rajoya z úvodu týždňa, ktorý hľadá spolu s ministrami školstva a zdravotníctva, kde by mohol usporiť ďalších 10 miliárd eur. 

Jan Bureš, hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny k tomu napísal: „… jasným rizikom  je eurozóna. V centre pozornosti je Taliansko a Španielsko, kde výnosy v posledných dňoch začali rýchlo rásť a efekt pomocných operácií ECB (LTRO) zdá sa, že slabnúť. Ak sa španielske výnosy vrátia nad 6%, pôjdu znovu akékoľvek správy z USA alebo z Číny na vedľajšiu koľaj.“

Peter Leonidou, obchodný riaditeľ Alpari FS konštatoval rastúce obavy o životaschopnosť eurozóny a strach z potenciálneho bankrotu Grécka. Okrem iného k tejto téme uviedol: 

„Po prijatí záchranného balíčka pre Grécko a gréckom dodržiavaní úsporných opatrení to vyzerá tak, že volatilita na trhu sa v poslednom čase upokojila. Toto upokojenie môžeme pripísať faktu, že Slováci sú teraz pozitívnejšie naladení voči euru. Aj oni však čakajú na to, ako sa bude vyvíjať situácia s Portugalskom, Španielskom a Talianskom – krajinami, ktoré možno tiež budú potrebovať finančnú pomoc." 

A ďalej,  "Takže aj keď je teraz eurozóna pokojnejšia, nemôžeme tvrdiť, že sa tento strach na trh opäť nevráti. Ak tieto krajiny tiež požiadajú o finančnú pomoc, uvidíme ďalší prepad eura.“

O dianí v eurozóne sme počas uplynulého týždňa v rôznych súvislostiach podrobne informovali napríklad v týchto článkoch, správach a komentároch:

Týždeň s FOREXom: Neistota v eurozóne sa odráža od dna,  Alpari FS: nejistota v eurozóně se zklidňuje, Španielske trápenie a akcie v mínuse, Zlé dáta z trhu práce investorov nevystrašili, Pozitívne správy z Európy priniesli rast, Americký trh práce si vyberá svoju daň aj v Európe, Týždenný komentár: Španielsko zmrazilo pondelkový optimizmus, Fundamentálny kalendár, Európu strašili počas týždňa portugalské a španielske dlhopisy a v ďalších, ako aj v sekcii kontinuálne vydávaných správ Investičné spravodajstvo.   

Priletela prvá lastovička

Portugalsko ako vôbec prvá krajina EÚ z tých dvadsiatich piatich, ktoré sa pripojili k zmluve o rozpočtovej disciplíne (teda všetky členské krajiny mínus Česko a Veľká Británia), ratifikovalo dohodu, ktorá by zvýšiť fiškálnu disciplínu v rámci Únie. Portugalský parlament čiže tzv. Republikové zhromaždenie (Assembleia da República) zmluvu schválil veľkou väčšinou hlasov (204 poslancov bolo za, 24 proti a dvaja poslanci sa na hlasovaní nezúčastnili).

K tomu iba dve poznámky: 

1. rozpočtová zmluva ráta so zavedením tzv. dlhovej brzdy a s tvrdými sankciami za porušovanie rozpočtových pravidiel
          
2. predbežnú dohodu o rozpočtovej disciplíne musia odobriť parlamenty všetkých 25 zúčastnených krajín. Portugalsko je tou povestnou prvou lastovičkou, ale nepredpokladá sa, že to v ostatných krajinách Únie pôjde tak hladko. Niekde, napríklad v Írsku sa k tejto téme uskutoční referendum. Ale v záujme objektívnej pravdy treba povedať, že počas hlasovania v portugalskom parlamente odznel návrh, aby aj tam sa najprv konalo referendum. Väčšinou hlasov však bol tento návrh zmietnutý zo stola.

Milodary cez mobil a platobné karty

Švédska vláda i tamojšia centrálna banka Sveriges Riksbank sa zaoberajú koncepciou, podľa ktorej by už v krátkom čase mali definitívne zmiznúť švédske bankovky i mince a nahradiť by ich mala elektronická komunikácia. Čoraz viac Švédov požaduje, aby všade – obchodoch, na železniciach i všade inde mohli platiť elektronicky. V súčasnosti prakticky už ani jeden dopravný podnik neumožňuje kúpu cestovného lístka platbou v hotovosti – dá sa to len cez platobný terminál alebo SMS-kou.

V posledných troch – štyroch týždňoch vo Švédsku ešte viac zosilneli kampane za definitívne odbúranie mincí a bankoviek a za bezhotovostnú spoločnosť. Médiá v tejto súvislosti zaznamenali ako z kostolov hromadne miznú tradičné zvončeky a pokladničky. Médiá priniesli aj vyjadrenia mnohých duchovných. Jeden z nich sa posťažoval, že návštevníci bohoslužieb nechcú nič vhodiť do pokladničky, lebo vraj nemajú pri sebe drobné a tak dal namontovať platobný terminál. Ďalší kňaz zasa poukázal na to, že ak taktne naznačil veriacim, aby prispeli na opravu kostola, vyhovárali sa, že sa na bohoslužbu veľmi ponáhľali a tak peňaženku zabudli doma. A on im vraj na to: Ale mobil pri sebe máte?!

Je teda celkom možné, že neprejde dlhý čas a švédske mince a bankovky už možno nikdy neuvidíme. A tak si ich pripomeňme aspoň vyobrazeniami na stránkach Sveriges Riksbank. Tu sú mince v hodnote 1, 5 a 10 korún a tu zasa bankovky v nominálnej hodnote od 20 do 1.000 SEK.

Aby to bolelo čo najmenej

A teraz k domácim udalostiam. Najprv si ale pripomeňme slová predsedu Európskeho parlamentu (EP) Martina Schulza, ktoré vyriekol na adresu víťaza marcových parlamentných volieb veriac, že Robert Fico zostane i naďalej presvedčeným Európanom a že jeho vláda bude konštruktívnym partnerom pri budovaní Európy. Vyjadril presvedčenie, že prioritou novej Ficovej vlády bude posilnenie ekonomického rastu, tvorba pracovných miest a zdravie verejných financií.

Ozaj vieme, aké sú u nás očakávania od novej vlády? Aspoň pár príkladov:

• Analytici sa zhodujú, že prvoradou úlohou vlády musí byť konsolidácia verejných financií, rozumej: zníženie deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013, pričom zdôrazňujú, že otázka nestojí tak, či verejné financie konsolidovať alebo nie, ale je len jedna možnosť: ozdraviť ich čím skôr a aby to bolelo čo najmenej…
• S cieľom znížiť do budúceho roka schodok verejných financií pod 3 % HDP sa všeobecne očakáva zvýšenie daní,ale zrejme nebude celoplošné a nebude sa týkať širokých más obyvateľstva, ale vláda skôr pôjde cestou k vyššej progresivite pri lepšie zarábajúcich skupinách obyvateľstva.
• A ako to bude s tzv. hamburgerovou daňou čiže daňou z obezity? Tejto téme sme sa už na našom portáli podrobne venovali a tak len zhrňme, že o možnom zavedení spotrebnej dane, ktorej predmetom je vyšší obsah tukov a cukrov v potravinách, sa u nás zaoberá Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR, podľa ktorého nadmernú spotrebu tukov, cukrov a soli je možné považovať za škodlivú pre zdravie človeka, čo z hľadiska ekonómie predstavuje zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Avšak medzičasom sa ozvali potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska (PKS), podľa ktorých materiál IFP vyvoláva znepokojenie. Hamburgerová daň podľa PKS obezitu nezníži, ale následné zdražovanie niektorých potravín tvrdo postihne nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. „Ak sa Slovensko uchýli k diskriminujúcim spotrebným daniam z konzumácie určitých druhov potravín, urobí krok späť v rozvoji fiškálneho systému a oddiali tak riadnu reformu, ktorá by nám mohla reálne pomôcť z krízy,“ uvádza sa vo vyhlásení PKS, ktorá od budúcej vlády očakáva najmä podporu potravinárskeho priemyslu a nie jeho ďalšie decimovanie.
• Otvorenou otázkou zostáva aj proklamované vyššie daňové zaťaženie bánk napriek tomu, že podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA)  bankový odvod vo výške 0,4 percenta je už teraz najvyšší v celej eurozóne!
• Podľa ministra financií Petra Kažimíra chce jeho ministerstvo čím skôr pripraviť opatrenia na boj proti daňovým únikom. Do tejto práce chce zaangažovať aj ďalších ministrov, predovšetkým vnútra a spravodlivosti, ktorí spolu pripravia akési pomyselné kladivo na daňové úniky.
• Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) očakáva od novej vlády dve veci –  konsolidáciu verejných financií a zlepšenie podnikateľského prostredia. Predstavitelia ZPS si ale myslia, že konsolidácia verejných financií nesmie byť zredukovaná len na zvyšovanie daní. 
• Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) vyjadrila presvedčenie, že nová vláda bude proeurópska a že bude komunikovať s podnikateľskými zväzmi a združeniami.
• Dôchodcovia očakávajú od Fica lepšie a spravodlivejšie dôchodky. Veď ho preto volili…

Očakávania rôznych profesných i sociálnych skupín sú veľké. Ako to však bude, zatiaľ nevedno. Jasnejšie bude až keď premiér predstúpi s Programovým vyhlásením vlády pre poslancov parlamentu. Zatiaľ možno hľadať odpoveď v jednom vcelku úprimnom citáte z Roberta Fica, keď priznal, že zo slova reforma má husiu kožu, keďže reforma je vždy spájaná so zdražovaním a znižovaním životnej úrovne. Radšej by bol, keby sa hovorilo o modernizácii a efektivite, o rozhodnutiach, ktoré sú lepšie.

Všetko je postavené na hlavu

Asi najviac priestoru v slovenských médiách sa počas uplynulého týždňa venovalo  zdravotným sestrám a ich nízkemu platovému ohodnoteniu. Opäť sa v plnej nahote ukázalo, že zákon, ktorý rieši minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek a podľa ktorého by sa v porovnaní  s výškou mzdy za prvý polrok 2011 malo zvýšiť ich platové ohodnotenie v priemere o 23,89 percenta, je len papierová guľa vyhodená von z okna.  

Proti uplatňovaniu zákona v praxi sú veľké i malé nemocnice, ktoré nemajú z čoho vyplácať sestrám mzdu v takej výške a tak situáciu riešia po svojom – prepúšťaním, skracovaním úväzkov a preradzovaním sestier na iné funkcie. Ešte horšie sú na tom sú na tom súkromní ambulantní lekári. Jeden známy lekár z Košíc to pre Investujeme.sk vysvetlil takto:

„Ja nemám, naozaj nemám z čoho vyplácať svojej sestričke mzdu vo výške, v akej mi to ukladá zákon. Ale to je len jedna stránka veci. Tá druhá – etická stránka spočíva v tom, že ja nemôžem vnútorne súhlasiť s tým, aby moja sestrička zarábala viac ako ja lekár s dvomi atestáciami. Veď je to postavené na hlavu!“

A tak sme v správach i v diskusných reláciách počúvali rôzne vyjadrenia zainteresovaných, ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská sľúbila situáciu riešiť. Celý problém spočíva v tom, že v systéme zdravotníctva niet dosť prostriedkov a tak pre médiá povedala, že od premiéra Fica dostala úlohu pripraviť legislatívne opatrenia na to, aby sa zdravotným poisťovniam zo zákona zakázal zisk, no zároveň aby tento zákon neprotirečil slovenskej ústave ani európskemu právu.

Robert Fico sa totiž už raz na tejto téme popálil, keď presadil zákaz zisku zdravotných poisťovní, no Ústavný súd SR musel konštatovať, že je to protiústavné.

Zmenil sa premiér k lepšiemu? Alebo je len lepší obraz?

Robertom Ficom už skôr sľubované možné zníženie počtu ministerstiev sa nateraz nekoná a nadôvažok ešte aj stúpne počet štátnych tajomníkov. Tam kde si pri viacerých ministerstvách Radičovej kabinet vystačil s jedným štátnym tajomníkom, sú teraz dvaja. Treba sa totiž zavďačiť všetkým, ktorí v predvolebnom období i počas samotných volieb morálne aj inak podporovali stranu. A ako sa to dá najlepšie a najbezbolestnejšie? Nuž, rozdávaním teplých miestečiek na úradoch všetkých stupňov.

A keď ich nie je dosť, účelovo sa vytvoria nové teplé miestečká. Trebárs miestečká štátnych tajomníkov.

Podľa predsedu mimoparlamentnej Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Ondreja Dostála jeho strana nepodľahla ilúziám o tom, ako sa zmenili Robert Fico a Smer-SD. Zmenená mediálna prezentácia neznamená zmenu podstaty ich politiky. Smer-SD bude aj naďalej slúžiť záujmom svojich mecenášov v pozadí, upozornil Ondrej Dostál a dodal, že červená vláda jednej strany je škodlivá pre Slovensko. 

Ale zato sú na Slovensku aj dobré správy. Pripomeňme si, že predseda parlamentu Pavol Paška v roku 2010 kritizoval vtedajšieho predsedu Richarda Sulíka (SaS), ktorý v reakcii na početné výhrady odbornej verejnosti dal zo Svätoplukovej sochy na nádvorí Bratislavského hradu odstrániť slová o Svätoplukovi ako kráľovi starých Slovákov a zakryť dvojkríž symbolizujúci Hlinkovu gardu z obdobia vojnovej Slovenskej republiky. Treba ale povedať, že Paška nekritizoval Sulíka v merite veci, len sa mu nepáčilo, že mocensky zasiahol do sochy ako majetku občianskeho združenia.

A Pavol Paška cez médiá v sobotu odkázal všetkým hejslovákom, že socha zostane tak ako je, meniť ju nebude a že kontroverzný nápis a symbol Hlinkovej gardy sa na ňu už nevrátia. Chvalabohu!

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxcv.hu 

 

Týždeň vo financiách: Premiér má zo slova reforma husiu kožu. Doplatí na to slovenská ekonomika? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet