Týždeň vo financiách: Premiér šetrí na plate, poisťovňa recyklovaním reklamného spotu

Írsky premiér si znížil plat o 20% - krajina totiž potrebuje šetriť. S krízou sa stále vysporiadávajú aj v USA, kde padla už 130-ta banka. Doma sme sa potešili z výsledkov HDP, to však ešte neznamená, že je po kríze. Banky očakávajú nárast problémových úverov, jedenásť z nich sa preto zapojilo do programu pomoci pri splácaní hypoték.

Kooperativa recykluje...

Kto recykluje, ušetrí – neoficiálny slogan ekológov si vzala za svoje aj poisťovňa Kooperativa. Do boja o klientov PZP vytiahla s televíznou reklamou, ktorú mohli vidieť diváci už pred pár rokmi. Niet sa čomu čudovať, v období krízy je to ideálna príležitosť ako ušetriť. Reklamy Kooperativy navyše tradične patria medzi zaujímavé, vtipné a hlavne dobre odovzdávajú komerčné posolstvo. Divák si ich teda určite rád znova pozrie. Podobný postup zvolila pri komunikácii PZP aj sestra Kooperativy z Vienna Insurance Group Komunálna poisťovňa.

Samotná Kooperativa však recyklovala nielen televízny spot, ale aj ocenenie „poisťovňa roka“, ktorou (ako zdôrazňuje v reklame) sa stala už 6 krát. Nie však v tomto roku, keďže sa jej ekonomicky veľmi nedarilo. Paradoxne tak v rovnakom období komunikujú ocenie poisťovňa roka až dve inštitúcie, okrem Kooperativy aj aktuálny víťaz Allianz SP.  

Keď sme pred časom hodnotili výsledky ankety Top Trend, naznačili sme, že Kooperativa až takou ukážkovou poisťovňou roka nebola, čo v článku Problémy s Kooperativou potvrdzuje aj samotný Trend.

Pri problémoch so splácaním hypoték pomôže 11 bánk

Do programu pomoci klientom bánk, ktorí v dôsledku krízy stratili schopnosť splácať úver na bývanie, sa od januára 2010 zapojí 11 členských bánk Slovenskej bankovej asociácie. Ak sa klient dostane do problémov, banka mu najskôr na 6 mesiacov zníži splátku. Ak klient znížené splátky zvládne, ale naďalej bude mať finančné problémy, môže o pomoc požiadať štát a to prostredníctvom Slovenskej konsolidačnej. Táto agentúra bude klientom poskytovať návratné úročené pôžičky na splácanie, ktoré pokryjú 70% zníženej mesačnej splátky. Zostávajúcich 30% bude naďalej uhrádzať priamo klient.

Rušno v internetovom bankovníctve

Internetová mBank zvýšila úrokovú sadzbu pri 3-mesačnom termínovanom vklade z 2,3% na 2,5%. Banka viac motivuje klientov k viazanosti peňazí a to na úkor vlastných sporiacich účtov. Ešte v lete pritom ponúkala na 3-mesačnom termínovanom vklade veľmi podobný úrok ako pri sporiacom účte eMax Plus (2,2% a 2,1%). Momentálne je rozdiel medzi týmito dvoma produktami omnoho výraznejší (2,5% a 1,6%).

Internetová divízia Commerzbank sa musí pripraviť na silnejšiu konkurenciu. Podľa Trendu príde v budúcom roku Raiffeisen (matka Tatra banky) do strednej a východnej Európy s novou on-line bankou, ktorá začne lákať najmä na depozitné produkty. Od leta sa hovorí aj o internetovej banke finančnej skupiny AXA.

Ekonomika ožíva

V 3. štvrťroku 2009 sa slovenské HDP medziročne prepadlo v stálych cenách o 4,8% (v bežných cenách bol prepad 5,7%). Oveľa zaujímavejší je však medzikvartálny rast a ten bol po sezónnom očistení v stálych cenách + 1,6 %. Tento rast je druhý najdynamickejší v rámci krajín EÚ.

Priemerná slovenská nominálna mesačná mzda dosiahla v 3. štvrťroku 722,51 eur a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšila o 2,5%. Reálna mzda vzrástla o 1,3% a sezónne očistená mzda sa zvýšila nominálne o 1,7%. Ako vysvetľuje analytik UniCredit Bank Dávid Dereník: „V ekonomike v súčasnosti pracuje menej zamestnancov s najnižšími príjmami, ktorí prišli o prácu v závodoch či pri pásovej výrobe. Ak pri výpočte priemeru ubudnú najmä nízke čísla, celkový priemer pochopiteľne vzrastie. Tento jav tak mierne skresľuje nameraný rast miezd. K tomu aby pristúpili na trh práce a začali znova najímať novú pracovnú silu, bude v ekonomike potrebný vyšší stabilnejší ekonomický rast. Preto predpokladáme, že k obratu na trhu práce dôjde až v polovici budúceho roka."

ECB uberá plyn

Európska centrálna banka podľa očakávania  ponechala základnú úrokovú sadzbu na úrovni 1%. Verejnosť však oveľa viac zaujali slová šéfa ECB Jean-Claude Tricheta, ktorý jasne naznačil, že ECB začína pozvoľna dávať dole nohu z plynu a zvažuje prípadnú výstupnú stratégiu. Posledný z troch jednoročných tendrov, ktorý sa uskutoční v decembri, banka nezrealizuje za fixnú (1%) úrokovú sadzbu, ale za plávajúcu, čo by mohlo prispieť v budúcnosti k zvýšeniu krátkodobých trhových úrokových sadzieb na medzibankovom trhu, ktoré sú teraz hlboko pod oficiálne stanovenou sadzbou na dvojtýždňové refinančné operácie.

V marci budúceho roka navyše ECB uskutoční posledný zo svojich polročných tendrov. V snahe tlmiť špekulácie, že by ECB mohla v blízkej dobe začať zvyšovať úrokové sadzby, ale Trichet novinárom pripomenul, že by tento krok nemal byť interpretovaný ako signál, že ECB je pripravená ísť so sadzbami hore. Tie sú podľa Tricheta nastavené na vhodnej úrovni.

Ekonomická univerzita na trhu vzdelávania nevyčnieva

Minulý týždeň sme spoznali rebríček kvality vysokých škôl, ktorý pripravuje Akademická rankingová a ratingová agentúra . Medzi poskytovateľmi ekonomického vzdelávania už pár rokov jasne dominuje Ekonomická fakulta košickej Technickej univerzity. Druhé miesto obsadila Fakulta ekonomiky a manažmentu nitrianskej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a až tretia bola Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity.

Aj v hodnotení univerzít poskytujúcich ekonomické vzdelávanie najlepšie dopadla TU v Košiciach, druhá bola SPU v Nitre, tretia Žilinská univerzita a až štvrtá Ekonomická univerzita. Výsledky sú trošku zavádzajúce, pretože hodnotenie univerzít sa počíta ako vážený priemer zodpovedajúcich fakúlt a Košice, Nitra i Žilina mali posudzovanú iba jednu fakultu, EU zas stiahli jej slabšie fakulty. Paradoxne najlepšiu spomedzi fakúlt EU – Fakultu medzinárodných vzťahov hodnotila ARRA v inej kategórii. Každopádne je však smutné, že jediná špecializovaná ekomomická vysoká škola nemá elitnú fakultu poskytujúcu ekonomické vzdelanie.

Pri košickej fakulte zaujala schopnosť získať relatívne vysoké finančné prostriedky na vedu zo zahraničných grantov, čo jej umožňuje byť úplne nezávislou od slovenského grantového systému. V súčasnosti napríklad nečerpá ani cent z agentúr slovenského ministerstva školstva.

Od Košičanov by sa mohli poučiť aj ostatné vysoké školy, pravda, ak im pri horekovaní nad nedostatkom peňazí zvýši čas na písanie projektov. 

Týždeň vo financiách: Premiér šetrí na plate, poisťovňa recyklovaním reklamného spotu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet