Týždeň vo financiách: Proti vládnym úsporám nezbroja len odborári

To, že odbory budú protestovať proti úsporným vládnym opatreniam, bolo rovnako očakávateľné, ako to, že už v októbri sa v obchodoch objaví vianočný tovar. A prekvapenie sa, pochopiteľne, nekonalo ani v jednom prípade. Proti plánovaným opatreniam však neprotestujú len zástupcovia zamestnancov. Prospešnosť úsporného balíčka pre ekonomiku spochybňujú napríklad aj DDS-ky, stavebné sporiteľne, pivovarníci a mnohí „kapitalisti“.

V budúcom roku predpokladá Ministerstvo financií SR schodok štátneho rozpočtu na úrovni 3,823 miliardy eur. Do štátneho rozpočtu malo pritiecť 13,092 miliardy eur a výdavky sú plánované na úrovni 16,915 miliardy eur. Návrh počíta s vyššími príjmami štátu z daní a odvodov v dôsledku takzvaného ozdravného balíčka.

Koniec tretieho piliera?

Štát chce získať viac aj tým, že si vypýta odvody z príspevku, ktorý platí zamestnávateľ svojmu zamestnancovi na dôchodkové sporenie. Po starom platí, že pre zamestnávateľa je lacnejšie prispieť zamestnancovi na penzijné sporenie ako mu rovnakú sumu pridať k výplate. Nové pravidlá podľa DDS-iek spôsobia, že zamestnávateľ už nebude motivovaný prispievať a to zrejme pochová celý tretí pilier. Až 90 percentám súčasných sporiteľov totiž prispieva aj zamestnávateľ.

Ministerstvo financií bráni svoj návrh tým, že podobnú podporu iné sektory finančného trhu nemajú a to je nespravodlivé.

Čo s priateľskými sporiteľmi?

Stavebným sporiteľniam sa nepáči snaha zrušiť inštitút „priateľského sporiteľa“.  Predstavitelia našej najväčšej Prvej stavebnej sporiteľne tvrdia, že vláda ide novelou zákona proti vlastnému záväzku z programového vyhlásia podporovať stavebné sporenie. Predkladaný návrh totiž počíta so zrušením takzvaných „priateľských sporiteľov“. Tí si riadne sporia 6 rokov a potom si vyberú peniaze aj s úrokom a štátnou prémiou, pričom nedokladujú použitie, ani si nečerpajú úver. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že priateľskí sporitelia investujú do stavebného sporenia s cieľom zhodnotiť svoj vklad aj o štátnu prémiu a peniaze chcú využiť podľa ľubovôle. V PSS je takýchto klientov približne 8% - polovica z nich však nakoniec aj tak použije peniaze na riešenie bývania.

Ak priateľskí sporitelia prídu o možnosť získať štátnu prémiu, začnú využívať iné finančné produkty a peniaze budú v systéme chýbať, predpokladá člen predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Herbert Georg Pfeiffer: „Štátna prémia je vlastne prémia za mobilizáciu kapitálu, aby sa stavebnej sporiteľni naakumulovali čo najväčšie úspory klientov, aby bolo na druhej strane možné poskytnúť čo najviac stavebných úverov a medziúverov.“ Pfeifferov kolega z predstavenstva Erich Feix dodáva, že problémom budú práve medziúvery: „Museli by sme obmedziť poskytovanie medziúverov a nie stavebných úverov – to je veľký rozdiel.“ Stavebné úvery teda priamo ohrozené nebudú, ale môže sa predĺžiť čas čakania na ne – dodáva Pfeiffer: „Nesmieme zabudnúť na to, že na Slovensku je stále veľká potreba renovácií bytov a bytových domov.“

Ministerstvo financií kontruje, že tieto argumenty  si vypočuje v rámci pripomienkového konania.

Priemerná rodina zaplatí úsporný balíček 9,3 eurami

Ministerstvo financií zverejnilo dopady úsporných opatrení na typické slovenské domácnosti. Zvyšovanie dani by malo podľa prepočtov rezortu znížiť priemerný disponibilný príjem domácnosti o 9,3 eur mesačne. Zmeny sa v absolútnych hodnotách dotknú najviac domácností s nadpriemerným príjmom. Domácnosti s nadpriemerným príjmom sa zníži disponibilný príjem o 17,5 eura mesačne a 210 eura ročne.

Predpokladané zníženie disponibilného príjmu pre jednotlivé typy domácností

	mesačný  priemer	ročný priemer
Priemerná domácnosť (zo všetkých domácností)	-9,3	-111,6
Štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi a dvoma pracujúcimi rodičmi (4,8% zo všetkých domácností)	-12,2	-146,4
Dôchodca žijúci sám v domácnosti (13,8% zo všetkých domácností)	-4,3	-51,6
Dvaja dôchodcovia žijúci v spoločnej domácnosti (8,9% zo všetkých domácností)	-7,4	-88,8
Domácnosť, kde príjem neprekročí dvojnásobok minimálnej mzdy bez dôchodcov (6,2% zo všetkých domácností)	-5,1	-61,2
Domácnosť s nadpriemerným príjmom bez dôchodcov (4,4% zo všetkých domácností)	-17,5	-210

Ako dodáva analýza MF, uvedený prepočet bol statický a nezahrňoval nárast príjmov. MF SR predpokladá nárast platov na úrovni 3,7% v prostredí 3,7% inflácie. Inými slovami, cenové nárasty (aj mimo záchranného balíčka, ako sú napr. energie a potraviny) by mali byť pokryté nárastom platov. Celkový vplyv zachranného balíčka na infláciu odhaduje MF na úrovni 1 p.b. Výraznejší vplyv na infláciu bude mať tak nárast regulovaných cien (1,3 p.b.) a rast cien potravín (0,9 p.b.), ktoré sú spôsobené rastom svetových cien komodít.

Odborári sa však vypočítali mesačné dopady na štvorčlennú rodinu na 33 eur. Minister Ivan Mikloš tieto čísla nespochybňuje, ale tvrdí,  že odborárske prepočty zohľadňujú aj inflačné faktory ako kríza, či rast cien komodít - za tieto faktory vládny balíček nemôže. Exminister financií Ján Počiatek namieta, že vláda úspornými opatreniami zastaví rast miezd a dopady budú ešte výraznejšie, ako odhaduje ministerstvo financií.

NBS: Balíček spomalí rast

Národná banka Slovenska zvýšila odhad rastu ekonomiky v tomto roku na 4,3% v stálych cenách. Pred troma mesiacmi predikovala rast na úrovni 3,7%. V budúcom roku by malo hospodárstvo rást o 3,0% (predchádzajúci odhad 4,3%) a v roku 2012 o 4,1% (4,4%). Centrálna banka očakáva v tomto roku zvýšenie rastu HDP najmä vplyvom pokračovania priaznivejšieho vývoja čistého exportu aj v 2. štvrťroku 2010, pričom domáci dopyt by mal rásť miernejším tempom.

V budúcom roku by mal byť rast HDP ovplyvnený pozitívnejším vývojom zahraničného dopytu, negatívne sa však prejavia konsolidačné opatrenia vlády. Konečná spotreba domácností by mala rásť pomalšie ako v júnovej predikcii (predovšetkým v roku 2011) vplyvom očakávaného spomalenia rastu disponibilného príjmu. Jeho vývoj by mal byť ovplyvnený rozšírením vymeriavacích základov na výpočet odvodov, znížením mzdových výdavkov vo verejnom sektore ako aj zrušením niektorých oslobodení od dane z príjmu fyzických osôb a vyššou cenovou hladinou z titulu zvýšenia nepriamych daní. Toto zníženie disponibilného príjmu sa však do konečnej spotreby domácností premietne len čiastočne, nakoľko sa očakáva aj postupné čerpanie usporených prostriedkov a teda znižovanie miery úspor.

Bonitní Slováci balíčku utečú...

Zvýšenie daní sa nemusí prejaviť na príjmoch štátneho rozpočtu v odhadovanej miere. Predovšetkým bonitejší klienti môžu hľadať spôsoby, ako sa vyhnúť vyššiemu zaťaženiu - napríklad platením daní inému štátu. Záujem o daňové raje cítiť už dlhšie a dá sa tušiť, že úsporný balíček bude hnacím motorom pre ďalších... 

Ako informovala spoločnosť Akont Trust Company, stovky podnikateľov každoročne presúvajú svoje sídla do daňových rajov - na Slovensku stále podnikajú, ale dane platia inde.

Záujem o presun sídla rastie ročne približne o 15 percent. „Očakávam, že atraktivita daňových rajov naďalej porastie. Podnikatelia sú na Slovensku stále vnímaní trochu podozrivo a musia podrobne odhaľovať svoje majetkové pomery. K rozhodnutiu presunúť firmu prispieva taktiež obava, že kvôli vysokému schodku štátneho rozpočtu nakoniec vzrastú i dane právnických osôb,“ hovorí daňový analytik spoločnosti Akont Trust Company Michal Friedberger. Hlavným motorom odchodu zo Slovenska sú nižšie dane. Rozhodujú u 42 % podnikateľov.

„Firmy sa presúvajú najmä do Holandska alebo na Cyprus. V poslednej dobe je atraktívny taktiež Nový Zéland. Podnikateľov láka nižšie zdanenie príjmu právnických osôb alebo nízke zdanenie obchodovania s cennými papiermi,“ uvádza Michal Friedberger. Popiera vžitú predstavu, že za výhodnejšími daňami miznú firmy na Bahamy alebo Kajmanské ostrovy. Tropické daňové raje slovenskí podnikatelia prakticky nevyužívajú.

Úvery ťahalo refinancovanie

Nové úvery na bývanie pribúdali v máji a júni rekordným tempom, podľa NBS sa však na celkovom objeme úverov výrazne neprejavili. Znamená to, že klienti predovšetkým refinancovali staršie pôžičky. Aj napriek poklesu patria úrokové sadzby na úveroch na Slovensku medzi najvyššie v rámci eurozóny, keď klesali miernejšie ako v ostatných krajinách.

Podľa analýzy NBS prírastky stavu úverov v prvom polroku prestali medziročne klesať a zaznamenávali skôr stabilný rast. Mesiace máj a jún prekonali v absolútnom vyjadrení aj rok 2008, ktorý bol zatiaľ najsilnejším rokom v histórií poskytovania úverov na nehnuteľnosti. „V máji 2010 nové úvery na bývanie medziročne stúpli až o 64 %. Samotný výrazný rast nových úverov sa však neprejavil na náraste stavu úverov, keďže ich rast sa v priebehu roka 2010 viac menej iba stabilizoval,“ hovorí  vedúci oddelenia analýzy rizík finančného trhu NBS Marek Ličák. „Tok úverov do ekonomiky sa tak napriek dynamickému rastu nových úverov výrazne nezvyšoval. Tento trend mal niekoľko dôvodov. Veľa klientov s už existujúcimi úvermi sa snažilo využiť obdobie nízkych úrokových sadzieb na prefinancovanie starých úverov s vyššími úrokovými sadzbami pri relatívne výhodnejších podmienkach.“

Banky reagovali ponukou nových produktov, ktoré umožnili klientom zlepšiť úverové podmienky aj za cenu prechodu do inej banky. Prefinancovanie starých úverov bolo následne vedené ako poskytnutie nového úveru. Tieto zmeny boli umožnené aj vysokým podielom úverov s krátkou fixáciou, keď má klient možnosť bez poplatku predčasne splatiť úver.

Kladivo na nebankovky....

Poskytovanie pôžičiek by malo byť bezpečnejšie, platí totiž zákon o o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, ktorého cieľom je chrániť spotrebiteľa. Ak sa pozrieme na to, čo tento zákon priniesol, môžeme konštatovať, že jeho dopad na finančný trh je skôr negatívny. V konečnom dôsledku došlo k zhoršeniu celého finančného prostredia. Opäť sa raz potvrdilo pravidlo, že ak by štát nič nerobil, ekonomika finančných spoločností by fungovala lepšie a ich klienti by na tom len a len získali.

Spotrebiteľským úverom v zmysle citovaného zákona nie je napríklad hypotekárny a komunálny úver, ďalej úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, ale ani nájom či úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca; spotrebiteľským úverom nie je ani úver bez úroku a ďalších poplatkov, ďalej úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, ale ani úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu a podobne.

Len z týchto, ale aj z ďalších v zákone taxatívne vymenovaných, ale tu neuvedených príkladov je zrejmé, že definícia spotrebiteľského úveru je v praxi dosť vágna a zákon teda možno poľahky obísť.